Futbalová glosa: V tíme dobre fungovala chémia aj destilácia

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 1.7.2026, 11.04, prispievatelia

Futbalista Vlčkoviec a realitný maklér Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Tím Vlčkoviec. Foto: TJ

reklama

Tentoraz bilancoval jarnú časť Vlčkoviec v 9. lige:

Milí priatelia, 
vo futbale často rozhodujú drobné detaily. Mentálne nastavenie, príprava, tréningový proces, rýchlosť, prehľad, kondícia, životospráva... 

Ale keď hráš v predposlednej súťaži a netrafíš sa ani do jednej z vyššie uvedených kategórií a chceš si ešte kopnúť, tak pozeráš na iné.

reklama

Dostupnosť, zázemie, ihrisko, či bude s kým vypic a odvoz. Aspoň tak to zafungovalo u mňa.

Pribalil som sa teda k Sedlovi do balíku a zvolili novú futbalovú zastávku v kariére.

Neviem, ako on, nakoľko zopár z vyššie uvedených atribútov ten chalan má, poločne sme rozoberali viacero alternatív.

Všetko hovorilo jednoznačne v prospech Vlčkoviec.

Nie príliš široký káder, pokojné 9. miesto po jesennej časti, vzdialenosť, čoby slinou dohodil, kameňom doplul, možnosť prepravy aj bicyglom, vynovený areál, na rozumnú veľkosť skrátené ihrisko, dobre zásobený bufet a najmä okrem troch zápasov vonku, všetky ostatné v sobotu doma.

Prvý zápas ešte Vlčkované zvládli doma bez nás víťazstvom nad Naháčom v pomere 3:2, nasledoval domáci súboj s druhými Bojničkami, kde veľmi rýchlo zapadol najmä Sedlo a aj napriek tomu,že som nabil hosťujúcim hráčom na vyrovnávajúci gól do polčasu, sme gólom Mareka Bakoša zo záveru zápasu brali všetky 3 body.

Proti papierovo slabším Dolným Lovčiciam to mala byť podľa predchádzajúcich výsledkov prechádzka a tak trochu aj bola, lebo miesto očakávaného gólostroja to skončilo iba 2:0. Gólový účet si však otvoril Sedlo a spolu s doterajšími hráčmi a ďalšími posilami tak začali tvoriť kreatívnu kostru mužstva.

Vďaka väčšej istote vzadu, kde si to vedeli očíhať obaja stopéri, Marek Bakoš s Jojom Hargašom, sa formoval štýl hry na zakladanie postupných útokov v ktorom sa našiel ofenzívny Bumbi.

Prejavilo sa to aj v nasledujúcom zápase proti Pastuchovu, kde sme dominovali výsledkom 6:2.

Wolverhamptonu pri Trnave začalo chutiť. Pivečko, rum, aj tie klobásky po zápasoch boli šťavnatejšie, najmä však futbal a strieľanie gólov.

Mne však zatiaľ iba prvé tri veci. Loptu mi podfúklo, nadvihol krtko, spravil som hrdinu z brankára, alebo mi ju nejaký obranca chrapúnsky vzal.

Rysovať sa začala aj mini tabuľka vlčkovských strelcov, Sedlo stabilne pozície defenzívneho záložníka jeden banán za zápas olúpal, po jednom, dvoch však aj Kubo Sivák, Bumbi a Džambi.

Poltucet si v tomto zmysle odniesla aj Buková. 6:0.

Ďaľším hosťom bol nevyspytateľný Trstín s rýchlonohým Tarandom, po nerozhodnom polčase sa najpr mohol stať hrdiom Guru, ale tiež mu loptu podfúklo, tak to na seba zobral Bumbi na 2:1 a s trochou šťastia sa o víťazstvo 3:1 postaral Samo Lelovič.

Nasledoval výlet k lídrovi do Šípkového a.k.a vrbovského béčka a to bol taký zápas, že by sme na neho radšej zabudli, tak som zabudol.

Iba matne si spomínam, asň prihral na náš gól.

(doplnenie redakcie, 5:1)

Opäť domáci zápas. S Kľačanmi. Bolo nás jedenásť, ako ten legendárny album a počas zápasu neskôr 12, aj trinásť.

Skóre opäť otvoril Bumbi po Kobrovom centri, že chalan nie je lakomý dokázal nezištno prihrávkou pred prázdnu bránu, kde som konečne na správnom mieste stál ja.

Lopta v site a veľká radosť vo mne.

2:0.

Návšteva Dolného Dubového, a to už bol vlčkovský valec opäť na najvyšších obrátkach, dva krát sa trafil Jambi, konečne to tam padlo aj Tominovi Hornačkovi, jeden obligátny pridal Bumbi, trafil sa aj Peter Pipo Ambroš.

A v úplne posledných sekundách zápasu som do toho drbol špicom a ten gól mal cenu minimálne dvoch bás piva. 

Lebo som sľúbil kabíne Hrnčiaroviec, že ak nedám aspoň dva góly, tak to tam prinesiem. Úplne ako v nejakom filme, dve sekundy pred koncom záchrana.

Moja. :)

Povinnosti mi potom nedovolili nastúpiť v zostávajúcich dvoch zápasoch, takže tento počin ocení až budúcnosť.

Duel teda skončil, 0:6.

Po jesennom deviatom mieste sme zrazu mali na dosah minimálne tretie miesto, začali pracovať kalkulačky.

A to sa chlapci ešte len potom rozbláznili a doma si z béčka Brestovian spravili strelnicu. Mimoriadne sa darilo Bumbimu, ktorý si vystrieľal až piatich plyšákov.

Trafil sa aj po zranení navrátivší Sedlo.

Konečné skóre bola rovná desina.

10:0.

Posledný mač v Hámeši, pre neznalých v Jablonci, proti mužstvu pod hlavičkou Cífera.

Prvý polčas si obul strelecké kopačky Tomáš Hornaček, ktorý strelil 3 góly, v druhom ich však možno nechal v šatni, neviem, nebol som, ale konečný rezultát 6:3 by túto tézu mohol potvrdzovať.

Výsledné 4. miesto však bolo aj napriek medailový ambíciám výborným umiestnením, v tíme dobre fungovala chémia aj destilácia, zaujímavosťou bol neobvykle vysoký počet cudzincov.

Ukrajinci, Srbi, Ind, Afričan a dokonca aj jeden hráč z nefutbalovej Bratislavy.

Ale futbal je univerzálny jazyk, tak to sadlo, ako malo a dokonca nám zo zväzu ponúkli aj možnosť postupu.

Ale ten si treba zaslúžiť vyšším postavením v tabuľke, tak uvidíme, ako to bude budúcu sezónu.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR