Spomínali sme na chalanov, ktorí nás predčasne opustili v najlepšom veku

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 18.7.2026, 08.33, prispievatelia

Futbalista Vlčkoviec a realitný maklér Peter Vozár sa drží hesla, že šport aj život treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Spoločná fotografia po turnaji. Foto: autor

Tentoraz písal o Memoriáli Erika Kucharoviča a Mareka Suchána.

Milí priatelia, 
začiatok letných prázdnin má pre hlavné miesto sveta, Linku, vždy špeciálny význam.

Je to termín a príležitosť opäť sa po roku stretnúť, zaspomínať si, trochu sa prebehnúť, zakopať si, osviežiť a zabaviť sa. Nie inak tomu bolo aj tento rok, opäť v areáli klubu ŠK Rapid Hrnčiarovce nad Parnou, kde sme sa znova stretli na Memoriáli Erika Kucharoviča a Mareka Suchána.

reklama

21. ročník memoriálu je už aj celkom dosť veľké číslo, je to prakticky viac ako jedna generácia, takže niektoré ročníky hráčov, ktoré tento rok na turnaji nastúpili, ešte prvé ročníky ani neboli na svete, prípadne miesto brány bombardovali nočníky.

Aj to však k tomu, ako ide čas, patrí. My, ktorí sme zostali, nesieme bremeno veku a chalanov, ktorí nás predčasne opustili v najlepšom veku ich života. Na tých nám zostali iba spomienky. 

Práve preto je to dôležitý dátum, alebo skôr udalosť a čas, kedy sa môžeme akoby vrátiť a minimálne symbolicky stráviť čas opäť s nimi.

Vrátiť sa do dôb, kedy nám ráno nebývalo zle, počas víkendových nocí sme kombinovali viac podnikov ako tabletiek teraz a neprežívali sme všetky tie veci spojené s krížikmi na chrbte.

V sobotu sa teda znova stretli staré známe mužstvá, takmer všetko tímy, ktoré sa s Eričkom a Marečkom veľmi dobre poznali.
Trnavský dvor, Ajka tím, Suchovi chlapci, Takáč a syn, Jirásková, Mikona, a po druhý krát sa zúčastnili aj naši priatelia z Frankfurtu, klub EFC Bockenheim.

Počasie nám prialo, pivo sa točilo, klobásy grilovali, hráči potili, instahviezdy sa fotili. O ideálnu dĺžku trávnika sa postaral skvelý hospodár, čo som nevyfúkal, s tým som vylajnoval a o dobrú atmosféru sa zaslúžili všetci zúčastnení.

Súbežne so súbojmi na ihrisku prebiehali aj súťaže pre najmenších, v permanencii bol aj skákací hrad.

Sedem tímov rozdelených do dvoch skupín postupne vyplnilo tabuľkové umiestnenie v skupinách, ako už tradične v posledných rokoch sa darilo najmä Suchovým chlapcom, z druhej skupiny sa na čelo prepracovala Jirásková.

Oba tímy svoj úspech opierali najmä o vekovo optimálne zloženú zostavu. Pri pár tímoch, nebudeme menovať ktorých, už bolo pár kúskov z košíka tak trochu do suda na kvas.

Na druhej strane zase o tie výsledky až tak nešlo, ak nerátame bratovražedný súboj Ajka tímu proti Trnavskému dvoru.

Dovtedy zúfalo tápajúci A team si frustráciu vykompenzoval na ešte zúfalejšom Trnavskom a tak bude mať zase celý rok z čoho brať pozitívnu energiu. Po piatom góle som to prestal počítať. Tuším 6:1.

Nakoniec však minuli všetko šťastie a v zápase o umiestnenie skončili na piatom mieste. Na šiestom skončili hostia z Bockenheimu, keď proti nám, teda Trnavskému dvoru po dráme uspeli až zo striel z pokutového kopu.

Štvrtú priečku obsadilo mužstvo Mikony. Takáč a syn, ktorí zostavu vhodne doplnili mladšími ročníkmi získali po slabšom štarte medailové tretie miesto.

Druhé po dramatickom a vyrovnanom súboji, ktorý rozhodli až pokutové kopy, obsadila Jiráskova a víťazstvo zaknihovali Suchovi chlapci, ktorí si zároveň s víťazným pohárom odniesli aj ten putovný, čo ich samozrejme zaväzuje, aby sa budúci rok prihlásili opäť.

Čo by sa neprihlásili, keď sa im tak darí?

21. ročník memoriálu bol šťastlivo ukončený, nasledovalo spoločné fotenie s pyrom a vyhodnotenie. Víťazom boli, samozrejme, všetci, ktorí si v sobotu našli čas, či na ihrisku, či v hľadisku.

Ocenenia a vecné dary, si odniesli všetci juniori, najlepším strelcom sa stal Milan Baranovský z Mikony so 14 gólmi, najlepším brankárom sa stal tento rok Mounir Mrad, ktorý reprezentoval frankfurtský EFC Bockenheim.

Ocenenie Rád zlatej varešky išlo za najlepšieho kuchára pre Maťa Kuchara. Aj sa to pekne rýmuje, aj je to pravda.

Nasledoval organizovaný presun do priestorov Trnavského dvora, kde sa až do neskorých nočných hodín pri guláši a niečom tekutom rozoberalo, prečo to a to mužstvo neskončilo lepšie, čo by bolo keby a kto za to môže a proste všetky tie veci, keď sa raz za čas zíde dobrá partia.

Záverom, vidíme sa takto o rok, v rovnakom, ak nie väčšom počte. Poďakovanie patrí predovšetkým organizátorom a sponzorom, niektorým v dvojúlohe: Pivný Bar Ajka & Sefer, Reštaurácia Takáč & syn, Reštaurácia Trnavský dvor, Bohnenkamp, Romanovi Ivančíkovi, Tomášovi Kabátovi, Danielovi Šérymu, Erikovi Péchymu, grilmajstrovi Maťovi, plus samozrejme klubu ŠK Rapid Hrnčiarovce nad Parnou, menovite Sedlovi, čo vybavil areál, ktorý opäť kvalitne nachystal Vlado Pinkas a podniku Stodola za zapožičanie podritných inštrumentov.

Ja si dám pivo za lajnovanie a za atmosféru ešte raz veľké ĎAKUJEME všetkým zúčastneným.

A chlapci tam hore... Nazdáááár. 

PETER VOZÁR