Od Škody 1203 k HKS Forge. Trnavská kováčňa píše svoj príbeh už 40 rokov
RELAX - Trnavské pikošky | 13.4.2026, 17.02, prispievatelia
Tam, kde je práca tvrdá, vznikajú silné putá. Rodia sa pevné priateľstvá, hrdosť na poctivo odvedenú prácu aj spomienky, ktoré zostávajú. Takýmto miestom je aj Trnavská kováčňa. Mnohí ľudia, ktorí v nej kedysi pracovali, o tom dodnes rozprávajú svojim deťom a vnúčatám. Príbeh kováčne pokračuje aj po 40 rokoch. Sídli na rovnakom mieste, v areáli niekdajších Trnavských automobilových závodoch (TAZ), nesie meno HKS Forge a nadväzuje na poctivú priemyselnú výrobu.
V HKS Forge vznikajú vysoko spoľahlivé oceľové výkovky s mimoriadnou odolnosťou.
reklama
V Trnave sa najskôr kulo v dielni závodu Valcovne a oceliarne, ktorú vybudovala ešte Coburgova účastinná spoločnosť. Neskôr sa priemyselný život mesta výrazne zmenil.
Po vzniku Trnavských automobilových závodov v roku 1967 sa začal rozvíjať automobilový priemysel a s ním aj výroba dielov pre známe značky a vozidlá svojej doby.
Práve v Trnave vznikali súčiastky pre automobily Tatra, Praga V3S, Liaz, Avia aj pre traktory Zetor.
Významnou kapitolou sa stala aj výroba vozidiel Škoda 1203, neskôr známych ako Škoda TAZ 1500. Časť výroby sa do Trnavy presunula v roku 1973 a od roku 1981 sa tieto vozidlá v TAZ montovali celé.
Rast výroby si postupne vyžiadal aj vlastné silné zázemie.
Nový závod pre veľké ambície
Rozhodnutie vybudovať vlastnú kováčňu padlo na prelome rokov 1980 a 1981. Dôvod bol jednoduchý: ak mala výroba rásť, bolo potrebné mať vlastný závod, ktorý by dokázal spoľahlivo pripravovať dôležité kovové súčasti.
Historická fotografia ukazuje výstavbu Trnavskej kováčne v areáli TAZ, kde funguje dodnes.
Pri budovaní pomohla aj inšpirácia z Tatrovky v Kopřivnici. Trnavská kováčňa prevzala osvedčené technické riešenia a rozbeh výroby pomáhali zabezpečiť aj skúsení kolegovia zo spomínanej českej kováčne.
V Trnave tak vznikol na svoju dobu výnimočne moderne vybavený závod, pripravený na veľkú priemyselnú výrobu. Nebola to len hala so strojmi. Vznikol celý nový areál so sociálnym, technickým aj administratívnym zázemím.
Výroba v Trnavskej kováčni sa oficiálne spustila v roku 1986.
Miesto, kde sa oceľ menila na istotu
Kováčňa bola od začiatku postavená tak, aby zvládla náročnú a presnú prácu. Oceľ sa tu pod silou strojov menila na súčiastky, ktoré potom slúžili v doprave aj v priemysle.
Pre ľudí z Trnavy a okolia to však nebola len výroba. Bola to robota, ktorá živila rodiny, dávala istotu a vytvárala pocit, že mesto má pevné priemyselné zázemie. Tí, ktorí v kováčni pracovali, cítili skutočnú hrdosť.
Práve preto na ňu mnohí dodnes spomínajú. Nie ako na anonymnú fabriku, ale ako na miesto, kde sa pracovalo naplno a kde vznikalo niečo hodnotné.
Kovacie zariadenie vo výrobnej hale kováčne.
Po zmene režimu prišli ťažké roky
Po roku 1989 sa začalo meniť celé hospodárstvo a zmeny sa nevyhli ani Trnave. To, čo bolo roky budované, sa dostalo do neistoty.
Problémy sa postupne prehlbovali, výroba automobilov sa utlmovala a podniky, ktoré kedysi tvorili základ slovenského priemyslu, začali strácať pôdu pod nohami. Podobný osud postihol aj Trnavskú kováčňu.
Vystriedalo sa v nej viacero vlastníkov, závod prešiel zložitým obdobím a časť pôvodného technologického vybavenia sa stratila. Boli to roky, ktoré mnohí pamätníci vnímajú ako bolestivé.
Nový začiatok a nové meno
Zlom prišiel v roku 2003. Kováčňu kúpil jej dnešný majiteľ a začala sa nová etapa. Podnik dostal meno HKS Trnava, neskôr HKS Forge, a postupne si začal budovať novú pozíciu na trhu.
Dnešná podoba HKS Forge.
Nešlo len o zmenu názvu. Bol to nový štart, v ktorom bolo treba nadviazať na tradíciu, no zároveň získať dôveru nových partnerov a zákazníkov.
Už v roku 2005 sa spoločnosť stala priamym dodávateľom výkovkov pre automobilku Opel, neskôr aj pre Renault. Postupne pribúdali ďalší významní odberatelia a značka HKS Forge si začala budovať rešpekt doma aj v zahraničí.
Bývalý generálny riaditeľ Bohuslav Koči, ktorý bol pri zrode novej éry, na toto obdobie spomína s hrdosťou.
„Správnou obchodnou politikou a výrobnou spoľahlivosťou si spoločnosť zabezpečila certifikáciu pre priame dodávky do výrobného závodu Toyota, čo bol významný medzník v rozvoji spoločnosti.“

Finálny produkt kovania – oceľové výkovky.
Pripomína tiež, že úspech nikdy nevzniká sám od seba. „Dnes som pyšný, že som mohol byť pri zrode HKS Forge a priložiť ruku k dielu pri rozvoji spoločnosti. To, že dnes dokážeme spoľahlivo dodávať výkovky pre renomované značky a výrobcov v automobilovom aj strojárskom priemysle, je zásluha majiteľov, odborníkov aj celého kolektívu zamestnancov, ktorí každý deň zabezpečujú správny chod spoločnosti.“
Tradícia, ktorá sa nezastavila
HKS Forge dnes stojí na pevných základoch. Nesie v sebe kus histórie Trnavy, spomienky ľudí, ktorí tu odpracovali roky, aj dôkaz, že priemyselná tradícia mesta nezanikla.
Súčasný generálny riaditeľ Slavomír Gregor hovorí, že firma má pred sebou ďalšie ciele:
„V najbližších rokoch nás čakajú veľké výzvy aj nové príležitosti. Chceme rozvíjať spoluprácu s významnými partnermi, investovať do výroby a postupne napĺňať technologický potenciál spoločnosti.“
Zároveň zdôrazňuje, že budúcnosť stojí nielen na strojoch, ale aj na ľuďoch a schopnosti prispôsobiť sa novej dobe.
„Pred nami sú investície do výrobných technológií aj do ďalšieho rozvoja. Najväčšou úlohou však zostáva pripraviť firmu na budúcnosť tak, aby bola stabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná aj v meniacich sa podmienkach trhu práce.“
Hrdosť, ktorá zostala doma
Príbeh trnavskej kováčne je príbehom vzostupov, ťažkých období aj nového začiatku. Je to príbeh práce, ktorá bola tvrdá, no mala zmysel. A je to aj príbeh ľudí, ktorí za bránami závodu zanechali kus svojho života.
Aj preto má HKS Forge v Trnave osobitné miesto - je pokračovaním priemyselnej pamäti mesta a svoj príbeh píše ďalej.
Iným tempom, v iných podmienkach, no s rovnakou podstatou: poctivá práca, odborné remeslo a hrdosť na to, čo v Trnave vzniká.
DARINA KVETANOVÁ







Spartakovec Martinkovič má 80, pohľad do kalendára pripomína i Mišku Škrabákovú
Kalendár pripomína kulturistu Antona Holiča aj úspech trnavskej City Areny









