Bývalý hráč Spartaka Pavol Pavlús: Najlepší tréner od Peczeho éry bol Gašparík

ŠPORT - Futbal - Spartak | 21.4.2026, 06.32, Ján Král

V Liberci mu svojho času ponúkali tretiu najlepšiu zmluvu, Spartak ho nepustil.

Pavol Pavlús trénoval v nižších súťažiach, svojho času viedol futbalistov Hornej Krupej. Foto: Norika Szombatová

Niekdajší ligový obranca Pavol Pavlús tipuje, že stredajší duel krajských rivalov medzi Spartakom Trnava a Dunajskou Stredou (22. apríla o 18:00 v Trnave) sa skončí remízou 1:1.

„Palce však, samozrejme, budem držať Spartaku,“ hovorí 51-ročný rodák z Myjavy.

„Na moju trnavskú futbalovú etapu spomínam rád, i keď som si niekedy možno predstavoval, že by som hrával častejšie. Väčšia šanca prišla až za trénera Dušana Galisa, vtedy som na jeseň nastupoval, na jar prišlo zranenie a po sezóne odchod do Dunajskej Stredy. Tam som prišiel po zranení kondične zanedbaný, nebolo to z mojej strany najlepšie obdobie, ale napriek tomu mi zostali i na DAC prevažne krajšie spomienky.“

reklama

Od futbalu sa odstrihol

Hoci po hráčskej kariére sa ešte venoval trénerčine pri mládeži a neskôr v kluboch z nižších súťaží, dnes už futbal odložil. Pracuje pre elektromontážnu firmu v Nemecku, aktuálne majú zákazku v Kolíne nad Rýnom. 

„Využívam, že som sa počas futbalového pôsobenia v tretej rakúskej lige naučil jazyk a tak tlmočím našim pracovníkom požiadavky nemeckej strany pri prácach. Jediné, na čo som si doteraz nezvykol je skoré ranné vstávanie, to som v hráčskych časoch nemusel riešiť,“ vraví s úsmevom Pavlús.

„Od futbalu som sa dosť odstrihol. Popri práci v Nemecku veľa času nemám. Ak som doma, venujem sa rodine, pomáham na záhrade na Myjave, v zime radi chodíme lyžovať. Od detstva som vkuse hral futbal, chvíľu som aj trénoval, tak si ale na Slovensku človek nezarobí. Do veľkého futbalu som sa ako tréner nechystal, to ma nelákalo. Za hráčskych čias sa mi nepodarilo sa úplne zabezpečiť a peniaze k životu treba. Tak som skúsil Nemecko. Počas pôsobenia v Rakúsku som sa naučil jazyk. Ak som chcel komunikovať so spoluhráčmi, musel som vedieť ich reč. V tíme bol okrem mňa Slovák už len Rišo Heger. Za štyri mesiace som už zvládal komunikovať a dnes nemčinu naplno využívam,“ hovorí.

Pavol Pavlús (tretí zľava) so slovenskými kolegami z práce.

Trénersky mu imponuje Gašparík

Sám vraví, že slovenskú ligu sleduje, ale len obmedzene. „Naposledy som videl derby na Slovane, malo celkom solídnu úroveň. Páčilo sa mi, že Spartak hral nebojácne, veril si a vysoko napádal súpera, aby belasí nemali pokojnú rozohrávku. Priznám sa ale, že na futbal sa už nepozerám tak do detailu ako kedysi. Viem však, že Trnava potrebuje s Dunajskou Stredou vyhrať, inak to bude mať s pohárovými ambíciami náročné.“

Na zisk titulu favorizuje Slovan. „Tam už je to podľa mňa isté, Slovan si to nenechá ujsť, má najväčšiu kvalitu. Dunajskú Stredu vidím na druhom mieste, Žilinu tretiu, Trnava bude tento raz podľa mňa štvrtá.“

S manželkou Andreou a synom Tobiasom nedávno navštívili zápas Górnika Zabrze, ktorý vedie tréner Michal Gašparík. S Cracoviou vtedy domáci vyhrali 3:0. 

Spartak v zime prevzal tréner Antonio Muňoz. „Z úvodu ma veľmi nepresvedčil. Ukazuje sa ale, že každý tréner asi potrebuje svoj čas na adaptáciu a zžitie sa s tímom. Posledné zápasy Spartaka sú celkom dobré, presadzujú sa svojím štýlom.“

Vyzvihol trénera Dunajskej Stredy. „V DAC išli dlho medzinárodnou trénerskou cestou, teraz je tam Slovák Branislav Fodrek a má najlepšie výsledky spomedzi posledných trénerov... Hovorím, že aj na trénerskom poli treba dať šancu mladým, netreba sa báť.“

Ako tréner Trnavy Pavlúsovi imponoval Michal Gašparík. „Od čias Karola Peczeho, ktorý priniesol vysoký pressing a futbalom zaplnil tribúny, Trnava lepšieho trénera ako bol Mišo nemala. A to medzitým aj získala titul, ale Mišo ukázal z môjho pohľadu najviac trénerského kumštu. Nie je náhoda, že v klube vydržal tak dlho a napokon odišiel až po ponuke z Poľska.“

V rámci práce v Nemecku si odskočil aj na niektoré bundesligové zápasy, navštívil aj štadión Freiburgu.

V Liberci mu núkali top kontrakt

Pavol Pavlús odohral v drese Spartaka 69 ligových zápasoch, pripísal si dva góly. Prvýkrát sa v tíme objavil v sezóne 1992/93, naposledy v ročníku 2000/01. Medzitým odchádzal na viaceré hosťovania, najúspešnejšie mal v Liberci.

„Karol Pecze bol dobrý tréner, mal však svojich obľúbencov a takmer nemennú zostavu, do ktorej sa dostávalo ťažko. V sezóne 1996/97 ma Spartak uvoľnil na hosťovanie do Liberca, kde sa mi darilo. Chcel som tam aj pokračovať, ale Trnava ma po zmene trénera Peczeho za Galisa nechcela pustiť. Z  počiatku som aj hrával, pamätám si aj pamätný dvojzápas s PAOK Solún, viedli sme tam 3:0 a napokon prehrali 3:5. Dnes ľutujem, že som vtedy nemal možnosť zostať v Liberci, ponúkali mi tretiu najlepšiu zmluvu po reprezentačnom brankárovi Ladislavovi Maierovi a Martinovi Hašekovi. No, zostal som v Trnave, na jar som sa zranil a bolo vybavené... Potom som odišiel  na hosťovanie do DAC-u, odtiaľ do Žižkova a neskôr do Ruska.“

Ščasný mu dal pokutu 50-tisíc

Viktória Žižkov bola v čase Pavlúsovho pôsobenia prvoligový český klub. Po príchode trénera Zdeňka Ščasného ale Pavlovi Pavlúsovi v klube ruže nekvitli.

„Keď som bol v Žižkove, dostal som pokutu 50-tisíc českých korún, čo bola vtedy veľká suma, lebo som do novín povedal, že nehrávam, pretože tréner Zdeněk Ščasný si priviedol do mužstva svojich hráčov... Inak, z príchodu jeho syna Michala na post trénera Trnavy som sa tešil, veril som, že nadviaže na prácu Miša Gašparíka, s ktorým spolupracovali niekoľko sezón predtým. Mrzelo ma, keď predčasne skončil.“

Pavol Pavlús ešte ako hráč Spartaka. Foto: Norika Szombatová

Prirýchly odchod z profi futbalu

Zo Žižkova prestúpil do Ruska. Písal sa rok 2001 a o vojenskom konflikte, ktorý rozpútala táto krajina na Ukrajine, sa nikomu vtedy ani nesnívalo. Upísal sa klubu Chernomorets Novorossijsk.

„Hrali sme najvyššiu súťaž, nastupoval som proti hráčom ako boli Aršavin či Keržakov. S klubom sme hrali aj európsky pohár, sily sme si merali s Valenciou. Potom ale predali šiestich kľúčových hráčov, nevyhli sme sa zostupu, v nižšej súťaži bol obmedzený počet cudzincov a tak som sa ešte vrátil do Trnavy.“

Profi futbal opustil po sezóne, ktorá Spartaku nevyšla a na jej konci bolo vypadnutie do druhej ligy.

„Vtedy bola iná doba, s prestupmi to nebolo ako dnes. Nechceli ma pustiť do iného klubu, pýtali za mňa peniaze, nuž som odišiel do nižšej rakúskej súťaže. Hrával som tretiu ligu. Škoda, možno som ešte mohol pár rokov potiahnuť. Zranenia sa mi až na problém s členkom relatívne vyhýbali,“ dodal.

V Rakúsku ešte hrával nižšie súťaže za Klingenbach, SV Bad Aussee a Bad Goisern. Futbal uťal ako 37-ročný.

„Pre zdravotné problémy som nemohol pokračovať, inak by som tam ešte hral asi aj dnes... Mal som také bolesti krížov, že som tri mesiace nemohol ani poriadne chodiť. Chvalabohu som to napokon zvládol bez operácie.“