František Klinovský: Spadnúť do závislosti dokáže ktokoľvek. Vrátiť sa dá tiež

RELAX - Rozhovory | 12.8.2026, 18.51, Ján Král

„Napil som sa napriek tomu, že som bol úprimne presvedčený, že piť nechcem a nebudem," spomína v rozhovore František Klinovský o svojej recidíve.

František Klinovský mladší. Foto: FK

reklama

„Volám sa Fero a som alkoholik,“ týmito slovami začína František Klinovský mladší svoje videá na instagramovom profile fero.sober.

O svojom príbehu dnes hovorí 38-ročný rodák z Trnavy otvorene. Nie preto, aby zo seba robil hrdinu, ale aby ukázal, že problém s alkoholom môže mať aj človek, ktorý navonok dlho funguje úplne normálne.

Od januára 2025 nepije. Hovorí o liečbe, recidíve, chybách z minulosti aj o tom, prečo preňho triezvosť znamená viac než iba nepiť. A hoci cesta späť existuje, jednoduchá nie je.

reklama

Ako sa vlastne stalo, že ste prepadli alkoholu?
- Bol to postupný vývoj. Vždy som bol v partii skôr ten, ktorý prišiel medzi prvými a odchádzal medzi poslednými. Bavilo ma robiť zábavu, spájať ľudí a byť v centre diania. Alkohol k tomu dlho patril a vôbec som ho nevnímal ako problém.

Zo začiatku išlo najmä o víkendy a spoločnosť. Postupne sa však zmenilo hlavne to, prečo som pil. Prestával som piť pre zábavu a čoraz viac som pil na vypnutie. Na stres, nepríjemné emócie, bolesť a neskôr aj preto, aby som večer dokázal zaspať.

Počas pandémie sa to výrazne zhoršilo. Žil som vtedy v Prahe, pracoval z domu a hranice sa postupne posúvali. Začal som piť cez deň, neskôr ráno a pred okolím som skrýval aj množstvo alkoholu, ktoré som vypil.

Blízki si všímali, že pijem viac a že sa moje správanie mení. Ja som si však stále nachádzal dôvody, prečo problém vlastne nemám. Pokiaľ som dokázal pracovať, športovať a nejako fungovať, hovoril som si, že alkoholik predsa byť nemôžem.

Na závislosti je zradné práve to, že navonok môžete veľmi dlho vyzerať úplne normálne. Dnes preto nepozerám iba na počet pohárov. Dôležité je aj to, aký vzťah si človek k alkoholu vytvára, na čo ho používa a či nad pitím postupne stráca kontrolu.

Aké škody vám alkohol v živote napáchal?
- Najviac sa podpísal na mojich vzťahoch, zdraví a rozhodnutiach, ktoré som v tom období robil. Malo to dopad aj na môj pracovný a finančný život.

Veci z minulosti si dnes postupne dávam do poriadku. Nechcem sa však na závislosť vyhovárať.

Pomáha mi pochopiť, prečo som vtedy fungoval tak, ako som fungoval, ale zodpovednosť za svoje rozhodnutia mám ja. Aj toto je pre mňa súčasť triezvosti. Neutekať pred tým, čo som pokazil, ale podľa svojich možností to riešiť a naprávať.

Kde sa to zlomilo a začali ste problém skutočne riešiť?
- V určitom období som sa fyzicky aj psychicky úplne vyčerpal. Alkohol už nebol zábava ani spoločenská vec. Stal sa súčasťou môjho každodenného fungovania. Skončil som na psychiatrickom oddelení, kde som absolvoval detox.

Ani vtedy som si však ešte nedokázal naplno priznať, že hlavným problémom je závislosť. Svoje problémy som pripisoval najmä prepracovanosti, stresu a psychickému vyčerpaniu.

Absolvoval som aj pobyt na psychosomatickej klinike. Ten mi v mnohých veciach pomohol, ale problém s alkoholom som ešte stále úplne neprijal.

Po návrate som sa opäť napil.

A práve to bolo pre mňa zásadné. Napil som sa napriek tomu, že som bol úprimne presvedčený, že piť nechcem a nebudem.

Vtedy som si prvýkrát naplno uvedomil, že samotné rozhodnutie a vôľa mi nestačia.

Rozhodol som sa nastúpiť na liečbu závislosti.

Čo vám dala prvá liečba?
- Predovšetkým konfrontáciu so sebou samým. Prišiel som tam s veľkým egom a pocitom, že veľa vecí zvládnem sám. Terapia mi postupne ukázala moje vlastné správanie, sebastrednosť aj spôsob, akým som prenášal zodpovednosť na druhých.

Po liečbe som dokázal celý rok abstinovať. Odišiel som pracovať do Nemecka a vrhol som sa do práce. Chcel som veľmi rýchlo napraviť všetko, čo som pokazil.

Lenže som pritom zanedbal seba.

Nepil som, ale vnútorne som fungoval veľmi podobne ako predtým. Mal som podobné reakcie na stres a stále som nevedel dobre pracovať s vlastnými emóciami.

Po roku som sa znova napil.

Práve vtedy som pochopil rozdiel medzi abstinenciou a triezvym životom.

Samotné nepitie mi nestačilo. Potreboval som začať meniť spôsob, akým žijem, premýšľam a správam sa k sebe aj k druhým.

Čo ste spravili po recidíve?
- Kontaktoval som svoju psychiatričku a znova vyhľadal odbornú pomoc. Tentoraz som už k liečbe pristupoval inak. Menej som riešil, čo si o mne myslia ostatní, a viac to, čo musím robiť ja.

Veľmi mi pomohol aj kontakt s ľuďmi, ktorí sami prešli závislosťou a dokázali dlhodobo žiť triezvo. Keď pred sebou vidíte človeka, ktorý si prešiel podobnými vecami a dnes normálne žije, dáva vám to nádej.

Aj preto dnes o svojom príbehu hovorím.

Liečba pre mňa zároveň neskončila odchodom zo zariadenia. Dnes sa doliečujem najmä prostredníctvom 12-krokového programu a pravidelného kontaktu s ľuďmi, ktorí majú skúsenosť s dlhodobou triezvosťou.

Terapiu, psychiatrickú aj ambulantnú starostlivosť som využíval už pred liečbou. Boli súčasťou mojej cesty, ale až postupne som pochopil, že samotné nepitie u mňa nestačí.

Dnes je pre mňa najdôležitejšia pravidelná práca na sebe a spôsob, akým žijem každý deň.

Boli chvíle, keď ste mali pocit, že je všetko stratené?
- Áno. Mal som obdobie, keď som bol psychicky veľmi dole a veľa dôvodov na optimizmus som nevidel.

Postupne som však prestal riešiť, komu čo dokážem. Potreboval som prijať realitu svojho stavu a začať robiť rozhodnutia, ktoré mi pomôžu žiť inak.

Keď som sa rozhodol problém skutočne riešiť, dostal som od rodiny obrovskú podporu. Mama, otec, sestra, tety aj ďalší blízki mi veľmi pomohli a som im za to vďačný.

Najlepšie, ako im to môžem vrátiť, je spôsobom, akým budem žiť ďalej.

Ako dlho ste dnes bez alkoholu?
- Nepijem od januára 2025. Príliš však neriešim, čo bude o rok alebo o päť rokov. Fungujem deň po dni.

Ráno sa rozhodnem, že dnes budem žiť triezvo.

Zajtrajšok budem riešiť zajtra.

Dnes o závislosti hovoríte aj verejne. Nie ste však lekár ani terapeut. Kde je hranica toho, ako môžete druhým pomáhať?
- Tá hranica je pre mňa veľmi dôležitá. Nie som lekár ani terapeut a ani sa tak neprezentujem. Hovorím zo svojej vlastnej skúsenosti človeka, ktorý prešiel závislosťou, liečbou a stále na svojom zotavení pracuje.

Prešiel som psychiatrickou starostlivosťou, ústavnou aj ambulantnou liečbou, terapiami a následným doliečovaním. Ďalej sa v tejto oblasti vzdelávam.

Stále je to však moja osobná skúsenosť. Nenahrádza medicínske vzdelanie ani odbornú zdravotnú pomoc.

Ak ide o zdravotný stav, vážne abstinenčné príznaky alebo fyzickú závislosť, patrí to do rúk lekárov a ďalších odborníkov.

Prečo sa podľa vás o závislostiach a liečbe stále hovorí tak málo?
- Pretože okolo psychiatrie, závislostí a liečební máme stále veľkú stigmu. Človek niekedy radšej celé roky predstiera, že je všetko v poriadku, než by povedal, že chodí k psychiatrovi, terapeutovi alebo potrebuje liečbu.

Mne to dnes príde postavené na hlavu.

Človek môže roky piť doma a ničiť seba aj svoje vzťahy. Keď však konečne vyhľadá odbornú pomoc, zrazu má pocit, že práve za to by sa mal hanbiť.

Vidím to presne opačne.

Požiadať o pomoc pre mňa nie je hanba. Oveľa nebezpečnejšie bolo, keď som roky predstieral, že ju nepotrebujem.

Aj preto o svojom príbehu hovorím otvorene.

Počul som o myšlienke, že človek so závislosťou musí padnúť na dno. Má jeho rodina postupovať takto?
- Nemyslím si, že niekoho treba prestať mať rád alebo ho zámerne nechať trpieť.

Z vlastnej skúsenosti však viem, že keď za mňa ľudia neustále riešili následky môjho pitia, mal som menší dôvod niečo meniť.

Pomohlo mi, keď mi blízki začali nastavovať hranice a prestali zakrývať dôsledky môjho správania. Zároveň zostali pripravení pomôcť mi vo chvíli, keď som bol ochotný pomoc skutočne prijať.

U mňa nastal skutočný zlom až vtedy, keď som tú zmenu začal chcieť aj ja sám.

Človeku môžeme ponúknuť pomoc, odborníka a podporu. Zdravotnú alebo krízovú pomoc mu však nikdy netreba odopierať.

Ako fungujete dnes?
- Dnes žijem podstatne pokojnejšie, skromnejšie a stabilnejšie. Normálne pracujem a podnikám v oblasti interiérov a kúpeľní, ktorej sa venujem dlhé roky.

Triezvosť pre mňa neznamená, že mám celý život dokonale vyriešený.

Nemám.

Znamená pre mňa, že dnes pred problémami neutekám. Dokážem si priznať chybu, pracovať na svojich vzťahoch a podľa svojich možností napraviť veci, ktoré som v minulosti pokazil.

Kedysi som mal potrebu byť najlepší, všetko zvládnuť a niečo dokazovať druhým.

Dnes ma viac zaujíma, či večer dokážem ísť spať s čistou hlavou a vedomím, že som ten deň žil slušne.

To je pre mňa triezvy život.

Kde vás môžu ľudia nájsť?
- Najmä na facebookovom a instagramovom profile fero.sober a na stránke triezvost.sk.Na webe som zverejnil dva krátke bezplatné materiály. Jeden pre ľudí, ktorí premýšľajú nad tým, že prestanú piť, druhý pre ich blízkych.

Najdôležitejšia správa, ktorú však chcem človeku na začiatku poslať, je jednoduchá.

Dá sa to zvládnuť.

Nie je to jednoduché a ja sám som to na prvýkrát nezvládol.

Ale vrátiť sa dá.