Štrngy - brnky

BLOG | 17.11.2011, 00.00, Gabriel Kopúnek

Tie povestné novembrové kľúče, ktoré sa nedostali do múzeí, už zrejme dávno zhrdzaveli. Alebo sa stratili, podobne ako ilúzie väčšiny Slovákov o živote v blahobyte.

Čo sa vlastne za tých 22 rokov zmenilo? V podstate nič. Najlepšie, ako vtedy, sa majú rovnako politici. Vtedy prisahali vernosť červenej hviezde, kladivu a kosáku, dnes záujmom magnátov, ktorí financujú ich strany. Taktiež bez úplatku alebo všimného nič nevybavíte, či je to na úrade, alebo u lekára. Veselo sa kradne a rozkráda, ľudia sa rovnako boja otvorene na plné ústa povedať, čo si myslia, a politické vtipy sa stále rozprávajú len pri pive. Na rozdiel od tých komunistických tie súčasné akosi zovšedneli, stali sa skutočnosťou.

November ´89 nám dal ale príležitosť otvoriť si oči. Nielen pomyselnú železnú oponu. Môžeme ísť do sveta, konfrontovať situácie bežného života. Stále zisťovať, že ešte stále sme sa nikam nepohli. Len ten, kto si ešte nezmyl z očí karpiny, vidí všetko ružovo. Zrejme mu stačí, že pred Vianocami už nemusí stáť v rade na pomaranče a banány. Všetko do seba zapadá. Každá éra potrebuje svoje vycvičené opice.