Eva Nemčovská: Kvôli jednému fľaku nevyhodím celý koberec

AKTUALITY - Voľby | 16.9.2026, 17.30, politická reklama

Osem rokov bola viceprimátorkou, teraz sa uchádza o dôveru ako kandidátka na primátorku. Eva Nemčovská v rozhovore hovorí o tom, čo ju naučila mestská prax aj rodinná výchova, prečo ju teší netrpezlivosť obyvateľov, ako vníma emócie okolo parkovania - a prečo tvrdí, že plány sú viac ako sľuby.

Eva Nemčovská.

Začnime od začiatku. Kto je Eva Nemčovská, keď odloží funkcie?
- Manželka a mama dvoch detí. S mojim mužom tvoríme pár už dvadsaťšesť rokov a sme si vzájomne oporou. Pochádzam z rodiny, kde sa kládol dôraz na vzdelanie, slušnosť a úctu k starším – nie na majetok či urážky.

V tom istom duchu tu s manželom vychovávame aj naše deti. Povahou som pokojná, trpezlivá a zásadne nekonfliktná – hnev a konflikt totiž človeka zvnútra zožierajú a oslabujú.

Celý život spievam ľudové piesne a tradície ma sprevádzajú od trinástich rokov, keď som prvýkrát obliekla kroj. A celý život športujem – od tenisu, volejbalu po dnešný bicykel a posilňovňu. Lenivosť je najväčší nepriateľ pokroku.

A ešte jedna vec, ktorú považujem za svoju výhodu: viem byť potichu. Premýšľam, analyzujem, plánujem. Je to môj spôsob oddychu.

Ste odborníčka na zdravie verejnosti. Ako sa človek od zdravia dostane k vedeniu mesta?
- Prirodzenejšie, než to vyzerá. Zdravie verejnosti stojí na jednej myšlienke: múdrejšie je chorobám predchádzať, než ich liečiť. A mesto je prevencia v praxi. Keď má senior denné centrum, kam môže prísť medzi ľudí, dlhšie ostáva zdravý – samota je choroba, aj keď sa tak nevolá.

Keď sa dieťa bezpečne dostane do školy pešo, hýbe sa každý deň. Keď je vo dvore tieň a lavička, vyzerá to upravene, susedia sa rozprávajú vonku. Toto všetko je podpora zdravia, len sa neordinuje v ambulancii.

Priznám sa, keď som prvý raz sedela na rokovaní o kanalizácii, vravela som si, že epidemiológia bola ľahšia. Ale princíp je rovnaký: myslieť dopredu, kým je čas.

S Petrom Bročkom na tlačovej konferencii vedenia mesta.
 

Osem rokov ste boli viceprimátorkou. Čo vás tá práca naučila?
- Do mestskej politiky som vstúpila už pred dvanástimi rokmi vo výbore mestskej časti na Družbe – a vlastne ešte skôr: moja mama bola poslankyňou, takže som od detstva vedela, čo je zastupiteľstvo, rozpočet a že každé rozhodnutie žiada kompromisy.

Osem rokov vo vedení mesta ma naučilo dve veci. Prvá: za každým dobrým výsledkom stojí veľa ľudí – naučilo ma to hovoriť „my” namiesto „ja” a myslieť to vážne.

Druhá: mesto nikdy nie je hotové. Vždy musí byť pripravené, čo príde ďalej – projekt, povolenie, žiadosť o peniaze.

A držím sa pritom jednej zásady: kvôli jednému fľaku nevyhodím celý koberec. Keď niečo nefunguje dokonale, opravuje sa to, nezahadzuje.

Čo považujete za najväčšiu zmenu Trnavy za tie roky?
- Ľudia čakajú, že poviem nejakú stavbu. Ale ja poviem: Trnava ožila. Kultúrne stredisko Zaži v Trnave robí desiatky podujatí ročne, kuriér Triskáč vozí divadlo až na sídliská, Galéria ulice zavesila umenie priamo do mesta.

Koncom septembra otvára Pracháreň – nové mestské divadlo. A rovnako dôležité je to, čo vidno menej: klubovne pre mladých, MiniTrnava, denné centrá pre seniorov.

Mesto nie sú stavby. Mesto je to, že radi vychádzate von, že máte večer kam ísť a či sa tam stretnete so známymi.

„Čo máme pripravené do budúcnosti?“ je moja obľúbená otázka, lebo na ňu nemusím odpovedať sľubmi. Sľub sa dáva pred voľbami. Plán má stavebné povolenie.”
 

Starší ľudia niekedy hovoria, že moderné mesto myslí najmä na mladých.
- A ja im odpovedám číslami aj príbehmi. Osem denných centier s vyše tisícsedemsto seniormi, najnovšie priamo na Hlavnej, aj s jedálňou.

Tančiareň so vstupom zadarmo. Rikša, ktorá vozí klientov zariadenia pre seniorov na výlety – vidieť pani, ktorej vietor po rokoch zasa strapatí vlasy, to vám dá viac ako desať správ o rozpočte.

A Seniorská obálka, ktorú Trnava ponúkla ako prvé mesto na Slovensku. Inšpiruje ma koncept mesta priateľského k veku: senior nie je „riziková skupina”, ale aktívny obyvateľ. Presne také mesto budujeme.

Dobre, centrum máme pekné. Ale ľudia z okrajových ulíc povedia: a čo my?
- Rozumiem im – a poviem niečo, čo možno prekvapí: teší ma, že sú netrpezliví. Poznáte to z domácnosti: opravíte kúpeľňu a zrazu vidíte, že chodba vyzerá staro. Chodba sa pritom nezmenila – zmenil sa váš štandard.

Presne to sa deje v Trnave. Netrpezlivosť obyvateľov je dôkaz, že sme si spolu zvykli na vyššiu kvalitu. A odpoveď na ňu nie je krčenie plecami, ale poradovník, pripravené projekty a peniaze na ne.

Kto vám sľúbi všetko naraz a hneď, nehovorí vám pravdu. My radšej ukážeme, kde v pláne ste – a bager sa k vám nakoniec naozaj dostane.

Nezávislí kandidáti v tíme Evy Nemčovskej na poslancov do Mestského zastupiteľstva. V zadnom rade zľava Marcel Krajčo, Stanislav Hric, Ondrej Štefánik, Martin Uhlík, Lukáš Bednár, Ivan Kopčík, Marián Schwarz, Šimon Štefunko, Vladimír Ekhardt, Pavol Hluchý, Matej Cagala, Jozef Šúst, Marek Mečiar a Richard Sládek. Pred nimi Marek Neštický, Erik Hrnčiarik, Andrea Svatá, Ina Mruškovičová, Katarína Ďurková, Eva Nemčovská, Gabriela Cabanová, Tatiana Vavrová, Milan Sokolovský, Táňa Poláčková, Juraj Baďura, Tibor Pekarčík a Andrej Brník.

Poďme na tému, ktorá vyvoláva najviac emócií. Parkovanie.
- Áno, zmeny vyvolávajú rôzne emócie. Keď niekto roky parkoval pred domom a dnes to funguje po novom, je prirodzené, že to najprv zabolí.

Ale verejný priestor nikdy nepatril jednému autu – patrí všetkým. Rodičom s kočíkom, seniorovi s paličkou, deťom, ktoré idú do školy.

Parkovanie nie je o tom, že niekomu niečo berieme – priestor mesta rozdeľujeme spravodlivo medzi všetkých. A systém nie je vytesaný do kameňa: nastavuje sa podľa dát a tam, kde pravidlo nefunguje, sa upraví.

Auto do mesta patrí. Ale nie na chodník a nie pred vchod, kade chodia deti do školy, nie na zeleň, ktorú máme priamo pod oknami.

Voľby sú o budúcnosti. Čo je pripravené na ďalšie roky?
- Toto je moja obľúbená otázka, lebo na ňu nemusím odpovedať sľubmi. Na Golianovej sa pracuje, Tehelná je tiež v realizácii. A na severe mesta má už územné rozhodnutie nová oddychová lokalita Kravský pasienok – krajinný park s prírodným jazerom, v ktorom sa bude dať kúpať.

To je rozdiel medzi sľubom a plánom: sľub sa dáva pred voľbami, plán má stavebné povolenie. Neverte sľubom. Ani mojim. Verte tomu, čo si viete overiť - na planujmesto.trnava.sk si pozriete každý projekt aj s cenou a fotkami.

Overujte si nás – ja to beriem ako súčasť práce.

„Kontinuita neznamená stáť na mieste. Znamená nezahodiť, čo funguje, a stavať na tom ďalej. Po novom."

Váš tím Za lepšiu Trnavu vedie mesto dvanásť rokov. Nie je najvyšší čas na výmenu?
- Mám protiotázku: výmena čoho za čo? Keď má futbalové mužstvo za sebou dobrú sezónu, nevymeníte ho len preto, že hrá dlho.

Trnavčania vidia sami, či sa darí: obnovené dvory, nové stromy, mesto s množstvom možností a podujatí. A náš tím nie je dvanásť rokov ten istý – prichádzajú noví ľudia, nové témy, nová energia.

Kontinuita neznamená stáť na mieste. Znamená nezahodiť, čo funguje, a stavať na tom ďalej. Po novom.

Primátor však neposúva mesto sám. Aký tím poslancov potrebuje mesto, aby sa rozhodovalo v prospech mesta, nie jednotlivcov? 
- Áno, nikto neposunie mesto vpred sám. So mnou kandiduje tím Za lepšiu Trnavu – dvadsaťšesť ľudí v piatich obvodoch, ktorí svoje štvrte poznajú po mene a nemajú ambície „dosadiť“ na riadiace pozície organizácií a odborov mesta svojich rodinných príslušníkov.

O štyri roky chcem Trnavu, kde každý, od škôlkara po seniora, cíti, že mesto myslí na neho. Mesto, ktoré sa takto rozbehlo, nesmie zastať – a so silným tímom ani nezastane.

Trnava je dnes vzorom pre iné mestá aj vďaka tomu, že poslanecký klub Za lepšiu Trnavu dvanásť rokov hlasuje v prospech Trnavčaniek a Trnavčanov – nie z osobného prospechu.

---

POLITICKÉ REKLAMNÉ OZNÁMENIE

Voľby do orgánov samosprávy obcí 2026

Objednávateľ: Eva Nemčovská, Trnava

Dodávateľ: Konge, s. r. o., Ulica Zdenky Schelingovej 9431/4, 917 01 Trnava. IČO: 52859045