Nešťastnica z františkánskej krypty

RELAX - Reportáže | 15.11.2011, 07.33, prispievatelia

Údajne každý trnavský kostol má vlastnú kryptu. Do niektorých už desiatky a stovky rokov nikto nevkročil. Veriaci môžu za určitých podmienok získať návštevou krypty odpustky pre duše zomrelých.

V jednej z bočných podzemných miestností pod katedrálou. Aj tu rabovali vojaci.

reklama

Slovo krypta má pôvod v gréckom slove kryptós – skrytý. Je to stavba slúžiaca na uchovanie telesných pozostatkov zosnulých. Zvyčajne sa nachádza v podzemí kostolov, prípadne feudálnych sídiel.
Krypta františkánskeho kostola sv. Jakuba má vstupné dvere zvonka, vľavo od vchodu. Dve hlavné chodby pod podlahou kostola, ktoré spája jedna priečna chodba, a v ich stenách hrobnice. Malá podzemná kaplnka s dreveným krížom na konci ďalšej menšej chodbičky je umiestnená pravdepodobne priamo pod hlavným oltárom.
V krypte majú miesta svojho posledného odpočinku väčšinou predstavitelia rádu a ich mecenáši a priaznivci. Okrem iných je medzi nimi aj šľachtičná Zuzana Forgáčová. Krásnu Zuzanu už v pätnástich vydali za tyrana Františka Révaya zo Sklabine a Blatnice, do ktorej sa zaľúbil Révayov bratanec z matkinej strany Peter Bakič de Lak. Ten ju neskôr uniesol z Holíča k sebe na Plavecký hrad.

Univerzitný kostol. Drevené truhly, v ktorých ležia zmiešané kosti viacerých, pravdepodobne Esterházyovcov.
Nezbadal maltu
Trnavský bádateľ a milovník histórie Laco Šebák píše: „Medzi tehlami chodieb som nezbadal maltu za čerstva upravenú podrezávaním, typickú pre trináste a štrnáste storočie. Teda ani pozostatky tu pochovaných nebudú staršie ako posledná veľká prestavba kostola. No evidentne sú tu sekundárne rozmiestnené staré náhrobné kamene, najskôr zo zrušeného priľahlého cintorína. Ešte v roku 1936 sa pri stavebných prácach v blízkosti kostola našli časti základov zrejme pôvodnej benediktínskej stavby. Múry nového kostola nekopírovali tie pôvodné, ale aj kruhový karner naplnený ľudskými kostrovými ostatkami. Tu boli uložené zrejme nebohí z krýpt zničeného kostola. Zo sedemdesiatych rokov si pamätám, že pozdĺž celej južnej steny kostola z čerstvo prekyprenej hliny asi po výstavbe kanála vykúkalo množstvo ľudských kostí.“

Príkladne zrekonštruované a upratané podzemie v kostole sv. Anny.
Jediná funkčná
Uršulínsky kostol sv. Anny má kryptu čistú a veľmi dôstojne upratanú. O túto je zjavne najlepšie postarané. Prístupná je z miestnosti spoza hlavného oltára. Je to jediná krypta, v ktorej sa dodnes pochováva. Ako miesto posledného odpočinku členiek rádu slúžila do r. 1950. Po opätovnom návrate uršulíniek bola renovovaná a takmer po polstoročí sa v nej v roku 1999 konal ďalší pohreb. V kostole sv. Anny je na pravej strane oltára Panny Márie od roku 1926 cínová truhla s ostatkami troch košických mučeníkov.

Presťahovali aj ostatky
Z bočného vchodu prístupná krypta pri bazilike sv. Mikuláša je jednou z novších. Pochádza
z 18. storočia. Je miestom posledného odpočinku vážených kanonikov, kňazov a mešťanov. Chodby sú na prvý pohľad priestranné. Dovedna majú šesťdesiat metrov. Široká je dva metre. Už pri vstupe sa rozdeľuje na dve časti. Skromnejšia bola určená pre telesné pozostatky kanonikov. Dlhšia a honosnejšia slúžila na pochovávanie významných mešťanov.

Jeden z oltárov v podzemí pod Hrubým kostolom.

V krypte sú dva oltáre. Jeden s obrazom Panny Márie Trnavskej, druhý s výjavom ukrižovania.
Bazilika skrýva aj oveľa staršiu kryptu priamo pod kostolom. V nej sú či boli pochované cirkevné elity ako arcibiskup Pavol de Warda, ktorý presídlil ostrihomskú kapitulu do Trnavy, arcibiskupi Mikuláš Oláh, Anton Vrančič, Ján Katussy a ďalší. Do tejto krypty však už najmenej dvesto rokov ľudská noha nevstúpila. Odborníci sa do jej priestorov pozreli aspoň špeciálnymi kamerami cez podlahu a prístrojmi zisťovali jej rozlohu.
V čase, keď kapitulu presťahovali z trnavského bezpečia späť do Ostrihomu, odniesli si vtedajší mocní aj telesné ostatky svojich významných kolegov a rodinných príslušníkov.
Kto je kde?
Univerzitný kostol, Katedrála sv. Jána Krstiteľa, je postavený v ranobarokovom slohu. Donátorom stavby bol gróf Mikuláš Esterházy. Ako palatín mal za úlohu chrániť Uhorsko pred tureckými vpádmi. Keď staval kostol, dal si podmienku, že bude pochovaný v jeho krypte. Netušil, že sa tak stane už pár rokov po dokončení kostola. Od roku 1637 do krypty pochovávali príslušníkov rodu Esterházyovcov a členov jezuitského rádu. Odpočívajú tu aj štyria Esterházyovci, ktorí zahynuli v roku 1652 v bitke pri Vozokanoch.
V dvadsiatom storočí sa tu už nepochovávalo, rozsiahle podzemné priestory však ničili vojaci, ktorí sa tam dostali zo susedných kasární. Prebúrali sa do krypty a porozbíjali hroby aj mortuáriá. Preto nie je jasné, kto kde presne leží.

Detail náhrobnej dosky z krypty bazilika sv. Mikuláša.
Do krypty sa dá dostať otvorom pred hlavným oltárom kostola. Ten bol dlhý čas zakrytý mramorovým poklopom z roku 1700. Až nedávno, keď praskol a nahradili ho dreveným, začali krypty príležitostne sprístupňovať verejnosti. Schody pred oltárom vedú priamo do ústrednej esterházyovskej kaplnky. Sú v nej dve drevené truhly, v ktorých ležia zmiešané kosti viacerých, pravdepodobne ôsmich Esterházyovcov. Pôvodné truhly totiž zhnili a ich obsah
sa premiešal.
Stále záhadná
Pravdepodobne najviac záhad dnes skrýva krypta pod jezuitským Kostolom Najsvätejšej Trojice. Od polovice minulého storočia sa do nej nikto nemohol dostať. Vchod zamurovali. Jediná cesta do nej viedla cez svetlík nad chodníkom vedľa schodov hlavného vchodu z ulice.

Oltárik pred ktorým ležali telá nebohých pripravené na zamurovanie pod františkánskym kostolom.
Hrobnice sú síce nedostupné, ale v hlavnej lodi kostola sa môžu veriaci prežehnať a pomodliť aspoň pri ostatkoch dvoch z troch slovenských svätých košických mučeníkov. Mareka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého umučili 7. septembra 1619 v Košiciach počas protihabsburského povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi počas vojen s Osmanskou ríšou. Záujem o mučeníkov oživili jezuiti, ktorí sa po obnove rehole vrátili do Trnavy v roku 1853. Hlavy Pongráca a Grodeckého s niekoľkými menšími kosťami zverili Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Uložili ich v jezuitskom kostole pod sklo na bočnom oltári Panny Márie. Menšie ostatky spočívajú v Košiciach, kde boli uložené v premonštrátskom kostole. Do Dómu sv. Alžbety ich preniesli 7. septembra 1919.

Vladimír Kampf, Katarína Rosinová

FOTO: Vladimír Kampf