Spartakovec Nwadike opäť v zápase: Štart mi pomohol fyzicky aj mentálne

ŠPORT - Futbal - Spartak | 20.8.2026, 13.07, Ján Král

"Vraciam sa krok po kroku," vraví stopér Spartaka.

Patrick Nwadike opäť v súťažnom zápase. Foto: Spartak Trnava

reklama

V súťažnom dueli sa naposledy objavil 9. novembra minulého roku. V Prešove vtedy Spartak prehral 1:2. Z ďalších bojov vyradilo Patricka Nwadikeho zranenie. Do konca sezóny sa ešte stihol vrátiť, v záverečnom zápase roka so Skalicou sedel na lavičke náhradníkov, no do hry už preventívne nezasiahol.

V úvode zimnej prípravy nastúpil do prvého prípravného duelu červeno-čiernych s Malženicami. Hneď v úvode stretnutia však ukázal smerom k lavičke, že nemôže v hre pokračovať. Odvtedy bol na listine zranených.

V stredu 19. augusta sa švédsky stopér vrátil po dlhom zranení úponu stehenného svalu do súťažného kolotoča. V pohárovom stretnutí Slovnaft Cup-u nastúpil na záverečné štyri minúty. Jeho vynútená pauza trvala dlhých 283 dní.

reklama

Ako vnímate svoj návrat na ihrisko?
- Samozrejme, hralo sa v nižšej intenzite ako v ligovom zápase. Som však rád, že som dostal niekoľko minút. Je to dobré pre moju fyzickú kondíciu aj hlavu. Veľa som na svojom návrate pracoval a cítim, že som mu čoraz bližšie. Idem krok za krokom. Fyzicky sa cítim OK. Samozrejme, ešte nie som na sto percent, ale zlepšuje sa to.

Po zraneniach hrá u futbalistu úlohu aj nadstavenie v hlave. Pristupujete zatiaľ k futbalu opatrnejšie?
- Myslím si, že to pôjde rýchlo a čoskoro sa vrátim k tomu, na čo som bol zvyknutý. Som agresívny typ hráča a prirodzene sa to ku mne vráti. Hral som zatiaľ len prvých pár minút, počas ktorých som si potreboval znovu vybudovať ten pocit.

Patrik Nwadike v zápase s Trenčianskymi Stankovcami. Foto: Spartak Trnava

Muselo byť pre vás veľmi náročné byť osem mesiacov bez futbalu...

- Áno, bolo to veľmi ťažké. Nemohol som robiť, čo milujem. Futbal milujem a žijem preň, no osem mesiacov som nemohol hrať. Človek sa cíti prázdny, pretože futbal je veľkou súčasťou môjho života. Chcete byť zdravý, nič nie je dôležitejšie. Keď ste zdravý, ste šťastný a potom si môžete užívať futbal.

Bolo to vaše najdlhšie zranenie v kariére?
- Nie. V mojom bývalom klube som mal zranenie kolena, ktoré bolo ešte horšie. Toto však bolo náročnejšie z iného dôvodu. Bolo okolo toho veľa neistoty – či to bude dobré, alebo nie.

V hlave som si stále kládol otázky, čo mám robiť a ako sa mám pokúsiť vrátiť. Skúšal som to, necítil som sa dobre, takže som sa stále vracal o krok späť.

Nakoniec som musel podstúpiť operáciu. Možno som ju mal absolvovať hneď na začiatku. Teraz už je to však za mnou a, ako môžete vidieť, robím ďalší krok vpred.

Patrick Nwadike je dôrazný obranca. Foto: Peter Kollár

Mám informáciu, že počas rehabilitácie ste boli aj v Nemecku. Môžete o tom povedať viac?
- Operáciu som podstúpil v Mníchove a približne mesiac som tam aj žil. Každé ráno som absolvoval rehabilitáciu. Cítil som sa osamelo, pretože som tam nemal rodinu. Po operácii som pracoval pod dohľadom fyzioterapeutov. Veľmi mi to pomohlo.

Potom som bol určitý čas vo Švédsku s rodinou a fyzioterapeutom, ktorého tam poznám. Robil som svoje cvičenia. Bolo príjemné byť blízko rodiny, ale napriek tomu som sa vnútorne cítil prázdny. Chcel som hrať futbal a robiť to, čo milujem.

Tých zopár minút na ihrisku proti Trenčianskym Stankovciam pre mňa možno nebolo fyzicky až také náročné, ale z pohľadu psychiky to bolo veľmi dôležité.

Zmenilo sa počas tých ôsmich mesiacov niečo vo vašom živote?
- Keď ste dlho mimo futbalu, začnete po ňom ešte viac túžiť. Chcete viac, pretože tak dlho nemôžete robiť to, čo milujete. V hlave máte iba to, že sa chcete vrátiť a znovu ukázať, čo dokážete.

Ľudia už predtým videli, že som dokázal robiť dobré veci, takže máte veľkú motiváciu vrátiť sa opäť na predošlú úroveň. Je frustrujúce, keď nie ste zdravý a zároveň viete, čo dokážete.

Bohužiaľ, mal som smolu. Zranil som sa v zápase a jediná vec, ktorú som mohol urobiť, bola pracovať na svojom návrate a prijímať pomoc od spoluhráčov, klubu, rodiny a všetkých okolo mňa.

Pred zranením bol pilierom trnavskej defenzívy. Foto: Peter Kollár

Ako dlho môže trvať, kým budete pripravený na celý zápas?
- To presne neviem. Teraz už trénujem s tímom, ako hovorí tréner, idem krok za krokom. Teraz sme urobili ďalší krok, keď som nastúpil do zápasu a opäť pocítil, aké je to hrať. Od toho sa môžeme odraziť.

Vo štvrtok opäť začínam trénovať s mužstvom a uvidíme, ako sa budem cítiť. Každým dňom je to lepšie a lepšie. Samozrejme, som čoraz bližšie, ale nechcem dávať konkrétny časový odhad. Dúfam však, že to bude veľmi skoro.

Spartak je na prvom mieste v tabuľke. Ako hodnotíte úvod sezóny?
- V prvom zápase sme remizovali, čo nebolo ani dobré, ani zlé. Podarilo sa nám však získať potrebné body v ďalších dueloch a teraz sme na prvom mieste. Ešte sme neprehrali, takže nám nikto nemôže nič vyčítať.

Našou jedinou cestou je pokračovať v tvrdej práci. Myslím si, že máme veľmi silné mužstvo. Chceme zostať neporazení tak dlho, ako to bude možné. To je vždy náš cieľ.