Kamilovi spoluhráči Marcusa nezapili, ale zajedli

ŠPORT - Futbal | 15.11.2011, 00.00, Gabriel Kopúnek

Konečne spolu aspoň na dvadsať hodín. Len toľko doprial tréner futbalistov Bari Kamilovi Kopúnkovi, aby si konečne privinul k sebe prvorodeného syna Marcusa.

Volám sa Marcus Kopúnek. Či pôjdem v otcových šľapajach? Musíte vyčkať. Foto: autor

Spolu s manželkou Dominikou a synčekom sme ich zastihli v pondelok večer v Trnave u svokrovcov. Ako jediné noviny sme dostali možnosť šťastných rodičov odfotiť a ukázať ich Marcusa verejnosti. Samozrejme, na rad prišli aj otázky, ktoré by našich čitateľov mohli zaujímať.
Dominika, aké bolo tehotenstvo a samotný pôrod?
- Že nosím pod srdcom dieťa futbalistu, mi dával Marcus najavo už počas tehotenstva. Aj to, že príde na svet vlasatý. Kyselinu som mala takmer stále.
Rodila som v Bratislave, pôrod bol úplne v pohode, bez komplikácií. Mala som vynikajúceho lekára, ktorý rozhodol, že budem rodiť cisárskym rezom. Marcus bol totiž na moju útlu postavu veľkým bábom. Po pôrode som sa celkom rýchlo zotavila a na piaty deň ma prepustili domov.
Je to neopísateľný pocit. Hocijako som si to predstavovala, že to bude až také krásne, to som netušila.
Kamil, správa o narodení syna ťa zastihla cestou na tréning. Ako si to prežíval?
- Dominika mi napísala o piatej ráno, že ide do nemocnice. Celý čas som bol na telefóne a čakal. S vedomím, že mám syna, som absolvoval aj tréning, no sústrediť sa naň bolo zložité. Rovnako aj ostatné dni. Domov som sa dostal až dnes, na otočku. V Bari máme teraz náročný program, tréner ma potrebuje. Včera sme hrali v Turíne, dnes som poobede priletel, zajtra poobede odlietam späť na tréning.
Už si so spoluhráčmi stihol prvorodeného syna zapiť?
- Delostrelecké salvy zátok od sektu sa nekonali. V Bari majú inú tradíciu. Do šatne sa objedná pizza pre hráčov, trénerov a celý realizačný tím. K tomu cola. Takto posedíme. Vínko máme povolené len na spoločnej večeri, ale keďže alkohol nepijem, doprajem ho ostatným.
Marcus je na Slovensku netradičné meno, kto ho vyberal?
- Zhodli sme sa na ňom navzájom. Obom sa nám páčilo. Aj ostatným. Nikto na nás nenaliehal, aby sa volal po otcovi, starých otcoch alebo niekoho z rodiny.
Aký je, Dominika?
- Na desaťdňové bábo pohybovo nadaný. To mi povedala lekárka. Krásny. Dáva o sebe vedieť, že je na svete.
Ako prežívate toto odlúčenie?
- Je to ťažké. Snažíme sa byť spolu čo najviac na skype. Hoci sa mi po futbalovej stránke darí, s touto situáciou nie som veľmi spokojný. Rodina mi chýba. Už sa neviem dočkať, kedy Dominika s Marcusom prídu do Bari za mnou natrvalo. Bývanie máme zabezpečené v klubovej rezidencii neďaleko mora. Starkí budú vidieť vnuka každé dva mesiace, keď Dominika poletí so synom k lekárke na kontrolu.
Dominike dovtedy bude okrem rodičov spoločnosť robiť aj Kamilova sestra Ingrid, manželka futbalového brankára Petra Kostolanského. Čo nevidieť, do rodiny onedlho pribudne ďalší futbalista. Ingrid má totiž termín pôrodu stanovený o mesiac. Bolo to plánované?
- Dohodnuté to určite nebolo. Ani som nevedela, že oni čakajú bábo. Neprichystali sme si to, proste sa zadarilo. Dcérka Sandrika vybrala pre bračeka meno Samko. Či budú s Marcusom futbalisti, necháme na osud. Bolo to asi dané od Boha.
Kamil, Marcus už má v Bari vyrobený špeciálny futbalový výstroj. Aj tričko s nápisom malý futbalista už nosí. Čaká ho futbalová budúcnosť?
- Najväčšiu radosť zo Samkovho narodenia bude mať určite môj otec, môže naraz učiť kopať do lopty dvoch vnukov. Ale či pôjde Marcus v mojich šľapajach, to necháme na jeho rozhodnutí. Nútiť ho nebudeme, hoci bude vyrastať vo futbalovom prostredí. Akú cestu si zvolí, podporíme ho vo všetkom.

Šťastní manželia. Kamil si konečne vystískal syna a manželku Dominiku. Foto: autor 
 

reklama