Dušanovi Keketimu chýba na Spartaku avizovaná herná dominancia, omladil by káder

ŠPORT - Futbal - Spartak | 24.3.2026, 17.21, Ján Král

Bývalý prezident Spartaka naďalej pozorne sleduje vystúpenia bílích andelov.

Dušan Keketi jubiluje. Foto: Ján Král

Vo futbale nemôžete byť úspešní, ak nemáte výborného brankára. Dušan Keketi bol pri troch tituloch trnavského Spartaka, čo samo o sebe hovorí o jeho kvalitách. Ako funkcionár s odstupom času zažil ďalší.

Dnes má 75 rokov. Narodeniny oslavuje práve v utorok 24. marca.

Ani debata pri tejto príležitosti však nemohla byť iná ako o futbale a samozrejme, Spartaku, ktorý je jeho srdcovkou.

reklama

Máte významné životné jubileum, ako sa cítite?
- Povedal by som, že úmerne veku. Dôchodok som si síce predstavoval trochu inak – že si ho budem užívať bez zdravotných ťažkostí, no človek s tým musí počítať. Keď sa dožijete určitého veku, ohlásia sa veci, ktoré vás v mladosti obchádzali. Ale nesťažujem sa.

Oslavovať narodeniny neplánujem. Možno si dáme spoločný obed s blízkou rodinou, no to je všetko. Aj preto, že len dva dni dozadu prešiel presne rok od úmrtia mojej manželky Janky.

Keď sa obzriete, čo považujete za svoj najväčší úspech v živote?
- Musím to rozdeliť na športovú a súkromnú časť. V súkromí môžem byť spokojný – mám dcéru a syna, ktorí v profesnom živote dosiahli významné postavenie a aj v súkromnom živote sa im darí, radosť mi robia tri vnúčatá.

Z pohľadu futbalovej kariéry si síce nezakladám na štatistikách, ale uvedomujem si, že sú veci, ktoré sa v budúcnosti budú prekonávať len ťažko.

Odchytal som 309 ligových zápasov za jeden klub. Myslím si, že v Trnave už tento počet nikto neprekoná, aj preto, že mladí brankári dnes odchádzajú do zahraničia veľmi skoro.

Takisto som hrdý na to, že som bol pri troch tituloch Spartaka ako hráč a pri jednom ako funkcionár a to v pozícii prezidenta klubu. Som presvedčený, že aj to ťažko niekto v budúcnosti dokáže. 

O svojom futbalovom živote ste vydali knihu Bez servítky. Písali ste otvorene, miestami možno až ostro. Aké boli reakcie okolia?
- Reakcie boli takmer výhradne pozitívne. Vždy som bol človek, ktorý povie, čo si myslí, a svoj názor si snaží vyargumentovať. Nechcel som, aby kniha bola len nudným výpočtom štatistík a zážitkov.

V živote sa vyskytnú aj nepríjemné veci, o ktorých málokto chce hovoriť, ale ja s tým nemám problém. Nič som nepotreboval ututlať. Finálnu verziu som niekoľkokrát korigoval, inak by to bolo možno ešte šťavnatejšie.

V sezóne 2017/18 Spartak získal titul, Dušan Keketi bol vtedy prezidentom klubu. Foto: Ján Král

Svojho času sme od vás evidovali na sociálnych sieťach komentáre k politickému dianiu. Po nástupe súčasnej vlády sa váš syn Dušan Keketi mladší stal ministrom cestovného ruchu a športu. Ako ste ho vnímali v tejto úlohe?
- Popravde, keď mi oznámil, že má takúto ponuku, nebol som veľmi šťastný. Na politiku mám svoj názor a moje obavy sa nakoniec potvrdili.

Doprial som mu to však, pretože je to šikovný chlap, ktorý má v hlave upratané a už predtým zastával významné posty, na ktorých sa osvedčil.

Hovoril som mu, že to bude mať ťažké, pretože nemá „politické krytie“. Nešiel do funkcie ako straník, ale ako manažér a odborník. Potvrdilo sa to a pri prvých turbulenciách v koalícii bol hneď na rane.

Dnes som oveľa spokojnejší a šťastnejší, že už tú funkciu nevykonáva.

Vráťme sa k futbalu. Boli ste brankárom, trénerom aj prezidentom Spartaka. Nechýba vám dnes každodenný futbalový kolotoč?
- Najprv som mal zvláštne pocity, že mi to aj bude chýbať. Ale musel som akceptovať určité zdravotné problémy. O to bolo rozhodnutie skončiť rýchlejšie a ukázalo sa, že správne.

Na futbal chodím stále, nevynechám domáce zápasy a so svojou partiou cestujeme za Spartakom aj na ihriská súperov. Kedysi sme absolvovali všetko, dnes už tie dlhé cesty na východ, kde sú tri kluby, vynechávam.

Stále som v kontakte s dianím, ale užívam si to viac ako fanúšik. Už nepociťujem tú ťarchu zodpovednosti, ktorú má funkcionár. Dnes je to skôr fanúšikovské. Keď sa vyhrá, mám radosť, keď sa prehrá, zaevidujem to, ale už ma z toho nejde roztrhnúť od jedu.

Ako hodnotíte aktuálnu sezónu Spartaka?
- Súťažný ročník Spartak odštartoval geniálne - sériou piatich víťazstiev v lige za sebou. Veľkí optimisti začali hovoriť o titule, ale realita sa ukázala iná.

Trochu ma prekvapil koniec Michala Ščasného vo funkcii trénera. Poznal som ho ešte ako funkcionár, keď robil asistenta Radoslavovi Látali a rozumeli sme si. Považoval som ho za šikovného trénera a odborníka. Nepoznal som však pozadie a dôvody, prečo musel skončiť a osobne som sa preto s tým ťažko vedel stotožniť.

Od príchodu španielskeho trénera som si sľuboval niečo extra, robil som si veľké nádeje, ale výsledky pod jeho vedením zatiaľ nie sú také, aké by som si predstavoval.

V drese Spartaka zaznamenal 309 štartov v lige, k čomu pridal 12 zápasov v európskych pohároch. Sedemkrát chytal v reprezentácii za A-mužstvo. Foto: kniha Zlatý vek trnavského futbalu

Spartak zažil pod vedením Antonia Muňoza v tejto sezóne aj vysoké prehry, napríklad s Podbrezovou 0:5 a 1:4, medzitým v derby na Slovane 0:4. Následne síce prišlo víťazstvo 1:0 v Žiline, po ktorom ale nasledovala tesná prehra 0:1 v Michalovciach. Ako sa dá z vašich skúseností dostať z negatívnej série?
- Tri vysoké „výbuchy“ po sebe som nezažil ani ako hráč, ani ako funkcionár. Ťažko sa mi k tomu hľadá návod na nápravu, keďže nevidím dovnútra, aké sú vzťahy v kabíne či v klube.

Z pohľadu fanúšika a odborníka, v čom vidíte hlavný problém?
- Španielsky futbal, ktorý by mal Antonio Muňoz reprezentovať, predstavuje v mojom ponímaní dominantnú a odvážnu hru, ktorú nový tréner po príchode aj proklamoval. Realita je však iná.

Dominancia vo futbale pre mňa znamená držanie lopty, rýchlosť a herné sebavedomie. Mne to ale občas pripadá, akoby sa hráči báli, aby niečo nepokazili.

Momentálne nevidím v trnavskej hre jasné kontúry a najmä mi v tíme chýba líder, výrazná osobnosť na ihrisku. V každom mužstve musí minimálne jeden taký hráč byť, ak ich je viac, je to len na prospech veci.

V úvode jari mi trochu prekážalo, že prestal hrávať Moiscrapišvili. Teraz už síce nastupuje, ale zdá sa mi akoby po zranení stratil formu.

Vo všeobecnosti mi to pripadá ako by tréner ešte nemal vyprofilovanú základnú zostavu. Hráči sa na postoch často menia.

Je však aj pravda, že napriek tomu si mužstvo v niektorých zápasoch dokázalo vypracovať množstvo gólových príležitostí ale ich premieňanie je asi tá najväčšia slabina. V protiklade s tým, však napr. V Žiline sme, tuším, po jedinej priamej strele na bránku dosiahli víťazstvo 1:0. Aj to je paradox.

Za aký čas, sa podľa vašich skúseností, dokáže prejaviť trénerský rukopis?
- Pomôžem si príkladom Nestora El Maestra. Pravdou je, že prišiel v lete a výhodu mal i v tom, že Trnava nehrala žiaden európsky pohár. Mal teda nerušených šesť – sedem týždňov oproti terajším štyrom. U Nestora bolo od prvého tréningu jasné, čo chce hrať. Trvalo to možno šesť týždňov, no od prvého majstráku bol vidieť jeho rukopis.

Z kabíny idú dobré referencie na tréningový proces aj snahu hrať kombinačný futbal. Rozdiel vidíme v tom, že kým El Maestro si priviedol viacerých hráčov podľa svojho výberu, Muňoz zdedil predošlý káder.
- Keď prišiel Nestor, nastala veľká obmena kádra, možno 15 hráčov odišlo a 15 prišlo, pričom boli medzi nimi hlavne hráči na jeho odporúčanie.

Antonio Muňoz ale vedel do čoho ide, že tu tento káder zostane. Zimnou posilou bol len Laušič.

Treba uznať, že Muňoz nemal dlhý čas na prípravu, o to viac ma prekvapuje, že s mužstvom nehral viac prípravných zápasov. To považujem za chybu. Hráčov spoznáte najlepšie v zápase, nie na tréningu.

So synom Dušanom na galevečeri Andel roka 2024 v trnavskom divadle. Foto: Ján Král

Ako vnímate súčasný káder Spartaka?
- Nechcem hodnotiť jednotlivých hráčov. Čo by som vytkol, je prestarnutosť mužstva. A to som hovoril už v minulej sezóne pri predošlých tréneroch, keď bolo v tíme osem hráčov nad 30 rokov.

Teraz sa to trochu zredukovalo, ale stále mi chýba odvaha dávať väčšiu šancu mladým talentom z dorastu. V zahraničí bežne hrajú 17- či 18-roční chlapci v špičkových ligách.

Obdivujem napríklad prácu Branislava Fodreka, ktorý je v Dunajskej Strede pod tlakom, no nasadí mladíka do ťažkého zápasu.

Kde sú u nás chlapci, ktorí v kategórii U19 takmer každý rok bojujú o majstra, ale v áčku ich nevidíme?

Klub avizuje, že v prestavbe kádra plánuje pokračovať v lete. Za druholigové Malženice hrajú Trello, Bukovský, Polťák a Turanský. Mali by podľa vás pred novou sezónou prejsť do A-tímu?
- Videl som hrať Malženice s Interom Bratislava, aj niektoré prípravné zápasy Spartaka, v ktorých mladíci naskočili za trnavský tím. Nemožno od tínedžerov čakať, že budú ťahúňmi mužstva. No dá sa zhodnotiť, či majú potenciál.

Napr. u Trella vidím veci, ktoré nemajú ani niektorí hráči v áčku. Páči sa mi jeho hráčska drzosť, odvaha, schopnosť pustiť sa aj proti dvom súperom. Dobrý je technicky. V príprave za áčko sa mi páčil aj Polťák. Sú to mladí chalani, s ktorými sa dá pracovať.

U 35-ročného hráča už progres nemôžete očakávať. Budúcnosť musí stáť na mladých. Mrzí ma, že mládežníci sa v Trnave strácajú už roky.

Trochu vás podpichneme, ale je toto trochu aj sebakritika? Mládežníci sa v Trnave ťažko presadzujú už veľmi, veľmi dlho.
- V prvom rade to záleží od trénera. Ak bude mať záujem s chlapcami robiť, bude trpezlivý a psychologicky zdatný, dá sa s mladíkmi pracovať.

Treba sa vydať cestou práce s mladými, starší skúsení hráči tiež musia byť v tíme, ale nie v takom množstve. Navyše, obvykle bývajú aj výrazne lepšie platení ako mladíci.

Samozrejme, aj vedenie buď trénera podporí v jeho filozofii alebo ho môže tlačiť do práce s mladými. Aj mne je jasné,že takáto filozofia nebude prinášať úspechy hneď, že sa nemožno porovnávať napr. so Žilinou, ktorá takto pracuje už desaťročia. Ale raz už treba s tým začať a vytrvať. Bez toho nebude Spartak napredovať.

Spartak je aktuálne na štvrtom mieste, stráca šesť bodov na Žilinu a Dunajskú Stredu, pričom s DAC má zápas k dobru. Kde vidíte Trnavu po skončení sezóny?
- Ťažko povedať, závisieť bude od výkonov. Ak by som sa mal opierať o doterajšie jarné vystúpenia, tak reálne asi bude štvrté miesto. Treba sa len spoliehať, že Žilina vyhrá pohár a tým pádom sa bude hrať play-off o miestenku v Konferenčnej lige, kde by sa Trnava mohla pasovať so súpermi v dvoch domácich zápasoch. Inak by bola sezóna prepadákom.