Od krutosti až po umenie: V trnavskom múzeu vystavuje talianska umelkyňa

AKTUALITY - Trnava | 6.3.2026, 11.02, prispievatelia

Luana Perilli priniesla do Trnavy výstavu Cantalamissa.

Simona Caramia s prekladateľkou Lýdiou Pribišovou. Foto: Monika Novotná

reklama

V Západoslovenskom múzeu v Trnave vystavuje talianska umelkyňa Luana Perilli. Jej projekt Cantalamissa vznikol v spolupráci s Galériou Jána Koniarka v Trnave.

Na vernisáži výstavy sa minulý týždeň zúčastnila aj Simona Caramia, ktorá je kurátorkou výstavy a za pomoci prekladateľky Lýdie Pribišovej hovorila o projekte.

Podujatie otvorili príhovormi riaditeľka múzea Lucia Duchoňová a riaditeľ galérie Adrián Kobetič. 

reklama

Luana Perilli pôsobí na Akadémii výtvarných umení v Ríme a na St. Jone‘s University, Rome Campus. V rámci skúmania sa venuje napr. oblastiam, ktoré súvisia s prírodou a človekom.

Jej práce boli vystavené vo viacerých múzeách a galériách.

Kruté detské hry

Umelkyňa sa od roku 2023 venuje projektu Cantalamissa, ktorý stojí na pútnickej, environmentálnej a etnografickej téme.

Perilli cestovala naprieč Apeninami a zameriavala sa na miestne komunity, sústredila sa na starších ľudí, na ich príbehy z detstva či vzťahy so zvieratami a hmyzom.

Cantalamissa je jeden z mnohých pomenovaní pre motýľa Bieloškvrnáča púpavcového. Príbehy obyvateľov odhalili, že živočích bol viac menej terčom ich krutých detských hier.

Odhalenie viedlo k potrebe napraviť krutosť z minulosti pomocou výchovných akcií. Konkrétne išlo o praktiky umenia chôdze, ktorých cieľom bolo duchovne zblížiť človeka s prírodou a touto cestou si k nej vybudovať pozitívny vzťah.

Do umenia chôdze sa aktívne zapojila aj Luana Perilli. Výsledkom bolo vytvorenie diela, ktoré pomenovala po spomínanom motýľovi, pretože ten odštartoval umeleckú cestu.

Adrián Kobetič a Lucia Duchoňová. Foto: Monika Novotná

Praktiky umenia chôdze vysvetlila Simona Caramia na použitom koncepte palíc a obrazov, z ktorých sa dielo skladá. Každý účastník praktiky umenia chôdze mal so sebou palicu, s ktorou putoval po Apeninských pohoriach.

Palice mali zároveň symbolické významy. Jedným bolo prepojenie človeka s krajinou a ďalším zblíženie človeka so zvieratami. Tie isté palice boli nakoniec použité ako súčasť umeleckého diela.

Druhú časť tvoria obrazy s tieňovými portrétmi. Osoby na nich sú opäť jednotlivci, ktorí sa zapojili do aktivity.

Projekt Cantalamissa – Palice a obrazy. Foto: Monika Novotná

Minulosť prehlbuje súčasnosť

Lucia Duchoňová v príhovore otvorila tému histórie Západoslovenského múzea, ako bývalého oratória pre mníšky. Na myšlienku reagoval Adrián Kobetič, keď vyzdvihol podstatu umiestnenia projektu v priestoroch niekdajšieho Kláštora Klarisiek.

Priestor považuje za vhodný, jeho využitie v minulosti prehlbuje súčasný zážitok z výstavy. „Otvára nejaký náš vlastný nový typ videnia, ktorý je pretkaný duchovnosťou,“ vysvetľuje Kobetič.

Dielo a priestor teda spája myšlienka duchovenstva. Náboženstvo je založené na spiritualite a v podstate na nej stojí aj Luanin projekt. To je dôvod, prečo v tomto prípade môžeme vidieť súvislosť, o ktorej hovoril Kobetič. 

Výstava bude dostupná pre verejnosť do konca apríla 2026.

MONIKA NOVOTNÁ