Príbeh Serafíny Thinaglovej: Prvá lekárnička v Uhorsku pochádzala z Trnavy

RELAX - Tí sú naši | 2.11.2026, 17.33, prispievatelia

Príbeh Trnavčanky v zahraničí zarezonoval, v Maďarsku jej meno nesie aj zdravotné stredisko.

Serafína Thinaglová v lekárni. Foto: www.isaszegiertektar.hu

Keď v dnešných časoch vojdete do lekárne, len veľmi zriedka uvidíte za pultom muža – lekárnika. Pred niečo vyše sto rokmi to však bolo presne naopak.

Takúto zodpovednú prácu smeli vykonávať výlučne muži. V tých časoch totiž nešlo len o predaj hotových liekov, ale najmä o ich vlastnoručnú výrobu a prípravu.

Situácia sa začala meniť, až keď v novembri 1895 uhorský minister školstva Gyula Wlassics vydal dekrét, na základe ktorého bolo možné prijať univerzitám aj uchádzačky na štúdium humanitných, lekárskych a farmaceutických odborov.

A predstavte si – prvá vyštudovaná magistra farmácie v celom Uhorsku pochádzala práve z Trnavy. 

Volala sa Serafína Thinaglová a jej príbeh pripomína scenár k romantickému filmu s neodmysliteľným šťastným koncom.

Narodila sa 21. októbra 1880 v Trnave do rodiny váženého kráľovského notára Jána Thinagla, ktorý pochádzal zo šľachtického rodu a bol známou osobnosťou.

Patril medzi zakladateľov Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave a dlhé roky vlastnil a redigoval miestne dvojjazyčné noviny Nagyszombati Hetilap / Tirnauer Wochenblatt (Trnavský týždenník).

O detstve malej Serafíny Marie Beatrix Thinaglovej, ako znelo celé jej meno, sa nevie prakticky nič.

V literatúre sa síce objavuje informácia, že študovala na arcibiskupskom gymnáziu a bola dokonca spolužiačkou Mikuláša Schneidra-Trnavského, no to je veľmi nepravdepodobné.

Trnavské gymnázium bolo totiž čisto chlapčenské. Vtedajší uhorský školský systém navyše dievčatám neumožňoval navštevovať klasické gymnáziá a skladať maturitu.

V tom čase mohla v Trnave navštevovať nanajvýš dievčenskú meštiansku školu, ktorú viedli uršulinky. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že ako dcéra z dobre situovanej rodiny mala súkromných učiteľov. 

Serafínin portrét.

Prelomila spoločenské konvencie

Bezstarostná mladosť sa jej skončila v roku 1898, keď notár Thinagl prišiel pre špekulácie na burze o majetok a zbankrotoval. Na rodinu doľahli ťažké časy. Serafína a jej súrodenci sa museli postaviť na vlastné nohy.

Mladé, len 18-ročné dievča sa rozhodlo vziať osud do vlastných rúk a nastúpilo ako praktikantka do lekárne. Tým však narušila dobové konvencie a v malom meste spôsobila obrovský škandál.

V tom čase bolo priam neprípustné, aby mladá dáma z vyššej spoločnosti vykonávala prácu v lekárni a obsluhovala zákazníkov.

Serafína si napriek odporu rodiny a odsúdeniu okolia tvrdohlavo presadila svoje. Jej rozhodnutie uplatniť sa v čisto mužskom odbore sa neskôr ukázalo ako správne. 

Lekáreň U zlatého jednorožca, ktorú viedol Július Bunzel, sa nachádzala v samotnom centre Trnavy, na dnešnej Hlavnej ulici.

Mimochodom, práve tu sa mohla zoznámiť s o rok mladším Mikulášom Schneidrom – vtedy ešte bez prídomku Trnavský.

Serafína bola šikovná, cieľavedomá, rýchlo sa učila a získala si priazeň svojho šéfa. Ten ju zasvätil do tajov lekárnického remesla, naučil ju ručne miešať masti, pripravovať prášky, odvary, tinktúry, sirupy či čapíky priamo podľa lekárskych predpisov a neskôr podporil aj jej túžbu po ďalšom vzdelávaní.

Dom, v ktorom bola na prelome 19. a 20. storočia lekáreň U zlatého jednorožca. Foto - zdroj: Západoslovenské múzeum

Vysokoškolské štúdium v Rumunsku

Keď sa po troch rokoch praxe odhodlala na vysokoškolské štúdium, pomohol jej pripraviť sa na takzvanú tirociniálnu (predbežnú) skúšku, ktorá preverila jej reálne odborné vedomosti a praktické zručnosti.

Mladá Trnavčanka s osvedčením o lekárnickej praxi odcestovala v roku 1901 do Klužu (Cluj, Kolozsvár, Klausenburg) v Sedmohradsku, ktoré bolo v tom čase integrálnou súčasťou Uhorska a dnes patrí Rumunsku.

Po zložení prísnych prijímacích skúšok ju prijali jako mimoriadnu posluchačku na tamojšiu Kráľovskú univerzitu Františka Jozefa.

O tom, prečo odišla do Klužu – vzdialeného vzdušnou čiarou zhruba 500 kilometrov od Trnavy – a nie na oveľa bližšiu univerzitu v Budapešti, môžeme dnes iba špekulovať. Netreba zabúdať, že boli iné časy.

Ženy dovtedy na univerzitu nepatrili. Možno boli v Kluži ústretovejší, prípadne mal lekárnik Bunzel alebo notár Thinagl v Sedmohradsku užitočné kontakty.

Najpravdepodobnejším dôvodom však boli financie. Serafína si štúdium hradila sama z úspor, ktoré si načetrila počas trojročnej práce v lekárni, a život v Kluži bol predsa len oveľa lacnejší ako v hlavnom meste Uhorska.

Budova univerzity v Kluži.

Ako žena nemohla ani písať na tabuľu

Štúdium a život v cudzom meste ďaleko od domova neboli ľahké. Na univerzite ako žena čelila obrovským obmedzeniam. Bola jedinou študentkou v ročníku a podľa vtedajších zvyklostí mohla do prednáškovej sály vstúpiť výhradne v sprievode profesora.

Nesmela sedieť v laviciach s ostatnými, preto mala v miestnosti vyhradenú samostatnú stoličku a spočiatku nemohla ani písať na tabuľu a vykonávať pokusy.

Jazykové problémy nemala. Keďže ako Trnavčanka vyrastala v trojjazyčnom prostředí, maďarčinu, ktorá bola vyučovacím jazykom, ovládala. Hovorila aj po nemecky a, samozrejme, po slovensky.

Okrem toho ovládala latinčinu, ktorá bola pre farmaceutov nutná. Náročné štúdium sa zameriavalo najmä na odborné predmety, akými boli botanika, chémia a toxikológia.

Prvá lekárnička s vysokoškolským vzdelaním v celom Uhorsku

Napriek predsudkom a všetkým prekážkam húževnatá Trnavčanka všetko zvládla a dvojročné štúdium farmácie na univerzite v Kluži absolvovala s vyznamenaním.

Dňa 18. júna 1903 Serafína Thinaglová získala univerzitný diplom a stala sa prvou lekárničkou s vysokoškolským vzdelaním v celom Uhorsku.

Týmto činom sa zásadným spôsobom zapísala do dejín stredoeurópskeho lekárnictva a okamžite sa dostala do centra pozornosti – najprv v samotnom Kluži, pre ktorý to bola mimoriadne prestížna událost.

Budapeštianska univerzita v tom čase ešte žiadnu diplomovanú lekárničku nemala, prvé absolventky tam promovali až v roku 1905. Kluž sa tak stal historicky prvým mestom v celom Uhorsku, kde akademický titul získala žena – farmaceutka.

Svadobná fotografia Serafíny a Mihályho.

Veľký ohlas v médiách

S hrdosťou o tom písali nielen lokálne denníky, ale správu od nich prebral aj maďarský odborný týždenník Gyógyszerészi Hetilap (Lekárnický týždenník). Jeho čitatelia si mohli v 25. čísle koncom júna 1903 prečítať: 

„Podľa správ, ktoré dorazili z Klužu, slečna Szerafin Thinagl, ktorá ako vôbec prvá z radov dám vstúpila na lekárnickú dráhu, úspešne zložila 18. dňa tohto mesiaca na tamojšej univerzite záverečnú rigoróznu skúšku a získala lekárnický diplom.“

Článok ďalej pokračuje: „Pri tejto príležitosti vítame slečnu v radoch jej diplomovaných kolegov a zároveň konštatujeme, že svojou povestnou usilovnosťou a skúškami, ktoré zložila s vyznamenaním, skvostne dokázala, že slabšie pohlavie je rovnako predurčené na vyššie štúdiá ako to silnejšie. Ak sa k pevnej vôli pridá aj láska k povolaniu, výsledok nemôže byť pochybný.“

K článku bola pripojená aj Thinaglovej fotografia s textom: „Predstavujeme našim cteným čitateľom portrét našej novej diplomovanej kolegyne a želáme jej, aby sme ju mohli čo najskôr pozdraviť už ako majiteľku lekárne.“

Bola to vtedajšia mediálna senzácia, o ktorej sa písalo nielen v úzkej komunite uhorských lekárnikov, ale články o promócii Serafíny Thinaglovej vyšli aj v celoštátnych novinách.

Napríklad správu s nadpisom „Die erste Apothekerin in Ungarn“ (Prvá lekárnička v Uhorsku) zverejnil v Budapešti vychádzajúci nemeckojazyčný denník Pester Lloyd s celoeurópskym dosahom.

Je viac než pravdepodobné, že správa o slávnej rodáčke sa objavila aj v Trnave, v spomínanom maďarsko-nemeckom Trnavskom týždenníku. 

Absolventské tablo aj so Serafínou.

Z Thinaglovej Pesthyová

To však nebolo všetko. Čerstvá magistra ešte počas štúdií v Kluži padla do oka maďarskému lekárnikovi Mihálymu Pesthymu, s ktorým sa krátko po absolvovaní univerzity, v marci 1904, zosobášili.

Stali sa tak vôbec prvým lekárnickým manželským párom v Uhorsku a možno aj v celej strednej Európe.

Po svadbe sa Serafína, teraz už Pesthyová, presťahovala s manželom do neďalekého mesta Deva, kde si otvorili lekáreň s názvom Őrangyal (Anjel strážny).

Sťahovanie do Maďarska

V roku 1916 sa lekárnická rodina, do ktorej medzičasom pribudli dve deti, pre bezprostredné vojnové nebezpečenstvo presťahovala do mestečka Isaszeg neďaleko Budapešti.

Tam si onedlho kúpili lekáreň U anjela. Tú spoločne viedli až do roku 1930, keď Serafínin manžel zomrel.

Po jeho smrti viedla lekáreň sama, no neskôr sa k nej pridala dcéra Zuzana, ktorá po vzore svojej matky takisto vyštudovala farmáciu a získala lekárnický diplom.

Lekáreň vlastnili až do roku 1950, keď ju podobne ako ostatné lekárne v Maďarsku znárodnili.

Serafína sa potom presťahovala do Budapešti k synovi, ktorý pôsobil ako zubný lekár a známy karikaturista. Tam 2. novembra 1956 vo veku 76 rokov zomrela.

Pre chaos počas vtedajšieho Maďarského povstania ju najprv provizórne pochovali priamo na Vörösmartyho námestí. V marci 1957 jej pozostatky natrvalo preniesli na cintorín Farkasréti v Budapešti, kde odpočíva dodnes.

Pamätná tabuľa v meste Isaszeg.

V Trnave dnes takmer nepoznaná

Či Serafína Thinaglová niekedy ešte navštívila rodnú Trnavu, nie je známe. Rodinné väzby sa po prvej svetovej vojne a vzniku Československa a Maďarska pretrhli.

V Trnave už dnes žiadneho nositeľa mena Thinagl nenájdete. Vlastne ani v Maďarsku, keďže Serafína tam pôsobila pod manželovým priezviskom Pesthyová.

Neúprosne plynúce roky napokon zahalili prachom zabudnutia aj meno samotnej Serafíny Thinaglovej. V Trnave, ktorá by mohla byť právom hrdá na takúto výnimočnú rodáčku, dnes o nej vie len málokto.

Maďarská farmaceutická spoločnosť síce pred časom iniciovala umiestnenie pamätnej tabule Serafíny Thinaglovej na budove univerzity v Kluži, kam by logicky patrila, no zatiaľ to zostalo len v rovine návrhu.

Ešte šťastie, že aspoň v maďarskom Isaszegu, kde dlhé roky vlastnila a viedla lekáreň Angyal (Anjel), na ňu nezabudli. Na budove miestneho múzea má osadenú pamätnú tabuľu a jej meno navyše hrdo nesie aj tamojšie zdravotné stredisko.

Prelomové univerzitné štúdium farmácie pripomína aj pamätný reliéf, ktorý v roku 2006 odhalili v slávnostnej sieni Farmaceutickej fakulty Semmelweisovej univerzity v Budapešti.

A čo Trnava? Pripomeňme si pamiatku našej výnimočnej rodáčky aspoň týmto článkom pri príležitosti 70. výročia jej úmrtia.

text: PETER RADVÁNYI

foto: www.isaszegiertektar.hu