Kandidát na župana Lančarič: Straník má vždy dve zodpovednosti. Ja len jednu - k voličom

AKTUALITY - Voľby | 21.9.2026, 17.30, politická reklama

O päť týždňov si Trnavský kraj volí župana aj krajských poslancov. Matej Lančarič, krajský poslanec a jediný nezávislý kandidát na predsedu Trnavského samosprávneho kraja, vedie do volieb deväťčlenný tím Za lepší Trnavský kraj. V rozhovore hovorí o križovatke, na ktorej denne stoja tisíce Trnavčanov, o tom, prečo nazýva Hlohovec premárnenou príležitosťou kraja — a prečo má ako jediný zo siedmich kandidátov len jednu zodpovednosť: voči voličom, nie straníckym centrálam.

Kandidát na župana Matej Lančarič.

O päť týždňov sú voľby. Väčšina kampaní sa práve teraz zmení na súťaž v sľuboch. Vy vediete kampaň postavenú na míľnikoch — nie je to na voliča príliš málo?
- Možno je to menej lákavé ako bilbord so sľubom „postavíme obchvat", ale je to jediný poctivý prístup. Veľké dopravné stavby trvajú dlhšie ako jedno volebné obdobie — kto tvrdí opak, buď klame, alebo netuší, ako výstavba funguje.

Preto sľubujem maximálne úsilie a merateľné míľniky: o dva roky sa ma pýtajte, či je hotová EIA, koľko percent pozemkov je vykúpených, či existuje projektová dokumentácia.

To sú veci, ktoré si každý overí, nie pocity. Poznáte ten stav, keď je projekt roky „v príprave" a nikto nevie povedať, čo sa reálne urobilo? Presne ten stav chcem skončiť. Vízia bez míľnikov je alibi.

Začnime v Trnave. Ktorý dopravný problém by ste ako župan otvorili ako prvý?
- Križovatku obchvatu so Zavarskou. Stoja na nej denne tisíce ľudí, cesta II/504 je v správe kraja — a je to problém, o ktorom všetci roky vieme.

Preto neponúkam sľub, ale prvý krok: zadanie technickej štúdie mimoúrovňového riešenia, peniaze na projektovú dokumentáciu v prvom rozpočte a verejný harmonogram, ktorý si každý bude vedieť skontrolovať.

Nie sľub, že o štyri roky sa tam bude jazdiť bez kolón — ale merateľný začiatok práce, ktorá sa dlho odkladala. K tomu patrí aj severozápadné prepojenie Trnavy, teda preložka II/504 — aby tranzit konečne nešiel cez mesto.

Trnavčania ale najčastejšie nadávajú na nedokončený obchvat. Ten župa nepostaví — sú to cesty prvej triedy, stavia ich štát. Čo s tým teda župan zmôže?
- Toto je moja najobľúbenejšia výhovorka úradov: „to nie je naša kompetencia". A ja na to hovorím — kompetencia nie je výhovorka.

Župa nemôže stavať cestu prvej triedy, to je pravda. Ale môže zaplatiť projektovú prípravu, posudzovanie vplyvov, výkup pozemkov, a potom stáť štátu za chrbtom, kým nezačne kopať.

Nie je to teória: Mesto Trnava presne takto financuje projekt za viac ako pol milióna eur pre južný obchvat, ktorý je štátnou cestou.

Mesto pochopilo, že čakať na Bratislavu znamená čakať navždy. Ak to dokáže Mesto zo svojho rozpočtu, župa s niekoľkonásobne väčším rozpočtom nemá žiadne ospravedlnenie.

A aby bolo jasné, že nehovorím len o Trnave — úplne rovnaká logika platí pre obchvat Senice na ceste I/51: župa pripraví projekt a pozemky a bude štát tlačiť, kým nezačne stavať.

Tím Za lepší Trnavský kraj. Zľava Marcel Krajčo, Stanislav Hric, Magdaléna Eliášová, Katarína Ďurková, Matej Lančarič, Gabriela Cabanová, Tibor Pekarčík, Juraj Baďura a Ondrej Štefánik.

Presuňme sa do Hlohovca. Ten ste nedávno označili za premárnenú príležitosť kraja. Prečo?
- Lebo Hlohovec je učebnicový príklad toho, ako sa dá fungujúce riešenie zahodiť do koša. Spomeňte si na rok 2022 a rekonštrukciu mosta cez Váh.

To, že sa najdlhší most v kraji opravil, je chvályhodné, to župe nikto neberie. Ale pozrite sa, čo sa dialo počas uzávery: drvivá väčšina vodičov presadla do posilnených vlakov.

Vlaky boli plné, doprave v meste sa výrazne uľavilo a ľudia sa dostali presne tam, kam potrebovali — veď vlakom je to z Hlohovca do Trnavy 21 minút. Kraj mal jedinečnú šancu urobiť z tohto stavu nový štandard.

A čo sa stalo po otvorení mosta? Posilnené spoje sa zrušili a hustý, spoľahlivý takt z čias výluky je preč — osobné vlaky aj rýchliky dnes jazdia každý raz za dve hodiny. Ľudí, ktorých už raz železnica získala, sa nepodarilo udržať — vrátili sa do áut.

Výsledok vidí každý, kto ráno prichádza do Hlohovca alebo z neho: každodenné kolóny, zničené cesty, vyššie náklady kraja aj mesta na ich opravy — a potenciál modernej koľajovej dopravy vyhodený von oknom.

Počkajte — vlaky si u dopravcu objednáva štát, nie župa. Nekritizujete úrad za niečo, čo nemá v rukách?

- A sme opäť pri výhovorke „nie je to naša kompetencia". Viete, čo je na tom najlepšie? Že najsilnejší dôkaz proti nej vyrobila samotná župa.

V roku 2022, počas uzávery mosta, kraj sám zabezpečil posilnenie vlakov medzi Leopoldovom a Hlohovcom, návoz cestujúcich prímestskými autobusmi na stanice a záchytné parkoviská pre stovky áut.

Keď horelo, zrazu sa to dalo — dohodnúť so železnicami, skoordinovať autobusy, zorganizovať parkoviská. Čiže otázka nestojí, či župa môže. Otázka stojí, prečo prestala chcieť.

Prímestské autobusy sú priamo jej kompetencia, integrovaná doprava tiež — férovo poviem, že spoločný lístok bol dobrý krok, ale krok, na ktorý sa nenadviazalo.

Vo vyspelých krajinách samosprávy, kraje a ministerstvá ťahajú za jeden povraz, aby ľudí do vlakov dostali a udržali ich tam. U nás župa dva roky dokazovala, že to vie — a potom to nechala tak.

A dodám jedno, aby bolo jasné, kde tá zodpovednosť sedí: o objednávaní a koordinácii dopravy nerozhodujú krajskí poslanci — tá právomoc patrí vedeniu župy a jej odboru dopravy. Presne o túto zodpovednosť sa vo voľbách uchádzam.

Tretie mesto vo vašom hľadáčiku sú Piešťany. Tam hovoríte o preložke cesty II/499 ako o vlajkovom projekte. Prečo práve ona?
- Lebo je to projekt, ktorý je celý v rukách župy — tam sa nedá schovať za štát, za Bratislavu, za nikoho. Preložka II/499 odvedie tranzit, ktorý dnes dusí Piešťany a okolité obce.

Riešením pritom nie je sľúbiť každej dedine obchvat — riešením je obmedziť tranzit a upokojiť dopravu fyzickými prvkami, ako sme to zdokumentovali v Banke na II/499 v lokalite Havran; jediný spoľahlivý regulátor rýchlosti je totiž dizajn cesty a ten je v rukách kraja.

A keď sme pri Piešťanoch, poviem aj vec, ktorá sa netýka asfaltu: Kolonádový most. Sanácia tejto národnej kultúrnej pamiatky bola vysúťažená za 2,44 milióna eur, štát cez ministerstvo kultúry prispel 275-tisíc eur — a župa nedala Piešťanom na realizáciu sanácie ani euro, takže mesto si na záchranu symbolu celého kraja berie veľký úver.

Viem, Kolonádový most nie je župný majetok. Ale presne preto je to test, či župa vie byť partnerom: Mesto Trnava platí projekt štátnej cesty, Piešťany nesú takmer samy pamiatku, ktorú pozná celé Slovensko.

Kompetencia nie je výhovorka — platí to aj tu.

Bezpečnosť ciest spomínate často. V čom je problém — veď župa cesty opravuje, to vidí každý.
- Opravuje, ale nemodernizuje — a to je zásadný rozdiel. Prekope sa cesta, položí sa nový asfalt, a štrnásťmetrový priechod pre chodcov sa namaľuje presne tak, ako tam bol pred štyridsiatimi rokmi.

Pritom existujú lacné prvky, ktoré preukázateľne zachraňujú životy: deliace ostrovčeky, zúženie pri priechode, poriadne nasvietenie. Sú v našich normách a stoja zlomok ceny kilometra cesty.

Keď je cesta aj tak rozkopaná a tie prvky sa nespravia, je to čisté plytvanie — peniazmi aj šancou.

Sám som na krajskom zastupiteľstve v marci 2024 interpeloval, aby župa osvetlila rizikové priechody v obciach a vyčlenila na to peniaze v rozpočte — zostalo to bez výsledku.

Vo Zvončíne sme tragédiu na priechode už mali. Netreba čakať na ďalšiu.

Ako mestský poslanec v Trnave sobášil už nejeden pár.

Váš program má okrem dopravy ešte dva piliere — deti a starostlivosť. Nie je to pri dopravnej kampani len do počtu?
- Práveže spolu súvisia viac, než sa zdá. Pilier Deti znamená moderné športoviská a bezpečnú cestu k nim — lebo ihrisko je nanič, ak naň rodič nepustí desaťročné dieťa na bicykli.

A pilier Starostlivosť je oblasť, kde je župa priamym zriaďovateľom a kde má najväčší dlh: špecializované sociálne služby pre ľudí s ťažkým znevýhodnením, s poruchou autistického spektra a pre odkázaných seniorov — presne tam dnes chýbajú kapacity.

Demografia je neúprosná, kraj starne a dopyt porastie rýchlejšie než čokoľvek iné. Nie je to téma na prestrihávanie pások — ale je to presne tá práca, kvôli ktorej župa existuje.

Kandidujete s ôsmimi ďalšími ľuďmi za okres Trnava. Načo je županovi tím poslancov?
- Lebo župan bez poslancov je generál bez vojska — a ja som si to deväť rokov odsedel z druhej strany. Jeden hlas v zastupiteľstve je názor, deväť hlasov je sila, s ktorou musí počítať každý župan, nech ním bude ktokoľvek.

Náš tím sú ľudia zo samosprávy a z praxe, nie z partajných sekretariátov. Je v ňom prvý viceprimátor Trnavy Marcel Krajčo, ktorý reálne riadi samosprávu krajského mesta, aj Tibor Pekarčík, osem rokov viceprimátor Trnavy a päť rokov župný poslanec.

Sú v ňom skúsení mestskí poslanci Stanislav Hric, Ondrej Štefánik a Juraj Baďura — a nechýbajú ženy: dlhoročné mestské poslankyne Katarína Ďurková a Gabriela Cabanová či riaditeľka školy a bývalá poslankyňa Magdaléna Eliášová.

A všetci sme nezávislí: nikto z nás nebude hlasovať podľa pokynu z centrály v Bratislave. Samosprávy na Slovensku najlepšie fungujú práve tam, kde ich vedú ľudia bez straníckej knižky.

Keď sa volič pozrie na hlasovací lístok, ste na ňom jediný kandidát na župana, ktorý nie je nominantom politických strán. Je to dnes výhoda, alebo hendikep?

- Je to ten najjasnejší rozdiel, aký v týchto voľbách existuje — a volič ho uvidí čierne na bielom priamo na lístku. Kandidátov na župana je sedem. Šiestich nominovali politické strany — jedného kandidáta štyri strany naraz, ďalšieho dokonca sedem.

Krajské kandidátky sa tento rok skladali podľa celoštátnych koaličných dohôd — v Bratislave, pri stole, kde sa nerozhodovalo o tom, čo potrebuje Hlohovec alebo Piešťany, ale o tom, ktorá strana dostane ktorý kraj.

Ja som jediný, koho nenominovala žiadna centrála. Moju kandidatúru neposkladali strany, ale podpisy ľudí z tohto kraja.

Prakticky to znamená jedno: nominant má vždy dve zodpovednosti — voličom a stranám, ktorým dlhuje kandidatúru. A je jedno, či ich je jedna, štyri alebo sedem.

Ja mám zodpovednosť len jednu. A keď sa rozhoduje o ľuďoch v župných organizáciách, o zákazkách alebo o tom, ktorá cesta príde na rad skôr, tá jedna jediná zodpovednosť je presne to, čo tento kraj potrebuje.

Kritici hovoria, že celá vaša kandidatúra je len predĺžená ruka trnavskej mestskej politiky. Kraj má sedem okresov.

- Rozumiem tej výhrade, ale pozrite sa, o čom sme sa celý rozhovor bavili: vlaky do Hlohovca, Kolonádový most a preložka v Piešťanoch, tranzit v Banke, obchvat Senice, priechody v obciach po celom kraji.

To nie sú trnavské témy. Áno, kandidujeme za okres Trnava, lebo tam žijeme a ľudia nás poznajú z práce, nie z plagátov.

Ale princípy, ktoré presadzujeme — míľniky namiesto sľubov, kompetencia nie je výhovorka, bezpečný dizajn ciest — platia v Hlohovci, v Piešťanoch aj v Skalici úplne rovnako.

S deťmi na lyžovačke.

Celý rozhovor sa rozprávame o asfalte, mostoch a vlakoch. Má váš program aj zelenú stránku?

- Má, a nie je to prílepok. Župné cesty totiž nie sú len asfalt — sú to aj aleje popri nich, remízky a biokoridory v krajine, ktorú tie cesty pretínajú, a cyklotrasy, ktoré ňou vedú.

A pribúda téma, ktorá bude o pár rokov dôležitejšia než čokoľvek iné: voda. Zadržiavanie vody v krajine sa musí stať prioritou kraja — župa musí na vodozádržné opatrenia vyčleniť adresné granty a koordinovať všetkých aktérov v kraji.

A poviem to aj takto: ak vďaka tejto kampani bude o pár rokov vyriešená hoci len križovatka na Zavarskej, vlaky do Hlohovca budú jazdiť tak, aby v nich ľudia zostali, a pri župných cestách pribudnú stromy — tak mala zmysel, nech dopadne akokoľvek.

Posledná otázka. Čo by mal volič v Trnave, Hlohovci či Piešťanoch urobiť 24. októbra — okrem toho, že príde voliť primátora?

- Zúčastniť sa v ten istý deň aj volieb do orgánov samosprávneho kraja — teda vyplniť aj lístky pre voľbu župana a krajských poslancov, nielen tie komunálne.

Spojené voľby sú šanca aj pasca zároveň: väčšina ľudí príde voliť primátora či starostu a krajské lístky vyplní narýchlo, podľa známych mien alebo strán.

Pritom o cestách, po ktorých denne jazdíte, o strednej škole vášho dieťaťa a o domove pre vášho rodiča rozhodujú práve tieto lístky.

Takže moja prosba je jednoduchá: venujte im dve minúty. Pozrite si, kto na nich je a čo reálne urobil. Nás deviatich tam nájdete ako nezávislých kandidátov — a či dostaneme dôveru, nechávam na vás.

---

POLITICKÉ REKLAMNÉ OZNÁMENIE

Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov 2026

Objednávateľ: Matej Lančarič, Trnava

Dodávateľ: Konge, s. r. o., Ulica Zdenky Schelingovej 9431/4 , 917 01 Trnava. IČO: 52859045