Matej Lančarič: Župa má byť partner miest a obcí, nie divák

AKTUALITY - Voľby | 17.10.2026, 10.12, politická reklama

Matej Lančarič (č. 5) je jediným nezávislým kandidátom na predsedu Trnavského samosprávneho kraja. Deväť rokov je krajským poslancom a do volieb ide s tímom deviatich nezávislých kandidátov za okres Trnava. V prvom rozhovore pre Trnavský hlas hovoril najmä o cestách a križovatkách. Tentoraz o tom, čo župa robí pre ľudí každý deň a o čom sa vo voľbách hovorí najmenej: o lekároch, starostlivosti o seniorov, školách, stromoch a pamiatkach.

Matej Lančarič: Župa má byť partner miest a obcí, nie divák

Kandidát na župana a krajského poslanca Matej Lančarič.

V prvom rozhovore sme hovorili hlavne o doprave. Dnes začnime inde. Čo ľudia riešia, keď s nimi hovoríte v obciach a mestách?

- Doprava je téma, ktorú každý vidí z okna auta, preto sa o nej hovorí najviac. Ale keď si sadnete so starostom alebo so seniormi v kultúrnom dome, príde to druhé: kam s mamou, ktorá už nevládze sama, kde zohnať detského lekára, kedy sa konečne opraví školský dvor.

To sú veci, ktoré má župa priamo v rukách. Je zriaďovateľom stredných škôl a sociálnych zariadení, vydáva povolenia ambulanciám, rozdeľuje dotácie obciam.

Lenže toto nie sú veci, ktoré sa raz otvoria a je hotovo. Opatrovateľka, pediater či otvorený školský dvor musia fungovať každý deň, v každej obci, a práve to je tá najťažšia robota. Preto ich dávame na prvé miesto.

Začnime lekármi. Čo s tým môže župa urobiť, keď sú ambulancie súkromné?
- Môže oveľa viac, než sa tvári. Brestovany a deväť okolitých obcí dnes nemajú pediatra, potvrdil mi to sám starosta. Rodičia vozia deti do Trnavy alebo tam, kde ich ešte vezmú. Župa pritom má tri nástroje, ktoré stačí začať používať.

Prvý: štipendiá pre medikov a sestry viazané na záväzok, že odpracujú roky v kraji, a to v obci, ktorá lekára nemá.

Druhý: župné ambulancie tam, kde trh zlyhal. V Hlohovci chcem župné zdravotné stredisko s pediatrom a všeobecným lekárom pre obce okresu, nie kanceláriu s nápisom na dverách.

Tretí: zdravotnícky kampus pri strednej zdravotníckej škole v Trnave so záväzkom absolventov pre kraj. A pohotovosť v Piešťanoch ostáva, to je pre mňa nedotknuteľné.

Kraj starne. Miest v zariadeniach pre seniorov je málo a čakacie lehoty sú dlhé. Čo s tým?
- Najprv to lacnejšie a ľudskejšie: ak sa dá, nechať ľudí doma. Župa môže spolufinancovať obecné opatrovateľky, aby seniorovi niekto pomohol ráno a večer a nemusel odísť do zariadenia.

Potom kapacity tam, kde chýbajú: nové špecializované zariadenie v Trnave pre ľudí s ťažkým znevýhodnením a s poruchou autistického spektra, lebo tam je dlh župy najväčší.

V Hlohovci stojí budova bývalej obchodnej akadémie, ktorá sa na zariadenie pre seniorov priam pýta. A v každom okrese denný stacionár, aby rodina, ktorá sa o svojho človeka stará, mohla ďalej chodiť do práce.

V tíme Mateja Lančariča s názvom Za lepší Trnavský kraj je aj viceprimátor Trnavy Marcel Krajčo.

Stredné školy sú najväčší majetok župy. Čo ste v nich za deväť rokov videli?
- Budovy, ktoré o tretej popoludní zamknú. Ihrisko uprostred sídliska, na ktoré deti z okolia nesmú. To je plytvanie. V Trnave sme s areálmi základných škôl ukázali, že to ide inak: areál sa obnoví, po vyučovaní sa otvorí a sídlisko ho okamžite začne používať.

Presne to chcem so športoviskami stredných škôl v Trnave, Hlohovci aj Piešťanoch, otvoriť ich verejnosti a klubom v celom kraji.

K tomu internáty, v ktorých sa dá bývať, a duálne vzdelávanie podľa toho, koho potrebujú zamestnávatelia v okrese. V Piešťanoch to znamená hotelovú akadémiu a záhradnícku školu ako zázemie pre kúpele, v Trnave technické odbory pre priemysel.

Obce čakajú na ihriská a športoviská. Podľa čoho dnes dostanú podporu zo župy?

- Chcem, aby odpoveď na túto otázku bola jednoduchá: podľa pravidiel dohodnutých so starostami vopred. Župná dotačná schéma na obecné ihriská a športoviská s verejnými kritériami a verejným poradím, bez ohľadu na to, aké tričko nosí starosta.

K tomu župné eurofondové centrum. Malá obec nemá projektového manažéra a projekt za pol milióna si netrúfne ani napísať.

Župa jej ho pripraví a zadministruje. A online register župných investícií po obciach, aby každý videl, čo kam išlo a kedy je na rade jeho obec.

Vaša environmentálna téma sú aj nové aleje. Nie je to skôr pekné gesto než program?
- Skúste v júli prejsť po ceste medzi poľami do ktorejkoľvek obce v okolí v našom kraji. Prach, vietor, sucho, horúci asfalt. Kedysi tam stromy boli, ale postupne miznú, lebo sa nik o ne nestará.

Náš záväzok je konkrétny: 50 kilometrov nových alejí každý rok, 200 kilometrov za volebné obdobie, popri krajských cestách a na hraniciach chotárov ako vetrolamy a biokoridory proti prachu a suchu.

A vyriešili sme aj to, na čom to vždy zlyhá: zalievanie. Nový župný grantový program bude jednoduchý. Obec vysadí, dobrovoľní hasiči v prvých rokoch zalievajú z cisterny, župa zaplatí stromy aj vodu.

Hasiči majú techniku aj ľudí a radi pre svoju obec niečo spravia. Na oplátku im župa môže prispieť dotáciou na ich činnosť. Nie je to gesto, je to systém.

Pamiatky. V Piešťanoch sa opravuje Kolonádový most, Trnava je plná pamiatok. Aká je úloha župy?
- Kolonádový most je pre mňa test partnerstva. Národná kultúrna pamiatka, symbol kúpeľov, sanácia za 2,44 milióna eur. Mesto si na ňu berie úver, štát prispel 275-tisíc eur a župa nedala na realizáciu sanácie ani euro.

Viem, nie je to župný majetok. Práve preto o tom hovorím: partner sa pozná podľa toho, čo urobí, keď nemusí. Preto zriadim župný fond na spolufinancovanie národných kultúrnych pamiatok v mestách a obciach kraja.

V Trnave chcem obnoviť záhrady Západoslovenského múzea na eventový priestor, projekt je pripravený, treba ho už len spustiť. A dotiahnuť spoločné projekty mesta a župy, Pracháreň a kultúrno-kreatívne centrum.

Tie vznikli presne vtedy, keď mesto a župa ťahali za jeden koniec.

Ľudia v Hlohovci hovoria, že vlak do Trnavy bol kedysi lepší. Majú pravdu?
- Majú. Z Hlohovca do Trnavy je to vlakom 21 minút. Počas výluky v roku 2022 jazdili vlaky častejšie a cestujúcich pribudlo, ľudia si na to zvykli. Po výluke sa posilnený takt stratil a s ním aj časť cestujúcich.

Vlaky objednáva štát, nie župa, ale autobusy objednáva župa. Prvý krok je preto jasný: nadväzné autobusy z obcí okresu na vlaky v Hlohovci a v Leopoldove, záchytné parkovisko pri stanici v Leopoldove a tlak na ministerstvo, aby sa polhodinový takt vrátil.

Hlohovčan nemá byť ten, kto v kraji dochádza najhoršie.

A doprava v Trnave, naozaj len jednou vetou?
- Jednou vetou: severozápadný obchvat od Trstínskej po Ružindolskú je krajská cesta, mesto projekt pripravuje a župa má financovať svoj úsek, kríženie Zavarskej s obchvatom je bezpečnostný problém, kde je mimoúrovňové riešenie prvý krok.

Viac sme si povedali v prvom rozhovore a celý program po okresoch je na matejlancaric.sk.

Tím Za lepší Trnavský kraj. Zľava Marcel Krajčo, Stanislav Hric, Magdaléna Eliášová, Katarína Ďurková, Matej Lančarič, Gabriela Cabanová, Tibor Pekarčík, Juraj Baďura a Ondrej Štefánik.

Kandidujete s ôsmimi ľuďmi za okres Trnava. Prečo by mal volič krúžkovať celý tím?
- Lebo župan bez poslancov je generál bez vojska a ja som si to deväť rokov odsedel z druhej strany. Jeden hlas v zastupiteľstve je názor, deväť hlasov je sila, s ktorou musí počítať každý župan, nech ním bude ktokoľvek.

Náš tím sú ľudia zo samosprávy a z praxe, nie z partajných sekretariátov. Je v ňom prvý viceprimátor Trnavy Marcel Krajčo, ktorý reálne riadi samosprávu krajského mesta, aj Tibor Pekarčík, osem rokov viceprimátor Trnavy a päť rokov župný poslanec.

Sú v ňom skúsení mestskí poslanci Stanislav Hric, Ondrej Štefánik a Juraj Baďura a nechýbajú ženy: dlhoročné mestské poslankyne Katarína Ďurková a Gabriela Cabanová či riaditeľka školy a bývalá poslankyňa Magdaléna Eliášová.

Nie sme nováčikovia, ktorí sa budú učiť, čo je rozpočet. Sme komunálni manažéri s výsledkami, ktoré si v Trnave každý môže pozrieť.

A vieme, ako vyzerá župa, keď s mestom spolupracuje: Zavarská ulica, spoločná investícia do plavárne, Pracháreň, Hlavná 17.

Chcem, aby to bol štandard pre každé mesto a obec v kraji, nie výnimka. Všetci deviati sme nezávislí, nikto z nás nebude hlasovať podľa pokynu z centrály v Bratislave.

Prečo voliť práve vás?

- Lebo som jediný nezávislý kandidát v tejto voľbe. Všetci ostatní sú nominanti politických strán a po voľbách budú musieť plniť stranícke dohody, nie sľuby ľuďom v kraji.

Župu poznám zvnútra, deväť rokov som v nej poslancom a viem, čo úrad robiť môže a čo radšej nerobí, aby na seba neupozornil.

Trnava za posledné roky ukázala, že samospráva vie meniť mesto k lepšiemu: 30 kilometrov cyklotrás, obnovené historické centrum, pamiatky, areály základných škôl, verejné priestory, ktoré si ľudia všimli.

Keď to ide v Trnave, pôjde to aj v kraji. A pôjde to len vtedy, ak župa prestane byť divákom a stane sa férovým partnerom miest a obcí.

Matej Lančarič, kandidát na predsedu TTSK, číslo 5.

- jediný nezávislý kandidát na župana. Deväť rokov krajský poslanec.