V okolí Piešťan už ovocinári v sadoch kúria, čaká ich niekoľko nocí bez spánku
AKTUALITY - Región | 9.4.2026, 14.04, prispievatelia
Slovenský hydrometeorologický ústav už vydal výstrahy na piatok a sobotu pred nočnými mrazmi. Táto informácia je dôležitou nielen pre profesionálnych ovocinárov, ale aj pre záhradkárov.
V Plantexe vo Veselom neponechávajú nič na náhodu. Archívne foto: Pavol Machovič
Slovenskí ovocinári začali s intenzívnou ochranou ovocných stromov pred mrazmi. Cieľom je ochrániť čo najviac kvitnúcich stromov tak, aby sa podarilo vypestovať maximum slovenského ovocia a zmierniť tak mimoriadne silný tlak dovážaných produktov zo zahraničia.
Práve aprílové mrazy sú podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej pre slovenské poľnohospodárstvo najrizikovejšie.
Slovenský hydrometeorologický ústav už vydal výstrahy na piatok a sobotu pred nočnými mrazmi, na piatok na takmer celé územie Slovenska a na sobotu na východnú časť.
Táto informácia je dôležitou nielen pre profesionálnych ovocinárov, ale aj pre záhradkárov.
Po minulé roky totiž jarné mrazy poškodili kvety najmä drobným záhradkárom, ktorí nemajú takú technológiu, aby vedeli kvitnúcim stromom poskytnúť maximálnu ochranu.
„V okolí Piešťan sme v sadoch kúrili už aj uplynulú noc. V týchto dňoch sú všetci ovocinári v pohotovosti, no vzhľadom na výstrahy meteorológov odporúčam, aby najbližšiu noc nikto nespal. Už aj krátky pokles teploty pod nulu môže zničiť kvety a tým aj budúcu úrodu,“ uviedol Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie Slovenska.
Počas najbližších nocí budú tmavé ovocné sady žiariť parafínovými sviecami či zapálenými peletami.
Vysoko účinnou ochranou je najmä protimrazová závlaha, ktorej inštalácia je síce finančne mimoriadne náročná, no prináša riešenia a dobre vie ochrániť budúci kvet pred mrazom.
Ďalšou možnosťou sú vrtuľníky, ktoré teplý vzduch stáčajú k stromom či prikrývanie rastlín netkanou textíliou alebo fóliou. Záleží od terénu, prúdenia vzduchu a teploty, pre akú ochranu sa ovocinári rozhodnú. Ohrozené je ovocia v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, keď sa vyvíja malý plod.
Po marhuliach nastupujú čerešne a slivky a približne o 10 – 14 dní jablká a hrušky.
„Ochrana ovocných sadov v kritickom období jarných mrazov je kľúčová. Naši ovocinári aktuálne robia maximum pre to, aby mohli na konci sezóny hovoriť o úrode s dobrou kvalitou a množstvom. Nehovoríme o tom, že s prírodou bojujeme. Klimatické zmeny sú už niekoľko rokov tu, takže našou jedinou šancou je prispôsobiť sa prírode a doslova s ňou spolupracovať,“ dodal Marián Varga.
Slovensko podľa Jany Holéciovej nie je potravinovo sebestačnou krajinou v pestovaní ovocia.
Naši pestovatelia vedia vypestovať len približne tretinu ovocia (okolo 45 tisíc ton ročne), zvyšok musíme doviezť. Napríklad v prípade jabĺk a hrušiek predstavuje dovoz za rok 2025 hodnotu viac ako 54 miliónov eur.
Marhúľ, broskýň, čerešní a višní sme spolu za vlaňajší rok doviezli za takmer 26 miliónov eur.
Všetko je to pritom ovocie mierneho podnebného pásma, ktoré si vieme vypestovať aj na Slovensku, no na dosiahnutie plnej sebestačnosti krajine chýbajú najmä nové sady, finančné prostriedky v ovocinárstve a pracovná sila.
(pm)







Emmerova vila ožije umením, kultúrou, vzdelávaním i komunitou
O primátorsky post v Hlohovci zabojuje ďalšia žena, riaditeľka školy Denisa Králičová









