Tréner Vladimír Teplanský: Cez víkend bola v Trnave omša, hádzaná a futbal

ŠPORT - Hádzaná | 18.8.2026, 16.31, Ján Král

Hádzaná bola jeho život, venoval sa však aj iným športom.

Vladimír Teplanský (vpravo) svojho času trénersky spolupracoval pri A-tíme s Martinom Struhárom. Foto: Ján Král

reklama

Jeho život je spojený s hádzanou. Málokto však o ňom vie, že sa venoval aj plávaniu, dokonca ako prvý mal na výcviku na starosti Marcela Géryho.

A stopu má aj pri futbale, s partiou z podnikovej ligy z trnavskej Lokomotívy sa dodnes stretávajú. Trnavčan Vladimír Teplanský oslávil v pondelok 17. augusta 75. narodeniny.

„Priatelia ma vytiahli na slávnostný obed, inak však nijak zvlášť neoslavujem,“ zvestoval nám oslávenec, keď sme sa pýtali na jeho deň D.

reklama

Debata sa nemohla točiť inak ako okolo športu. Veď Vladimír Teplanský ešte na jar viedol áčko trnavských hádzanárov.

„O aktuálnom vývoji nemám úplne informácie. Viem, že bola ambícia, aby sa Trnavčania spojili s Hlohovcom a Šaľou a v tíme dostávali priestor okrem trnavského kádra najmä mladí chlapci, ktorí si nezahrajú v extraligových tímoch. Trénerka má byť bývalá reprezentantka Katarína Dubajová,“ rozhovoril sa na hádzanársku tému. 

Od plávania k hádzanej

K športu mal blízko odmalička. „Začínal som ako žiak s plávaním, pripravovali sme sa vo vtedajšom bazéne na Coburgovej, v zime v Parných kúpeľoch, kde bol malý 12,5 metrový bazén. Môj starší brat Peter prešiel na hádzanú, podľa jeho vzoru sme tam zakotvili obaja. Trénovali sme na Orolskej záhrade, po vybudovaní športovej haly sme sa presunuli na palubovku pod strechu. Mohol sa písať rok 1974,“ vraví. 

V prvej sezóne po obnove mužskej hádzanej spolupracoval pri A-tíme s Jaroslavom Nemčekom. Foto: Ján Král

Hádzaná v Trnave vtedy lákala. Teplanský bol súčasťou tímu, ktoré obsadilo druhé i tretie miesto vo vtedajšej československej lige.

„Začínal som v áčku po boku starších hráčov ako boli Štefan Tomášik, Vilo Lančarič, Karol Petro, Marián Hirner, Peter Kučera, Juraj Droběna. Neskôr pribudli Milan Brestovanský, Juraj Šimek, František Šulc, z mladších časom tiež Peter Kalafút, Miloš Bardiovský, Jozef Noga, Ján Bracho, menovať môžem mnohých ďalších, nechcem niekoho v rýchlosti opomenúť,“ spomína.

„Hádzaná mala cveng už v Orolskej záhrade. Zápasy s Duklou Praha, Tatranom Prešov či Košicami boli veľké zápasy. Silné boli tiež tímy ako Baník Karviná, Tatra Kopřivnice a ČH Bratislava. Platilo, že cez víkend bola v Trnave omša, hádzaná a futbal.“

Aj hádzaná ako každý šport prešla vývojom. V čom je dnes iná? „V našich časoch dominovali hádzanej Rumuni a Východní Nemci. Dnes sa hra výrazne zrýchlila, je tvrdšia. Ale pozor, ani my sme nehrali v rukavičkách, bolo to však vždy fér. Presun z antuky na asfalt priniesol úrazy a zranenia, postupne sa dopracovali rôzne pravidlá, vtedy sa napr. hralo v útoku, kým sme nezakončili alebo nestratili loptu.“

Sledujúc záverečný duel minulej sezóny s Piešťanmi po boku Matúša Vlášeka (vľavo) a brankára Toniho Grosseho. Foto: Ján Král

Stál pri obnove hádzanej

S trénerčinou začínal pri mládeži, okrem chlapčenských kategórií viedol päť rokov aj dorastenky v Modranke. Získal s nimi aj ligový titul v kategórii mladšieho dorastu, o rok boli v staršom doraste tretie.

V tíme mali vtedy s kolegyňou Denisou Plesnivou napr. aj Luciu Súkenníkovú (dnes Mikulčíkovú), ktorá neskôr hrala HIL-ku za Most a bola v reprezentácii. Teraz už je tiež mládežníckou trénerkou.

V HBC Trnava stál pri znovuobnovení mužskej hádzanej v Trnave na jeseň 2022. „O obrodu sa postarali najmä starší hráči, ktorí mali veľké hádzanárske skúsenosti, hrali ako partia. Teší ma, že sme s Jarom Nemčekom svojím dielom pomohli pri reštarte a v prvej sezóne sme do posledného kola hrali o prvenstvo. Hľadisko športovej haly sa znova krásne zapĺňalo ako za starých čias. Dnes je klub však, žiaľ, opäť na rozhraní toho, čo bude ďalej.“

A čo si želá do budúcnosti? „V prvom rade zdravie. Hádzanárskemu hnutiu prajem veľa trpezlivosti, hlavne aby sa trnavská hádzaná, ktorá bola baštou, znova postavila na nohy. Za mojej generácie fungovali školské športové strediská, mali sme nohé mládežnícke družstvá, základňa bola široká, bolo z čoho vyberať. Doba priniesla iné aktivity a možnosti, niektorí mladí dnes tak neinklinujú k hádzanej, nemajú to srdiečko tak zapálené pre klubové farby ako by sa žiadalo a nevydržia pri športe. Napriek tomu sa stále dajú vychovávať talenty. Držím trnavskej hádzanej palce,“ dodal Vladimír Teplanský.