Bez vtipných bonmotov

RELAX - Rozhovory | 14.11.2011, 08.00, Vladimír Kampf

Monika Flašíková-Beňová po pracovnom týždni v bufetoch a kantínach úradov veľmi rada varí. Okrem toho športuje, snaží sa byť v prírode a relaxuje. Mimochodom: Ak by mal niekto nápad, ako spasiť Európu, môže sa u nej ohlásiť, nech je odkiaľkoľvek.

Monika Flašíková-Beňová by boháčom okamžite pritiahla daňovú slučku. FOTO: Album M. B.

Keď priletí z výšky európskych inštitúcií do Bratislavy, kde má tiež kanceláriu, snaží sa najmä počas víkendov čo najviac venovať rodine. Má dospievajúceho syna a jej manžel Fedor má z prvého manželstva dve dospelé dcéry.
Máte nejaký vzťah k Trnave? Okrem toho, že ste sa viezli po diaľnici okolo nej. :-)
- Jasné, že mám. A aký veľký. Keď ešte žil môj otec, chodili sme tam za jeho krstným. Teda mám aj vzdialené rodinné väzby. Okrem toho mám z Trnavy vedúceho mojej kancelárie. Ľubomír Klčo je skvelý mladý právnik. Do Trnavy tiež chodím pomerne často. Takže ma tam dokonca aj vidno. :-) Poznám tam veľa ľudí. Samozrejme, nemôžem mať skúsenosti a srdcové vzťahy trnavského rodáka.
Načo je Trnavčanovi Európsky parlament?

- To sa môžete rovno spýtať, načo je účasť v Európskom parlamente ktorémukoľvek regiónu. Ak v Trnave akceptujú, že máme spoločnú vládu... Vlastne v súčasnej situácii ani neviem, či máme. :-) Povedzme, že áno. Tak keď Trnavčania dokážu akceptovať toto, tak by mali chápať, že máme reprezentantov aj v tejto jedinej priamo volenej inštitúcii – v Európskom parlamente.
Lenže Trnavčan je aj praktický človek. Čo tam po duchovných hodnotách.
- Európska únia má špeciálne programy pre regionálny rozvoj. Prostredníctvom štrukturálnych fondov prispieva na to, aby sa stierali regionálne rozdiely. Trnavský región nie je v žiadnom prípade najvypuklejším príkladom zaostávajúceho regiónu. Práve naopak. Myslím, že sa veľmi dobre a úspešne rozvíja aj vďaka Európskej únii.
A bez nej by sa nie?
- Európsky parlament rozhoduje o veciach, ktoré sú v prospech všetkých občanov Európskej únie. Predpokladám, že Trnavčania sú nielen lokálpatrioti, ale aj občania Slovenska. Výška finančnej podpory trnavského regiónu sa dá zistiť na jednotlivých ministerstvách. Tie využívajú operačné programy.
Baví vás byť europoslanyňou? Nie je to nuda? Na diaľku to vyzerá, že všetko je tam v pohode a len si tak užívate...
- Nepovedala by som, že je to v pohode. Súboje prebiehajú úplne normálne, ako v národných alebo regionálnych parlamentoch. V európskom parlamente sú súboje oveľa vecnejšie, lebo inak by to nešlo. Keď už diskutujeme, snažíme sa hľadať riešenia, ktoré sú naozaj prospešné. V domácej politike je to často o vzájomnom pretláčaní sa a aj o osobných sporoch. To my nemáme. Preto mi je Európsky parlament bližší. Z pohľadu všeobecnej parlamentnej kultúry je ten európsky niekde, kde sa možno raz dostane aj Národná rada Slovenskej republiky.
Čo tam nemáte exotov?
- No, máme ich zopár. Ale práve to je sympatické, že bez ohľadu na to, v akej frakcii sedia, ich úplne všetci vnímame ako ľudí, ktorí do politiky neprinášajú nič konkrétne. Im sa väčšinou nikdy nič nepáči a všetko kritizujú. Niekedy rozmýšľam, načo vôbec kandidovali do inštitúcie, ktorú vo svojich vystúpeniach odmietajú. Nepadajú pri tom až také invektívy a veľmi vtipné bonmoty, ako u nás doma.
Ako vyzerá váš denný program?
- Vždy v pondelok odlietam do Bruselu alebo do Štrasburgu. Štrasburské týždne sú rozdielne v tom, že máme plenárne schôdze, na ktorých sa hlasuje o konkrétnych veciach, prechádzajúcich cez výbory. My, na rozdiel od našej Národnej rady, zasadáme každý týždeň. Po pondelkovom prílete si naštudujem agendu na ďalšie dni. V utorok ráno o ôsmej som už v kancelárii a pripravím sa na konkrétne rokovania, ktoré trvajú až do večera. Ak sú to záležitosti, ktoré už majú odísť do Štrasburgu, tak o nich aj hlasujeme. V iné týždne zasa rokujú politické skupiny, ktoré sa dajú porovnať s našimi poslaneckým klubmi.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
- V minulom volebnom období to boli najmä finančné prostriedky, ktoré sa nám podarilo získať pre obnovu Tatier, a financie pre slovenských občanov postihnutých povodňami. Myslím však, že ľudia by mali vnímať Európsky parlament z iného pohľadu. My nerozhodujeme o bežných politikách. Neovplyvníme ani výšku daní, ani minimálnu mzdu, a nerozhodujeme ani o tom, kto bude koľko zarábať.

Europoslankyňou je už druhé volebné obdobie. FOTO: Vladimír Kampf
Cítite aj v Európskom parlamente krízu? Šetríte?
- Áno. Teraz prichádza návrh, že sa zmrazí valorizácia platov poslancov a ostatných finančných náhrad až do roku 2014. Žiaľ, Európsky parlament v rozhodovaní o využití finančných prostriedkov nemôže vstupovať do niektorých rozhodnutí, o ktorých si myslíme, že sú celkom zbytočné. Napríklad: Keď sme sa vrátili po parlamentných prázdninách, čakali na nás úplne nové hlasovacie zariadenia. To mi prišlo trochu prehnané. Starý systém bez problémov slúžil, akurát nebol taký farebný. Takýchto krokov by sa mal parlament vyvarovať, ak si chce zachovať dôveru občanov.
Ako to dopadne s Európskou úniou? Euroskeptikov pribúda.
- Euroskeptici sú ľudia, ktorí sa postavia, ponadávajú na všetko, čo sa týka únie, ale nepovedia, ako by si predstavovali fungovanie do budúcnosti. To je problém aj slovenských euroskeptikov. Vedia veľmi dobre, čo nie je dobre, ale nedokážu povedať, čo iné by sme mali robiť. U politikov by to predsa len malo byť aj o určitej elementárnej zodpovednosti. Ak poviem na niečo nie, mal by som aj ponúknuť iné riešenie.
A čo je vlastne správne? Trebárs vo vzťahu ku Grécku.
- Mrzí ma, že sa u nás euroval spája iba s Gréckom. To nie je pravda. Euroval a ekonomické opatrenia nie sú o tejto krajine. Zlú službu Grékom urobili médiá, ktoré ich predstavovali ako ľudí, žijúcich nad pomery, a pri tom sa príliš nenadrú. To nie je pravda. Väčšina ich nežije v žiadnom blahobyte.
Len sedia na stoličkách pred domami. Veď ich majú najviac na svete na jedného obyvateľa.
- To si nemyslím. Samozrejme, je tam kopa takých, ktorých neplatia dane a vyvážajú si peniaze do daňových rajov, ale to je všade. Preto sme niekoľkokrát navrhovali, aby ich jednoducho zrušili. Aby tí, ktorí zarábajú, zdaňovali peniaze vo svojich krajinách, aby ich nevyvážali. Ale vráťme sa ku Grécku. Príde k riadenému krachu krajiny. Je to komplikovaný výraz, ale znamená to, že naň doplatia najmä špekulanti, ktorí chceli nadštandardne zarobiť na zlej situácii. Budeme sa musieť zamyslieť aj nad tým, ako budú fungovať v budúcnosti európske banky. Dlhy Grécka nevznikali len tak. Požičiavali si za vysoké úroky. Banka radšej poskytne úver štátu, ktorý je skvelým dlžníkom, ako niekomu na rozvoj podnikania. Od štátu zinkasuje aj vyššie úroky, ktoré by iní podnikateľ neprijal.
Takže, veľké oči bánk...
- Nielen bánk, ale aj rôznych privátnych špekulantov na finančných trhoch. Apelovali sme, aby premiéri zvážili, aké možnosti vieme využiť proti nim a aj samotným bankám. Nemôžeme predsa akceptovať, že na jednej strane ľuďom hovoríme o šetrení a na druhej strane si akcionári bánk vyplácajú obrovské dividendy. Toto treba zmeniť.
To bude ťažké.
- Bude. Ale, ak tú odvahu dnes má francúzsky prezident Sarkozy a nemecká kancelárka Merkelová, tak by ju mali nabrať aj menšie štáty. Na Slovensku, kde každý každého pozná, to bude asi trochu väčší problém. Bankári tu majú pomerne vysoký vplyv. V kríze, ktorá sa bude prehlbovať, bude treba niekde zohnať peniaze na služby, ktoré poskytuje štát občanom. Tie sa už nedajú brať od ľudí, ktorí už dnes žijú na hranici existenčného minima. Musíme ich zobrať tým, ktorí ich majú. Dá sa to zavedením progresívnej dane a špeciálnym dodanením.
Im sa to páčiť nebude.
- Svet sa nachádza v stave, keď je dôležité zachovanie sociálneho zmieru. Sociálny zmier nevnímam ako financovanie darmožráčov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom nejakých dávok. Práve naopak: Sociálny zmier pre mňa je, že nemôžem donekonečna zdierať strednú vrstvu a ľudí, ktorí pracujú a zarábajú málo. Na to, aby bol v spoločnosti pokoj a mohla sa rozvíjať, musia prispieť tí, ktorí v nej zarábajú veľa.