Od krutosti až po umenie: V trnavskom múzeu vystavuje talianska umelkyňa
AKTUALITY - Trnava | 6.3.2026, 11.02, prispievatelia
Luana Perilli priniesla do Trnavy výstavu Cantalamissa.
Simona Caramia s prekladateľkou Lýdiou Pribišovou. Foto: Monika Novotná
V Západoslovenskom múzeu v Trnave vystavuje talianska umelkyňa Luana Perilli. Jej projekt Cantalamissa vznikol v spolupráci s Galériou Jána Koniarka v Trnave.
Na vernisáži výstavy sa minulý týždeň zúčastnila aj Simona Caramia, ktorá je kurátorkou výstavy a za pomoci prekladateľky Lýdie Pribišovej hovorila o projekte.
Podujatie otvorili príhovormi riaditeľka múzea Lucia Duchoňová a riaditeľ galérie Adrián Kobetič.
Luana Perilli pôsobí na Akadémii výtvarných umení v Ríme a na St. Jone‘s University, Rome Campus. V rámci skúmania sa venuje napr. oblastiam, ktoré súvisia s prírodou a človekom.
Jej práce boli vystavené vo viacerých múzeách a galériách.
Kruté detské hry
Umelkyňa sa od roku 2023 venuje projektu Cantalamissa, ktorý stojí na pútnickej, environmentálnej a etnografickej téme.
Perilli cestovala naprieč Apeninami a zameriavala sa na miestne komunity, sústredila sa na starších ľudí, na ich príbehy z detstva či vzťahy so zvieratami a hmyzom.
Cantalamissa je jeden z mnohých pomenovaní pre motýľa Bieloškvrnáča púpavcového. Príbehy obyvateľov odhalili, že živočích bol viac menej terčom ich krutých detských hier.
Odhalenie viedlo k potrebe napraviť krutosť z minulosti pomocou výchovných akcií. Konkrétne išlo o praktiky umenia chôdze, ktorých cieľom bolo duchovne zblížiť človeka s prírodou a touto cestou si k nej vybudovať pozitívny vzťah.
Do umenia chôdze sa aktívne zapojila aj Luana Perilli. Výsledkom bolo vytvorenie diela, ktoré pomenovala po spomínanom motýľovi, pretože ten odštartoval umeleckú cestu.

Adrián Kobetič a Lucia Duchoňová. Foto: Monika Novotná
Praktiky umenia chôdze vysvetlila Simona Caramia na použitom koncepte palíc a obrazov, z ktorých sa dielo skladá. Každý účastník praktiky umenia chôdze mal so sebou palicu, s ktorou putoval po Apeninských pohoriach.
Palice mali zároveň symbolické významy. Jedným bolo prepojenie človeka s krajinou a ďalším zblíženie človeka so zvieratami. Tie isté palice boli nakoniec použité ako súčasť umeleckého diela.
Druhú časť tvoria obrazy s tieňovými portrétmi. Osoby na nich sú opäť jednotlivci, ktorí sa zapojili do aktivity.

Projekt Cantalamissa – Palice a obrazy. Foto: Monika Novotná
Minulosť prehlbuje súčasnosť
Lucia Duchoňová v príhovore otvorila tému histórie Západoslovenského múzea, ako bývalého oratória pre mníšky. Na myšlienku reagoval Adrián Kobetič, keď vyzdvihol podstatu umiestnenia projektu v priestoroch niekdajšieho Kláštora Klarisiek.
Priestor považuje za vhodný, jeho využitie v minulosti prehlbuje súčasný zážitok z výstavy. „Otvára nejaký náš vlastný nový typ videnia, ktorý je pretkaný duchovnosťou,“ vysvetľuje Kobetič.
Dielo a priestor teda spája myšlienka duchovenstva. Náboženstvo je založené na spiritualite a v podstate na nej stojí aj Luanin projekt. To je dôvod, prečo v tomto prípade môžeme vidieť súvislosť, o ktorej hovoril Kobetič.
Výstava bude dostupná pre verejnosť do konca apríla 2026.
MONIKA NOVOTNÁ








Prezident Pellegrini vyhlásil referendum, otázka o predčasných voľbách tam nebude
Tragédia v Seredi, dotyk s trakčným vedením muž neprežil
Pri jaskyni Driny pribudli herné prvky, približujú prírodné dedičstvo Malých Karpát.








