Kolpoltéri rabovali
RELAX - Retro | 17.11.2011, 02.33, Benjamín Škreko
História sa opakuje. Aj pred dvadsiatimi rokmi, ako píše v hlavnom článku na titulnej strane Nový Trnavský hlas extra č. 20 z 19. novembra 1991, sa začali búriť odbory. Dnes udávajú tón lekárske, vtedy sa domáhali svojich práv kováci.
Šéf Republikánskej strany Miroslav Sládek sa predviedol ako dokonalý spoločenský klaun. Foto: the
reklama
„Všetci si ešte pamätáme na to, s akým nadšením sme súhlasili utiahnuť si na dva – tri roky opasky, len aby bolo POTOM lepšie,“ hromží skratka M. Š. „V januári tohto roku bola predstaviteľmi vlády, zamestnávateľov a odborov v ČSFR podpísaná Generálny dohoda, v ktorej boli ustanovené základné body riešenia sociálnych otázok nášho obyvateľstva. Dnes, keď sa pomaly rok stretá s rokom, vyšli na námestia zástupy, aby vyjadrili nespokojnosť nad dôsledkami neplnenia, nedodržiavania Generálnej dohody. Takmer päťtisíc odborárov – členov odborového zväzu Kovo, podporilo míting na Trojičnom námestí v Trnave, ktorého sa zúčastnili kováci zo Západoslovenského kraja... Míting kritizoval prudký pokles životnej úrovne obyvateľstva, rast cien potravín, energií a i., narastajúcu nezamestnanosť.“
Keď ešte chutili hry
A je tu krásny historický paradox, že na to isté námestie sa prišlo pozrieť na politického klauna z Prahy Miroslava Sládka dvakrát toľko ľudí, ako na podporu odborárov štyri dni predtým. Už od čias Ríma niekedy ťažko odhadnúť, či v určitej chvíli túži národ viac po chlebe, alebo po hrách. Vtedy pred dvoma desaťročiami asi ešte nebol dosť hladný a vystresovaný z pádu ekonomiky. „Nemožno naozaj poprieť,“ ironicky komentuje Sládkov míting Dáša Ondrušková, „že rečník obecenstvo zaujal. Bohužiaľ, takým spôsobom, akým na seba pútajú pozornosť dobrí gagmani, ľudoví rozprávači a spoločenskí šašovia. Zožal potlesk na otvorenej scéne. Ale po spadnutí opony väčšina divákov na predstavenie rýchlo zabudla.“
reklama
Basu si nevyžehlili
Pokračovali dražby na prenájom rozličných obchodov a prevádzkarní. S odstupom času prekvapuje odhodlanie, s akým záujemcovia zvyšovali svoje ponuky. Vyvolávacia cena obyčajnej opravovne hodín v Trnave vyskočila z tritisíc až na 275-tisíc korún, samoobsluha v Piešťanoch z 219-tisíc skoro na dva milióny. Štefan Š. a Jozef B. z Trnavy sa rozhodli bohatnúť bez čakania a trpezlivej práce. Rovno prepílili zámku na Domácich potrebách a popri videoprehrávačoch, kazetách a rôznej elektronike si odniesli aj jednu prostú žehličku. Nič si ňou však nevyžehlili, išli rovno na dva roky do basy.
V nedeľu po omši v Chráme sv. Mikuláša sa konala procesia s obrazom Trnavskej Panny Márie. Stovky veriacich si takto pripomenulo novénu ku cti Trnavskej Panny Márie. Snímka: R. Selický
Redakcia sa potešila, keď sa prišli dvaja mladí Rómovia uchádzať o prácu kolportérov. Obaja však mali pod pätnásť rokov, a tak nepochodili. Nuž, zdanlivo, pretože „...odišli s dvoma našimi peňaženkami. O hodinu ich polícia chytila, no peňaženky boli už prázdne.“
V rubrike Sľúbili si vernosť nachádzame niekoľko zaujímavých párov: Ha Van Doan z Vietnamu a Anna Juranová z Dubnice nad Váhom, Mohammad Wali Pardes z Afganistanu a Marta Bočeková z Trnavy, Nguen Van Nhon z Vietnamu a Mária Stojková z Trnavy, Mohammed Boukhers z Alžírska a Ľubomíra Hermanová z Trnavy... Nuž, Slovensko a Slovenky sa začínali otvárať svetu.
Ďakujem za kritiku
V predchádzajúcom čísle uverejnil Nový Trnavský hlas extra štipľavú poznámku Viery Lacúškovej na adresu mäsiarstva Ferdo na Zelenečskej ulici. Na hákoch bolo viac druhov salámy, ale všetky bez označenia. Keď si dala autorka z jednej nakrájať, predavač to súkal pekne aj so šupou. Ohradila sa, a tak z druhej štangle zlostne strhol šupku aj s vrstvou prilepenej salámy. Reakcia na článok bola neočakávaná. Majiteľ predajne František Záhradník prišiel do redakcie a povedal: „Rád by som sa vám poďakoval za ten článok. Viete, človek nestačí všetko vždy sledovať, keď má starosti so zháňaním tovaru a iné problémy. Vašu kritiku prijímam a veľmi ma mrzí, že k tejto nemilej situácii prišlo.“ Šéfredaktor Štefan Rehuš v článku ďalej uvádza, že majiteľ predavača napomenul a redakcii zasa ponúkol uverejňovanie kupónu na desaťpercentnú zľavu pri nákupe nad dvesto korún v uvedenej predajni. No nie! A dobro zvíťazilo nad zlom.
Zaniknuté značky
Dnes, keď je Zentiva Hlohovec na predaj a o miesto sa trasú stovky zamestnancov, padne vhod pripomienka 50. výročia vzniku jej predchodkyne Slovakofarmy. Samozrejme, stále sa pohybujeme v čase pred dvadsiatimi rokmi. „Farmaceutická továreň s makovicou v erbe sa stala jednou z nosných firiem výroby anestetík na morfiovej báze v našej republike,“ hlási značka OK. „Svoj výrobný program za tie roky menila a obohacovala.“ Pri tejto príležitosti bola vo Vlastivednom múzeu vernisáž profilovej výstavy, ktorá mala trvať až do 5. decembra.
Mám rád nomen omen – znamenie mena. Športová rubrika prináša výsledky ankety o najlepšiu plavkyňu ČSFR. Experti zaradili na najvyššie miesto až dve pretekárky, a obe mali mokré priezviská. Jedna sa volala Moravcová, druhá Šplíchalová. Spartak remizoval na Bohemke 1:1, svoj prvý gól v červeno-čiernom drese vsietil uznávaný kanonier Šebík. Pochopiteľne, že vtedy sa ešte hrávala v Trnave aj hádzaná. Lokomotíva zvíťazila pred šesťsto divákmi nad Tatrou Kopřivnice 25:23 a bola na 4. mieste federálnej ligy. Góly Trnavy dali Gregúrek 8, Ivanovič 6, Georgijevský 5, Kalafút 3, Sakár 2 a Dávid.