Matičiari si v Trnave pripomenú 100 rokov od smrti Františka Richarda Osvalda

AKTUALITY - Trnava | 12.4.2026, 15.05, prispievatelia

Jeho život bol vo veľkej miere spojený s Trnavou, pôsobil aj v Majcichove a krátko aj v Bohuniciach.

Františka Richarda Osvalda pochovali na vtedajšom cintoríne pri Kalvárii v Trnave. Foto: pm

reklama

Spomienku pri príležitosti 100. výročia od úmrtia kňaza, spisovateľa, pápežského preláta, predsedu Matice slovenskej a čestného predsedu Spolku sv. Vojtecha Františka Richarda Osvalda organizuje v utorok 14. apríla o 15:00 na trnavskej Kalvárii Miestny odbor Matice Slovenskej v Trnave.

Práve na tomto mieste na bývalom cintoríne bol tento významný Slovák pochovaný.

Mladý František sa narodil do baníckej rodiny 3. októbra 1845 v baníckej obci Hodruša – Hámre neďaleko Banskej Štiavnice.

reklama

Významná časť jeho života je však spojená práve s Trnavou. Rozhodol sa študovať v trnavskom kňazskom seminári, ktoré zavŕšil štúdiom teológie v neďalekom Ostrihome.

„Vo všetkých týchto zastávkach sa budúci kňaz aktívne zúčastňoval na literárnom duchu slovenských študentských spolkov. V čase jeho trnavských štúdií však ešte netušil, že s „Malým Rímom“ sa bude spájať takmer celý jeho plodný život,“ hovorí Peter Sokolovič, tajomník MO Matice slovenskej v Trnave.

„S trnavským prostredím sa stretol počas svojho pôsobenia v neďalekom Majcichove. Ten je známy najmä ako pôsobisko významného slovenského dramatika a národného dejateľa Jána Palárika, Majcichovčania však dodnes s úctou spomínajú aj na Osvaldove pôsobenie. Na miestnej fare je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca pôsobenie Jána Palárika ako farára, literáta a významného bojovníka za práva Slovákov. V druhej časti pamätnej tabule je však zároveň spomenuté, že v Majcichove sa nezabúda ani na to, že v rokoch 1876 – 1880 bol v obci kaplánom práve František R. Osvald,“ pripomína Sokolovič.

Podľa záznamov Dominikánskeho knižného inštitútu bol F:R: Osvald v roku 1879 krátko administrátorom aj v terajších Jaslovských Bohuniciach (vtedy Bohunice).

V roku 1870 bol jedným zo spoluzakladateľov Spolku sv. Vojtecha v Trnave, ktorý neskôr, po zrušení Matice slovenskej, suploval jej národné a kultúrne poslanie.

Do známeho trnavského prostredia sa vrátil po roku 1916, v Trnave pôsobil v cirkevných funkciách stal sa dokonca prelátom.

Po vzniku Československej republiky poverili už viac ako 70-ročného Osvalda po odchode maďarských cirkevných hodnostárov funkciou generálneho vikára a správcu tej časti Ostrihomskej arcidiecézy, ktorá sa nachádzala mimo územia novovzniknutého Maďarska na území Slovenska.

Ním bol až do roku 1922, kedy po zriadení Apoštolskej administratúry trnavskej odovzdal svoj úrad do rúk jej novovymenovanému administrátorovi Dr. Pavlovi Jantauschovi.

Tým však výpočet jeho úspechov na poli uznania zásluh v katolíckej cirkvi zďaleka nekončí. V roku 1921 mu pápež Benedikt XV. udelil významnú hodnosť apoštolského protonotára.

„Úspechy žal aj na politickom poli, kde sa v tomto čase prirodzene stotožňoval s politikou Slovenskej ľudovej strany. Práve jeho boj za samosprávnejšie postavenie Slovákov ešte v období Uhorska ho predurčoval na spojenie so slovenskou autonomistickou katolíckou stranou," dodáva Peter Sokolovič.

Zároveň vysvetľuje, že  tomto období nebolo ničím výnimočné, že sa kňazi, ktorí požívali v spoločnosti určitú vážnosť, angažovali aj v politickom živote.

František Richard Osvald, v tomto čase už poctený viacerými cirkevnými hodnosťami, sa tak po vzniku prvej ČSR stal poslancom Národného zhromaždenia práve za Slovenskú ľudovú stranu.

Nezabudli však na neho ani v kultúrnej či spoločenskej oblasti a po obnovení Spolku sv. Vojtecha krátko po vzniku Československa v roku 1918 sa až do svojej smrti stal jeho čestným predsedom.

Okrem toho zasadol aj na predsednícku stoličku v Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1919 – 1926) a v neposlednom rade sa stal jedným z predsedov obnovenej Matice slovenskej.

František Richard Osvald zomrel 14. apríla 1926, pochovali ho v Trnave.

(ps, pm)