Ľudovít Glasa patril k najslávnejším cíferským pingpongistom

ŠPORT - Ostatné športy | 1.5.2026, 10.02, prispievatelia

V rebríčkoch najúspešnejších stolných tenistov Slovenska mu v roku 1949 patrila tretia priečka.

Účastníci stretnutia veteránov Cífer - Bratislava z novembra 1987. Horný rad zľava: Štefan Bernadič, Imrich Čechovič, Alojz Dugovič, Jaroslav Géry, Ladislav Bernadič, Ľudovít Glasa, dolný rad zľava: Otto Hradský, Jozef Soják a Štefan Čechovič. Foto: archív Mariána Pavlíka

Prvého mája 1996, pred tridsiatimi rokmi, zomrel vo veku 66 rokov vynikajúci stolný tenista, cíferský rodák Ľudovít Glasa (nar. 13. novembra 1929).

Pochádzal zo súrodeneckej rodiny štyroch bratov, ktorí po športovej stránke v minulom storočí často zviditeľňovali rodnú obec. 

“Lajovi“, ako ho familiárne všetci prezývali, od detstva učarovala stolnotenisová raketa, biela celuloidová loptička a pohyb za zeleným stolom.

reklama

Už ako 17-ročný hráč ŠK Cífer v pražskej Lucerne získal v roku 1946 titul dorasteneckého majstra Československa po víťazstve nad Jiřím Grösslom (Stalinove závody Litvínov) 3:1.

O rok neskôr sa stal aj dorasteneckým majstrom Slovenska a v roku 1949 bol seniorským majstrom Košíc a zároveň majstrom vtedajšieho Košického kraja.

V rebríčkoch desiatich najúspešnejších stolných tenistov Slovenska mu v roku 1949 patrila tretia priečka za Maxom Marinkom a Jozefom Haulišom.

Čestné miesto v rodiacej sa Siene slávy cíferského športu bude mať natrvalo aj najstarší zo štyroch bratov Glasovcov - Ľudovít.

O rok neskôr sa vo štvorhre v dresoch ŠK Poštári Bratislava spoločne s Rudolfom Mikešom stáva majstrom Bratislavského kraja. 

V roku 1947 Ľudovít Glasa úspešne reprezentoval ŠK Cífer v II. slovenskej lige. Jeho spoluhráčmi v oddiele bol brat Štefan, Alojz Dugovič, bratia Jaroslav a Pavol Géryovci a Jozef Kovačič.

V sezóne 1949-1950 obliekal dres družstva Kúpele Piešťany v Slovenskej národnej lige.

V ďalších rokoch 1951-1961 bol stálicou a oporou celku ŠK Poštári Bratislava, ktorý neskôr premenovali na Dynamo Spoj Bratislava, kde jeho oddielovými kolegami v tom čase boli Trnavčan Jozef Soják, Rudolf Hrčka, Rudolf Mikeš a ďalší. 

V minulom storočí úspešne reprezentoval Cífer.

V povojnovom období (1945-1948) sa často prezentoval na dobre obsadených exhibičných turnajoch za účasti slovenskej špičky nielen v rodnom Cíferi, ale aj v blízkom okolí.

Zachoval sa písomný záznam o tom, že družstvo Cífera v 3-člennom zložení: Jozef Šramel, Jaroslav Géry (otec slávneho plavca) a Ľudovít Glasa zvíťazilo pred domácim publikom nad výberom Talianska 5:2.

V roku 1950 obsadil Ľudovít Glasa druhú priečku za víťazným Petrom Krchňákom na veľkom turnaji v susedných Hrnčiarovciach nad Parnou, pri ozaj kvalitnom obsadení.

Veď okrem Františka Tokára sa za zelenými stolmi pred vypredaným hľadiskom predstavila vtedajšia slovenská mužská stolnotenisová elita: Max Marinko, Rudolf Mikeš, Peter Krchňák, Ľudovít Glasa či Július Türk.

Rok 1954 - stolnotenisové družstvo Dynamo spoj Bratislava. V hornom rade v bielom tričku Cíferčan Ľudovít Glasa a vedľa neho Trnavčan Jozef Soják.  Foto: archív ip

V roku 1959 sa Ľudovít Glasa spoločne so spomínaným Trnavčanom Jozefom Sojákom (obaja Spoj Bratislava) stali víťazmi vo štvorhre mužov na turnaji o Putovný pohár oslobodenia Trnavy, ktorý sa organizoval v rokoch 1956-1990. 

V Cíferi sa na exhibičných turnajoch neskôr Ľudovít Glasa už objavoval iba sporadicky. V novembri 1987 si vyskúšal svoje umenie za zeleným stolom v niekdajšej budove jazdeckého areálu v Cíferi-Páci v stretnutí veteránov Cífer - Bratislava, ktoré sa skončilo 1:14.

Cífer reprezentovali bratia Ladislav a Štefan Benadičovci, Otto Hradský, Jaroslav Géry, Imrich Čechovič a Štefan Čechovič, hostí z Bratislavy zasa 3-členné družstvo pozostávajúce z dvoch cíferských rodákov - Ľudovít Glasu a Alojz Dugoviča, ako aj Trnavčana Jozefa Sojáka.

Aktéri stolnotenisového turnaja veteránov v Cíferi, ktorý sa uskutočnil posledný augustový deň roku 1991 pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Jedným z nich bol aj Ľudovít Glasa (na foto ôsmy zľava).

Naposledy sa Ľudovít ako 61-ročný predstavil v starobylej sokolovni 31. augusta 1991 na turnaji veteránov v rámci Dňa stolných tenistov, ktorý bol zorganizovaný pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci. 

V rodnej obci si dodnes nesmierne vážia úspechy svojho slávneho rodáka.

Počas Cíferských hodových slávnosti 2025 bola koncom septembra širokej verejnosti v bývalom zichyovskom kaštieli sprístupnená stála expozícia rodiacej sa Siene slávy cíferských športových osobností.

Medzi prvými pätnástimi športovcami, ktorí v nej našli svoje stabilné miesto, nechýbala ani fotografia a profil (krátky prierez kariérou) Ľudovíta Glasu.

text: MARIÁN PAVLÍK
foto: autor a jeho archív