Ako to bolo s bitkou pri Moháči a aký mala vplyv na Trnavu? Povedia odborníci v múzeu

AKTUALITY - Trnava | 13.9.2026, 13.03, prispievatelia

Podujatie v Západoslovenskom múzeu v stredu 16. septembra o 16:00 je určené je pre odborníkov, učiteľov aj laickú verejnosť.

Bitka pri Moháči podľa maliara Wilhema Camphausena z 19. storočia. Zdroj: wikipedia

reklama

Päťsto rokov po bitke pri Moháči priblížia historici udalosť, ktorá zmenila mocenské usporiadanie Uhorska aj celej strednej Európy.

Odborné kolokvium v Západoslovenskom múzeu v Trnave odpovie na otázky, čo predchádzalo porážke uhorského vojska, aké boli politické a spoločenské dôsledky bitky pri Moháči, ale aj ako ovplyvnila ďalší vývoj Trnavy.

Podujatie sa uskutoční v stredu 16. septembra o 16:00, určené je pre odborníkov, učiteľov aj laickú verejnosť.

reklama

Bitka pri Moháči sa odohrala 29. augusta 1526. Porážka uhorského vojska a smrť kráľa Ľudovíta II. Jagelovského otvorili obdobie zásadných politických, mocenských a spoločenských zmien.

Uhorsko sa ocitlo pod tlakom Osmanskej ríše a zápas o nástupníctvo ovplyvnil jeho ďalšie smerovanie na celé stáročia. Dôsledky bitky výrazne zasiahli aj územie dnešného západného Slovenska.

Trnava zostala mimo osmanskej okupácie a postupne posilňovala svoje postavenie významného obchodného, vzdelanostného a cirkevného centra.

„Bitka pri Moháči mala výrazný dosah na dejiny celého Uhorska, Trnavy aj oblasti západného Slovenska. Trnava sa v nasledujúcom období stala významným obchodným a cirkevným centrom. Kolokvium priblíži, čo všetko tento historický zlom pre mesto znamenal,“ hovorí Lucia Duchoňová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave.

Kolokvium s názvom Bitka pri Moháči (1526) – Vojna, politika a uhorská spoločnosť v prelomovom okamihu dejín ponúkne odborný pohľad na udalosti pred bitkou, jej priebeh a širšie dôsledky.

Historici sa budú venovať zmenám na mape Uhorska, politickej a spoločenskej situácii, významným osobnostiam spojeným s rekatolizáciou aj premenám trnavskej architektúry.

V programe vystúpia Imrich Nagy  a Pavol Maliniak z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Peter Labanc a Henrieta Žažová z Trnavskej univerzity v Trnave.

„Témy sú zostavené tak, aby kolokvium prinieslo užitočné poznatky odborníkom aj učiteľom základných a stredných škôl. Široký záber prednášok však môže zaujať aj verejnosť, ktorá chce lepšie pochopiť jednu z najdôležitejších udalostí našich dejín a jej súvislosť s Trnavou,“ dodáva Lucia Duchoňová.

Podujatie je súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

SITA