Fotoriport zo záveru novény. My vieme, prečo Kristus vyhnal kupcov z chrámu

AKTUALITY - Trnava | 20.11.2011, 18.21, Benjamín Škreko

Prečo Turci, ktorí v roku 1663 pustošili široké okolie Trnavy, stratili na útočnom ťažení pri Modranke odvahu a v panike obrátili svoje vojská tesne pre mestom na ústup? Čo im zabránilo využiť svoju presilu a zriecť sa bohatej koristi?

Sprievod sa preplietol pomedzi stánky pripravovaných vianočných trhov, prešiel popod divadlo a takmer sa nedotknúc hamburgermi zahatanej Najsvätejšej Trojice, ktorá v histórii novény hrá absolútne dominantnú rolu, pokračoval naspäť do Dómu sv. Mikuláša. Foto: autor

reklama

My to vieme. Panna Mária svojimi slzami zahalila kraj do takej hmly, že Osmani podľahli panike a utiekli. Ako to, že po jej obraze v Hrubom kostole znovu stekala krv v roku 1708 počas náporu kurucov? My to vieme. Naša patrónka znovu ochránila svoj bohabojný ľud. O dva roky neskôr, v roku 1710, zas decimoval Trnavu mor. Ľudia hynuli ako muchy, zastavil sa spoločenský aj hospodársky život, obchod, trhy, remeslá, až mestská rada zo zúfalstva vyniesla forgáčovskú kópiu antického obrazu Matky von z chrámu a na procesii okolo súsošia Najsvätejšej Trojice na námestí úpenlivo žiadala patrónku o pomoc. Jestvuje o tom písomné uznesenie magistrátu z 20. novembra 1710 vo forme prosbopisu. Na druhý deň sa všetko zdravé obyvateľstvo mesta zhromaždilo vo farskom Dóme sv. Mikuláša a jeho okolí. Po svätej omši vyšla z chrámu procesia s Milostivým obrazom. A stal sa zázrak. Práve 21. novembra, na sviatok Obetovania Panny Márie, sa mor v Trnave z hodiny na hodinu skončil, ako keby uťal. Umieranie prestalo. Prvá obeť moru podľahla chorobe 19. júla 1710, posledná v deň procesie 20. novembra toho istého roku. Ale až v roku 1937 mladý kaplán Alexej Izakovič, zapálený pre mariánsku úctu, spolu farárom Ambrózom Lazíkom, neskorším biskupom, apoštolským protonotárom a kanonikom Bratislavskej družnej kapituly, začali formovať vďaku Trnavskej Panne Márii do podoby pobožností, ktoré sa cez triduá vyvinuli na dnešnú deväťdňovú novénu.
Tá posledná z nedele 20. novembra 2011 mala pri svojom vyvrcholení iba jednu malú chybu. Že sa sprievod stovák až tisícok veriacich na čele s cirkevnou aj mestskou honorabilitou musel na námestí preplietať pomedzi stánky, pripravené na vianočné trhy. Kto len trochu pozná Bibliu, musel si spomenúť, aké nervy dostal inak pokojný Ježiš Kristus, keď rozkopal kupecké šiatre v chráme. Ale ináč to bola velice pekná slávnosť. Vďaka prvému historickému prenosu Slovenskej televízie z vyvrcholenia Roku Trnavskej Panny Márie sa tomu musela čudovať celá republika.

Panenka Mária, oroduj za nás. Tak sa modlili arcibiskup Róbert Bezák (vľavo) aj jeho predchodca Ján Sokol (druhý sprava).

reklama

Občiansku časť procesie viedol primátor mesta Vladimír Butko s insígniami svojho úradu na krku.

Je to možné? Na ulici či v kaplnke, nech sa postavíte do ktoréhokoľvek kúta, sa vám bude Panenka Mária pozerať prísne do očí. Pred polstoročím ma jej jasnozrivosťou strašievala mama, aby som nekradol cukor. Dávno už viem, v čom je fór zákonitostí optiky, ale furt sa tejto sýrskej dámy bojím. To je ale pekný paradox, že v domovine tohto obrazu vládne islám...

Ale, páni, kam sa to pozeráte? Bazilika minor sv. Mikluláša je rovno pre vami.

V sprievode kráčal aj profesor Trnavskej univerzity Bohumil Chmelík s manželkou.

Trnavskú Panenku si prišli uctiť všetci, ktorí mali nohy, alebo aspoň vozík.