Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Vidí do počasia, netrepe do vetra

RELAX - Tí sú naši | 11.11.2011, 08.40, Vladimír Kampf

Hneď na úvod nášho stretnutia som ho trochu podráždil otázkou, aká bude tento rok zima. Pavol Beránek odpovedal, že nie je jasnovidec, ale meteorológ.

Vidí do počasia, netrepe do vetra

Oblohu a prejavy počasia sleduje nepretržite od desiatich rokov. Foto: Vladimír Kampf

reklama

 

Presná dlhodobá predpoveď je podľa neho poriadny blud, pomerne presne sa dá predpovedať maximálne na sedem dní vopred, predpoveď na jeden a viac mesiacov dopredu je veľmi všeobecná a často nevyjde.


Či budeme extrémne mrznúť, teda nevie nikto. Tí, čo sa pasujú do úlohy odborníkov, na svoje dlhodobé vízie sa snažia len zaujať alebo hádajú. Načo sú nám potom meteorológovia? „Aby predpovedali počasie na jeden až sedem dní dopredu. Aby nás vystríhali pred poľadovicami, silným vetrom, náporom snehu, prívalovými dažďami,“ vysvetľuje Beránek. „Áno, na Slovensku sú meteorológovia, ktorí predpovedajú „presne“ aj na niekoľko mesiacov. Určite to nie je nikto zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Sú medzi nimi aj ľudia, ktorí s nami v minulosti niečo mali. SHMÚ je však seriózna odborná organizácia a nebude dávať naoko presné a detailné predpovede na dva či tri mesiace dopredu. Takéto informácie sú maximálne neseriózne a zavádzajúce. Odborníci na celom svete postupujú podľa modelov založených na rovnakých alebo podobných princípoch. Dlhodobá presne formulovaná predpoveď má šancu na úspech jedna k jednej. To si môžete rovno hodiť mincu.“ Detailne predpovedať už na viac ako desať dní je odborná samovražda. Jedine keby: Ak nebude pršať, nezmokneme.


Žije s počasím

reklama

 

Pavol Beránek vyrastal v Zavare. Keď mal desať rokov, upútalo ho počasie a rozhodol sa, že sa mu bude venovať naplno. Zapisoval si teploty, zrážky a ďalšie hodnoty, ktoré ho zaujali. Zohnal si svoj vlastný termograf. „Vedel som, že keď budem na strednej škole, tak to nebudem stíhať poriadne sledovať. Robil to za mňa prístroj,“ spomína s úsmevom.

 

Počasie je jedna z mála vecí, ktoré človek nedokáže výraznejšie ovplyvniť. Foto: Michal Hlavatovič
 

Už na strednej škole sa rozhodol, že chce predpovedať počasie. Z nej sa chystal na geografiu a kartografiu, keď mu jeden známy, ktorý pracoval v SHMÚ, povedal, že by mal ísť na matematicko-fyzikálnu fakultu. „Prvé tri roky som mal aj problémy s matematikou. Potom som sa, našťastie, rozbehol. Učila sa už len meteorológia. Po skončení školy som nastúpil do SHMÚ. Nikdy som nechcel v oblasti prírodných vied robiť nič iné, iba predpovedať počasie. Profesionálne a seriózne. Som rád, že počasie ľudia nedokážu vo väčšej miere ovplyvniť.“


Hádači počasia zväčša dobre vedia, že pri dlhodobých predpovediach len trepú do vetra. Snažia sa hlavne zaujať a je im jedno, či sa im predpovede podaria, alebo nie. Spoliehajú sa aj na to, že ľudia a médiá si nebudú overovať, či im ich dlhodobá predpoveď vyšla. Médiá im to preto skoro vždy zhltnú. O počasie sa zaujíma takmer každý a laici majú lepší pocit, keď im niekto bez mihnutia brvou povie, čo ich čaká a neminie o jeden alebo dva mesiace. „Títo pseudoodborníci nás dokážu poriadne naštvať. Keď sa im ich predpoveď nepodarí, tak je samozrejmé, že verejnosť nadáva na meteorológov. Meteorológovia sú pre bežných ľudí hlavne zamestnanci SHMÚ. Robia nám tým veľmi zlú reklamu. Preto si to v takýchto prípadoch zlizneme väčšinou my v SHMÚ“.


Vyrovnávanie rozdielov
 

Profíkom na Slovensku vychádza jednodňová predpoveď na viac než deväťdesiat percent. Trojdňová pod deväťdesiat. „Samozrejme, všetko závisí od toho, ako sú nastavené kritériá hodnotenia. Môžete si ich určiť benevolentne, ale aj prísne. Okrem toho máme špecifickú polohu. Slovensko je malá krajina a veľa ľudí si pri pohľade na mapu povie, že predpovedať počasie pre taký kúsok zeme musí byť predsa jednoduché. To môže povedať iba ten, kto sa v tom nevyzná. Tí, ktorí cestujú a majú vzťah k prírode, dobre vedia, že Slovensko je veľmi členitá krajina s veľkými rozdielmi terénu na pár kilometroch. Trebárs v zime počas inverzií: V jednej tatranskej doline je jasno, svieti slniečko a teplota je mínus pätnásť, kým o dolinu vedľa za kopcom, ktorá je vzdialená vzdušnou čiarou sotva päť kilometrov, je zamračené, fúka vietor a v tej istej chvíli je tam o desať stupňov teplejšie. Práve preto sa v niektorých situáciách veľmi zle predpovedá počasie pre celé Slovensko. Raz, keď som 24. decembra končil nočnú službu, v Bratislave nebolo nasnežené, fúkal silnejší vietor a bolo zamračené. Na severovýchode bol čerstvý sneh, jasno, nefúkal vietor... V tom istom momente bola teplota v Bratislave mínus štyri stupne Celzia a v Medzilaborciach mínus dvadsaťštyri. Z hľadiska terénu sme komplikovaná krajina.“


Počasie na šesť až sedem dní je už ťažšie predpovedať s nejakým vysokým percentom úspešnosti.


Keby tak bolo počasie všade rovnaké... Nikdy nebude. „Počasie znamená momentálny stav ovzdušia a podnebie znamená dlhodobý priemerný stav ovzdušia,“ vysvetľuje meteorológ Beránek. „Počasie je vyrovnávanie rozdielov medzi dvoma bodmi. Počasie spôsobuje slnko, ktoré zohrieva Zem inak na póloch a inak medzi obratníkmi. Inak sa zohreje zem, inak voda, inak pevný povrch, inak skala, inak piesok... Záleží aj na tom, akú farbu má povrch. Čierna farba priťahuje viac tepla, ako biela. Zohreje sa preto viac.“


Obyčajným smrteľníkom
 

Meteorológovia by nás mali včas vystríhať pred nebezpečnými vplyvmi počasia. „Predpovedáme aj prípadné záplavy. Cestári sa podľa našich informácii môžu nachystať na výjazdy a trebárs poľadovicu. Jedna dobrá a včasná výstraha dokáže zachrániť obrovské hodnoty.“
 

V praxi to vyzerá niekedy tak, akoby sa spomínaní cestári príliš predpoveďami nezaťažovali. „V minulosti sme s nimi mali aj špeciálne zmluvy na dodávanie predpovedí. Momentálne rokujeme o nových. Nájdu sa prípady, keď my vystríhame, a cestári sú aj tak zaskočení... Ľudia sú potom naštvaní aj na nás. Väčšinou však neprávom.“


Fundovaná predpoveď počasia je komukoľvek k dispozícii na stránke www.shmu.sk. Okrem iného je tam aj predpoveď z numerického modelu Aladin. Tento model spracováva údaje do číselných, grafických a mapových foriem, ktoré potom meteorológovia interpretujú obyčajným smrteľníkom.
 

Trnavská rovina a pahorkatina je špecifická najmä tým, že je veľmi veterná. Nie je však najveternejšou na Slovensku. Spomedzi nížin vedie bratislavská oblasť. Veternejšia je aj nitrianska a aj košická oblasť. Okolo Trnavy však veľmi často fúka. Žeby sa ani list na strome nepohol, je tu vzácnosťou. Okolie Trnavy je tiež typické tým, že v letných mesiacoch je tu niekedy veľmi sucho.“


Pre špeciálnych zákazníkov vznikajú aj cielené predpovede. Nie je vraj problém, keby si chcel trebárs ktosi na Dobrej Vode dať zistiť, aké bude počasie nad jeho chalupou. „Volávajú nám aj filmári. Urobíme s nimi zmluvu a dodávame im predpoveď pre určenú lokalitu. Medzi našimi pravidelnými zákazníkmi boli a aj sú energetické spoločnosti. Robíme predpovede aj pre plynárov a elektrikárske spoločnosti. Máme aj audiotextovú linku, na ktorú môže zavolať ktokoľvek. Minúta síce stojí euro, ale na otázky odpovedá fundovaný meteorológ s prehľadom o situácii. Dokážeme veľmi rýchlo povedať, aj aké je počasie kdekoľvek vo svete.“


Vytrhnuté z kontextu


„Občas to buchne,“ usmieva sa Beránek. „Na ústave robím už dvadsaťjeden rokov. Keď som začínal, bola technika oproti dnešnej na dosť primitívnej úrovni. To, čo máme teraz k dispozícii, je neporovnateľne lepšie. Preto výrazne stúpla aj úspešnosť predpovedí na jeden až tri dni, ale aj predpovedí na dlhšie obdobie. Výrazne sa pomýlime len ojedinele.“

 

Aj pred touto katastrofou na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou v decembri roku 2005 meteorológovia vystríhali. Foto: Vladimír Kampf


Spolupráca s médiami je zložitá. Bulvár potrebuje jasne povedané senzácie, Ďuro Mokrý je šoumen a rosničky často ani nevedia, čo hovoria. Česť výnimkám. Dobre sa však na ne pozerá... „Nemám rád, keď naše informácie vytrhávajú z kontextu, dotvárajú ich po svojom a my potom vyznievame po odbornej stránke ako blázni. Predpoveď počasia by mala byť relácia o faktoch, a nie kabaret.“


Výstraha pre Slovensko sa dáva každých šesť hodín, aj keď sa neočakáva žiaden nebezpečný jav. Vtedy je farba mapky s výstrahou zelená. Výstrahu na nebezpečenstvo z počasia dávajú meteorológovia niekedy aj dva dni vopred, s približujúcim sa termínom výskytu ho upresňujú. Týka sa to najmä silného nárazového vetra, intenzívnych zrážok, veľmi nízkych teplôt, veľkého návalu snehu, vysokých teplôt a aj búrok. Meteorológovia pri tom spolupracujú s civilnou ochranou. Pri výstrahe tretieho – najvyššieho stupňa musia aj osobne informovať civilnú ochranu. Malé lokálne katastrofy, aké postihli v lete oblasť pri Častej-Papierničke alebo pri Orešanoch, sa však veľmi ťažko predpovedajú. „Búrka je nevyspytateľná. Často sa stáva, že na jednom konci dediny leje, a na druhom ani netušia, že pršalo. V kopcovitom a hornatom teréne síce na radaroch vidíme, ako búrka postupuje, nedokážeme však úplne presne predpovedať, kde a ako rýchlo sa zvýši jej intenzita. Presne predpovedať činnosť búrkových oblakov je takmer nemožné. Dá sa to len na niekoľko minút dopredu, a aj to s problémami.“ Búrka a nárazovitý vietor si s meteorológmi niekedy robia, čo chcú. „Predpovedať trvalý dážď však dokážeme za istých okolností takmer na minútu presne.“


Meteorológ Pavol Beránek je známy aj svojím postojom ku globálnemu otepľovaniu, napriek tomu, že nie je klimatológ. „Myslím si, že globálne otepľovanie síce existuje, ale... V roku 2000 bola naozaj priemerná teplota približne o pol stupňa Celzia vyššia, ako v polovici minulého storočia. To je pravda. Takýchto globálnych oteplení alebo aj ochladení sme tu však mali za posledných desaťtisíc rokov veľmi veľa. Nemyslím si, že tento stav spôsobuje človek, ale vytvára si ho sama príroda. Okrem toho, z meraní je zrejmé, že posledných desať rokov sa teplota pomaly znižuje. To, že v Trnave a v celej našej oblasti v posledných rokoch prevažuje nadnormálne teplé počasie, ešte nič neznamená. Vo všeobecnosti platí, že ak je niekde na Zemi nadnormálne teplo, musí byť niekde inde relatívne chladno.“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama