Alpe Adria je raj cykloturistov. Vedie z Álp až k moru

RELAX - Tipy na výlet | 12.8.2026, 14.04, Ján Král

Tip na cyklovýlet v zahraničí, ktorý stojí za to.

Aj takéto výhľady ponúka Alpe Adria. Foto: Ján Král

reklama

„Trust me. It's paradise.“ Slovami „Verte mi, je to raj,“ začína soundtrack k legendárnemu filmu Pláž s Leondardom Di Capriom.

Svoje nebo na zemi majú aj cyklisti. Nachádza sa na severe Talianska a už teraz vám vieme povedať, že jedna jeho návšteva vám nebude stačiť.

Cyklotrasa Alpe Adria nadchne, hlavne v úseku medzi Tarvisiom a Venzone je pastvou pre dušu každého, kto rád šliape do pedálov na dvoch kolesách.

reklama

Vedie po niekdajšej železnici, ktorá dnes už neexistuje a pretransformovali ju čisto na cyklotrasu. Prechádza cez Jurské Alpy, okolo údolia rieky Fella, cez rôzne tunely, mosty a viadukty. A to v drvivej časti úplne mimo premávky.

Cyklisti mimoúrovňovo na mnohých miestach križujú diaľnicu a iné hlavné cestné ťahy. To všetko v krásnom prostredí. Pri prvej jazde touto lokalitou neviete, kde zastaviť a čo si skôr nafotiť a natočiť.

Popri trati sú bývalé železničné objekty. Mnohé stanice prerobili do barov a reštaurácií s letnými terasami, kde sa dá posedieť a občerstviť sa pri náročnej túre. Nájsť sa však dajú aj rôzne zákutia, kde si načapujete pitnú vodu.

Cyklotrasa neďaleko Villachu. Domáci využili nižší prietok rieky a kúpali sa v nej.

Alpe Adria vedie z rakúskeho Salzburgu až k moru do Grada a celkovo má vyše 400 kilometrov. Ak máte obmedzený čas, môžete si prejsť ktorýkoľvek jej úsek a vrátiť sa naspäť na verejnou dopravou.

My sme za vás vyskúšali takmer 200-kilometrovú časť medzi Villachom a Gradom, na ktorú vám budú stačiť dve noci a tri dni.

Za hraničným prechodom ešte kúsok vystúpate a potom nasleduje pozvoľné klesanie.

Nabalili sme základné veci do dvoch tašiek (pod sedlovku a na barany), z Trnavy sme vyrazili v skorých ranných hodinách (4:15) a aj s jednou prestávkou sme po necelej päťhodinovej jazde zaparkovali v podzemnom parkovisku Tiefgarage Hauptbahnhof priamo pod železničnou stanicou vo Villachu.

Platí sa 27 eur na deň, alebo 70 eur na tri dni až týždeň, na starej ceste sa však dajú nájsť aj bezplatné miesta, kde môžete dočasne odstaviť auto.

Stanice prerobili na pohostinstvá s letnými terasami. Ako napr. v Ugrovizze.

Cyklotrasa pri Ugrovizzi.

Vyrazili sme cez Villach smerom na Tarvisio, čo bol v podstate jediný úsek, kde sme zdolávali postupné stúpanie, od talianskych hraníc začína pozvoľné klesanie. Už trasa cez lesík pri Villachu, kde vás cestička zavedie na jemnú šutolinu popri rieke Gail, je však očarujúca.

No, to čo vás čaká po prekročení hraníc za talianskym Tarvisiom, je doslova vnemový bombing.

Trasa vedie po asfalte, ponúka neskutočné scenérie a výhľady. Tu míňate vodopád, tu sa ocitnete popod diaľnicu, tu zrazu vysoko nad cestnými komunikáciami, tu prechádzate ponad rieku...

Alpe Adria prechádza aj pôvodne železničnými tunelmi.

Prvý deň sme potiahli 107 km až do Gemony. Štyridsať stupňov na slnku dalo zabrať, o to lepšie padlo „regeneračné“ kúpanie na záver dňa v tom čase miernom toku priezračnej rieky Tagliamento na okraji mesta.

Domáci sem chodia kempovať a schladiť sa počas horúcich dní.

Koryto rieky býva obvykle plnšie, obdobie sucha sa však prejavilo aj tu.

Nájsť ubytovanie v mestečkách popri Alpe Adrii nie je problém, domáci sa nastavili na cyklo-cestovný ruch a v hoteloch a penziónoch obvykle ponúkajú aj miestnosti na uskladnenie bicyklov.

V našom ubytovaní (hotel Pittini) mali dokonca pripravenú aj sadu náradia na opravu bicyklov, či náhradné duše rôznych veľkostí.

Druhá časť cesty (cca 90 km) už viedla mimo hôr, viac-menej po rovine s iba jemne zvlneným terénom. Pokračovali sme smerom na Udine, kde by bol hriech nezastaviť sa na centrálnom námestí na kávičku a croissant. 

Medzi Udine a Palmanovou trasa prechádza miestami aj po cestách, uznanlivo sa však musíme vyjadriť k ohľaduplnosti talianskych vodičov, ktorí prejavujú k cyklistom svojou jazdou rešpekt.

Prejazd cez Tarvisio.

Za Cervignanom už je to opäť cykloslasť. Trasa pokračuje cez mestečko Aquileia, ktoré je zapísané v UNESCO pre zachované pozostatky významného rímskeho mesta a ranokresťanskej baziliky s obrovskou mozaikovou podlahou.

Na svoje si teda prídu pri pohľade na pozostatky antických stĺpov aj milovníci histórie.

A potom príde vytúžené finále. Pár kilometrov pred Gradom sa cyklotrasa dostane na dotyk mora a vedie pomedzi lagúnu až do známej turistickej destinácie. More, cyklotrasa, cesta, more. Úplná idylka.

Prvý dotyk mora pri cieľovej rovinke do Grada.

Hotelová pláž v Grade je udržiavanejšia ako verejná na druhej strane betónového móla.

Grado svojou architektúrou a štruktúrou určite patrí medzi najkrajšie v severnom Taliansku, ak však hľadáte dovolenku vyložene na letné kúpanie, tamojšie more a pláže vás zrejme neohúria.

Cestu späť sme kombinovali. Z Grada do Udine sme sa komfortne presunuli za hodinku tzv. Bicibusom, teda autobusom s prívesom pre bicykle. Počas sezóny jazdí dvakrát denne, odchod prvého bol o 10:30.

Bicibus.

Príves Bicibusu je prispôsobený cyklistom.

V Udine sme presadli na regionálny vlak spoločnosti Trenitalia s odchodom o 13:35 a 14:55 sme už vystupovali v Tarvisiu Boscoverde (cena 14,85 eur na osobu aj s lístkom pre bicykel). Odtiaľ to už bolo iba zážitkových 35 km do Villachu. 

Jazdia však aj vlaky, ktoré spájajú Cervignano priamo s Villachom (hľadať treba v ponuke rakúskych dráh ÖBB), závisí, už len na vás, ako sa časovo nastavíte.

Vlak spoločnosti Trenitalia pojme cca stovku cyklistov.

Mimochodom, vlak stojí aj v Gemone, Venzone, Carnii, Pontebbe a ďalších mestečkách popri Alpe Adrii.

Takže, ak máte ešte menej voľného času ako sme mali my, dokážete si naplánovať na bicykli na Alpe Adrii napr. aj iba jednodňovku.