Erik Tobl: Kontroluj sa

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 16.11.2011, 15.04, Tatiana Čuperková

Futbalistu Erika Tobla nie je potrebné veľmi predstavovať. V Trnave a jeho okolí je dobre známy nielen svojou skvelou hrou, ale aj priateľskou povahou. Kde je Tobl, tam je zábava.

Rozprávať sa s Erikom Toblom znamená pripraviť si bránicu na nával smiechu. Foto: Ján Král

reklama

Aj preto prinášame nasledujúci rozhovor mimo žurnalistických pravidiel a použijeme v ňom tykanie, ktoré vystihuje autenticitu rozhovoru.
Čo ťa drží pri futbale? Pretože máš v podstate na tento šport už dôchodcovský vek.
- Väčšiu slasť v živote nepociťujem, ako to, že ho môžem hrať. Som do neho zaľúbený. Koho priťahuje futbal, ten to chápe.
Aj vtedy, keď je v novembri tesne nad nulou a musíš vybehnúť na trávnik len v trenírkach?
- To k tomu patrí. Ľudia sa nám čudujú, aj keď hráme v augustových horúčavách. Už by mi to chýbalo, keby som na trávu nevybehol, hoci v novembri.
A čo ten natrhnutý sval, pre ktorý momentálne nehráš? Nie je to spôsob, ako sa vyhnúť chladnému počasiu?
- Každému to tak vysvetľujem, že sa týmto spôsobom vyhýbam futbalu (smiech). Ale v skutočnosti si myslím, že je to už aj také opotrebovanie organizmu. Predsa len, kedysi som si s kamarátmi zahral futbal vonku, potom som išiel na tréning a zas som si zahral s kamošmi. Takto sme viacerí fungovali celé roky. Nehovorím, že je to konkrétny dôsledok, ale riziko zranení je väčšie.
Takže ti nehrozí, že v marci budeš stáť prvé kolá? Navyše, keď bude stále poriadna zima...
- Paradoxne, už tri sezóny za sebou som skutočne na úvod jarnej odvety chýbal. Zimnú prípravu som si poctivo odmakal, a prišiel posledný tréning alebo prípravný zápas, a zranil som sa. A nehral som úvodné tri kolá. Dúfam, že sa mi to už teraz nestane, keďže toto bude moja posledná zimná príprava.
Chceš tým naznačiť, že končíš?
- Tak som si povedal, že áno. Ale zas mám kamaráta, ktorý to hovorí už šesť rokov...
Bez ohľadu na to, koľko budeš ešte hrať, máš už za sebou slušnú kariéru. Na ktoré krajiny a kluby máš najlepšie spomienky?
- Najúžasnejšiu atmosféru som zažil v Spartaku, vďaka najlepším fanúšikom na Slovensku. Síce som tam nepôsobil dlho, ale na to sa nedá zabudnúť. Anabáza v Rakúsku mi dala veľa do života. Pôsobil som tam najdlhšie, najvýznamnejšia časť mojej kariéry sa odohrala práve tu, a naučil som sa jazyk. V Holandsku som hral v Maastrichte, to je predmestie Den Haagu. Tam som sa stretol s veľkou profesionalitou a starostlivosťou o hráčov.
Aj si si namočil nohy v Severnom mori?
- Samozrejme, ale väčšinu roka bolo chladnejšie. Ale v lete sa mi na pláži dobre relaxovalo. Špecifické pre tento klub bolo, že sa celá zimná príprava odohrávala práve tam. Tam je vtedy okolo jedenásť stupňov, čo bolo príjemné, ale inak som mal z toho zvláštne pocity, pretože to bolo pre mňa niečo nové.
Naučil si sa niečo po holandsky?
- Učil som sa flámštinu, kde sa veľký dôraz kládlo na vyslovovanie toho ich „ch“. Ale nešlo mi to, hoci je to jazyk podobný nemčine.
Bol si si v Amsterdame pozrieť známu červenú uličku?
- Bol, ale stretol som tam veľa Sloveniek, čo bolo zvláštne. Navyše to na mňa pôsobilo dosť čudne. Si predstav, že ideš po ulici a vo výklade tancuje žena a láka ťa dnu. V Amsterdame majú viacero takých uličiek označených farbami. Červená je najluxusnejšia.
Hm, vyznáš sa. A páčila sa ti nejaká?
- Čo? Ulička? (Smiech). Ale nieže toto dáš do novín! Tieto uličky sú pre Amsterdam charakteristické, tak ako fajčenie marihuany. Až tam som pochopil, aké je to v krajine tulipánov bežné. Kým som prebehol po celej dĺžke ihriska, popri fanúšikoch, už som bol veselý.
Kde si mal najviac fanúšičiek? A netvrď, že si ich nemal.
- Nemal, alebo som o nich aspoň nevedel.
To žiadna žena nevykrikuje na štadióne tvoje meno?
- Ale áno, moja mama.
Ty si na Slovensku pôsobil aj v Chtelnici. Ako si spomínaš na toto obdobie?
- Veľmi príjemne. Vytvorili sme skvelú partiu, ktorú dal dokopy Ján Horváth. Patrili do nej také osobnosti ako Timko, Luhový, Juraško, Duchoň, no okrem nich aj Sedláček, Maron, Julíny a bratia Bogorovci. Zabudnúť sa nedá ani na ostatných chalanov v tíme. Tam mi aj veľmi pomohol jeden spoluhráč, ktorý možno ani nevedel, že mi pomáha. Dodnes sme dobrí priatelia. Vieš čo? Daj názov tohto článku: Kontroluj sa. On pochopí, o čom to je a mne to pohladí dušu.

Tobl je na ihrisku neprehliadnuteľný. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Často sa stretávaš s tým, že ťa ľudia označujú za vtipkára? Je to tvoj vedomý imidž, či prirodzená povaha?
- Už v mladosti som bol huncút, taký vychcálek...(Smiech). Ja som spokojný, keď vidím, že sa ľudia v mojej spoločnosti smejú z toho, čo som urobil alebo povedal. Myslím, že to každého poteší, keď dokáže zabávať spoločnosť.
Akurát že to môžeš mať aj ťažké, pretože sa to už od teba očakáva vždy.
- Občas áno, pretože chodím do práce a podnikám. A tam si situácie vyžadujú seriózne vystupovanie a oblečenie. Takže tí, čo ma poznajú, mi hneď povedia: „Vieš čo? Spravme hocijaký obchod, ale toto nie.“ Mňa si ľudia fakt už spájajú s humorom a vtipom, a keď som za seriózneho, tak si ma doberajú.
Potrebuješ k zábave nejakého rovnocenného partnera, alebo si vystačíš sám?
- Vystačím si aj sám, pretože si dokážem uťahovať aj zo seba. Ale pokiaľ mám pri sebe Erika Ježíka, je to vyrovnaná partia. Ľudia vo všeobecnosti nerobia zo seba bláznov v spoločnosti iných, zdá sa im to trápne. A toto sa nás dvoch netýka.
Čo rozosmieva teba?
- Keď sa mi vydarí žartík...Ja si fakt vystačím sám (Smiech).
Zvyknú ťa ženy pozývať na rande?
- Nestáva sa to často, ale stalo sa mi to, a bol som príjemne prekvapený. V živote to tak chodí, že ak sa nám niekto páči, málokedy mu to povieme. Sú situácie, keď sa aj ja cítim nesmelý.
Pomohlo ti niekedy to, že si futbalista? Pretože športovci sú žiadaní.
- Tak s týmto skúsenosť nemám. Alebo len minimálne. Neviem o tom, že by chodili ženy na futbal kvôli mne.
Môžeš za označiť za šťastného človeka?
- V globále áno, ale v tejto chvíli nie. Som nešťastný pre zranenie.
Sám si ale načrtol, že sa blíži koniec tvojej aktívnej kariéry. Vieš si teda predstaviť, že budeš bez futbalu?
- Chcem pri futbale zostať. Ale nie ako tréner. Skôr sa cítim na manažérsku pozíciu. Viem, že to by mi išlo, pretože v inej profesii ju už vykonávam. Do klubov, v ktorých som pôsobil, prišlo veľa hráčov aj vďaka mne.
Čo je pre teba najväčší ventil?
- Moja dcéra Sára. Pri nej prídem na úplne iné myšlienky.
Trúfaš si ešte na založenie rodiny?
- Fúúúha, nad tým som neuvažoval. Za ničím sa nehrniem. Uvidím, čo bude.

Kto je Erik Tobl
Narodil sa 10.11. 1975 v Trnave, kde aj žije. Je rozvedený, má dcéru Sáru (7). Ako futbalista pôsobil na Slovensku, v Holandsku aj v Rakúsku. Fanúšikovia si ho spájajú nielen so Spartakom Trnava, ale aj Chtelnicou a posledné roky s Modrankou. S futsalovým klubom Slov-matic Bratislava získal dva slovenské tituly a v Lige majstrov obsadil tretie miesto. Obliekal aj dres slovenskej futsalovej reprezentácie (6 štartov/6 gólov). Je držiteľom trénerskej licencie vo futsale, ktorú získal na Karlovej Univerzite v Prahe.