Trnavské rybníky
reklama

Hercove vône niekoľkých nocí v šatni trnavského divadla

RELAX - Rozhovory | 26.11.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Herectvo ho stále baví a nevie si predstaviť, že by robil niečo iné. Marek Majeský by toto povolanie nemenil. V mladosti o ňom nesníval. Má rád históriu, preto sa videl skôr ako archeológ.

Hercove vône niekoľkých nocí v šatni trnavského divadla

Slovenský Nicolas Cage je rodinne založený. Foto: Vladimír Kampf

reklama

 

Neskôr rozmýšľal nad filozofickou fakultou. Nakoniec sa všetko zvrtlo počas jeho gymnaziálnych štúdií. Dostal sa do amatérskeho muzikálového štúdia Biele divadlo. To už dlhé roky odchováva budúcich hercov. Tu spoznával svoje budúce povolanie. Dnes ho môžete vidieť napríklad v Ordinácii v ružovej záhrade ako doktora Mareka Kalmana.

 


Čo vás v súčasnosti najviac zamestnáva?
- Na Malej scéne STU skúšam hlavnú postavu Chlestakova v hre Revízor od Gogoľa. Je to stále aktuálna a fantasticky napísaná hra. O pár dní budem aj v premiére rodinnej komédie s pesničkami Podfuk (Klamárka Kettty). Hudbu robila skupina Hex. Dopoludnia skúšam jedno predstavenie, popoludní druhé, popritom som asistentom na Vysokej škole múzických umení v odbore herectvo. Okrem toho občas nakrúcam. Najdôležitejšie však pre mňa je momentálne byť doma s rodinkou.

reklama


Ste Bratislavčan, takže Slovan?
- Pokiaľ ide o šport: Futbal, hokej, tak áno. Môj brat je bývalý hokejista. Vyrastal v drese Slovana odmalička. Ja som chodieval na starý bratislavský zimák ešte na státie. Skandoval som federálnej lige za čias, keď bol v bráne Hašek.


Vaše umelecké roky sa začali v Trnave.
- Po absolvovaní Vysokej školy múzických umení v roku 1994 sme sa celý ročník presunuli práve do trnavského divadla, kde som strávil tri a pol roka. Počas profesionálnych umeleckých začiatkov sa mi podarilo chodiť aj na trnavský štadión. :-)


To ste do Malého Ríma nechodili iba na skok odohrať predstavenie a rýchlo preč?
- Získaval som tu remeselné ostrohy. Hral som krásne postavy. Nastúpil sem celý náš absolventský herecký ročník. Priviedli nás naši pedagógovia Juraj Nôta a Zuzka Krónerová. Urobili nám ako bývalí členovia divadla priestor, keď prechádzali do divadla Astorka-Korzo `90. Tým, že sme v Trnave veľa hrali a skúšali, tak som tam musel niekedy prespať v šatni. Spomínam si na družné umelecké debaty.


Mali ste bohémske začiatky?
- Myslím si, že ani veľmi nie. Samozrejme, boli sme mladí... Moje neresti? Cigaretám som dal zbohom v máji 2005. To si dodnes presne pamätám. Odvtedy som nemal ani jednu. K tomu sa hrdo priznávam.


A ako si udržiavate taký hlas? Hovorí sa, že sa to robí cigaretami.
- Hovorí sa to, ale nie je to pravda. Myslím, že je to viac remeselnou vyťaženosťou a exponovanosťou na javisku, v rozhlase a v dabingu. Hlasivky sú sval. Cieleným používaním získava farbu. V tom je to, že keď počujete rozprávať herca, jeho farba hlasu je odlišná od hlasu bežného človeka. Farba sa tvorí práve tým používaním. Odborne vedený hlas sa dostáva na vyššiu úroveň.


Hovoríte, že ste vyťažený divadlom, televíziou, dabingom... Ktorá z týchto činností je vám najbližšia?
- Som rád, keď sa mi rôzne druhy umeleckej činnosti v živote striedajú. Keď pôsobím v niečom veľmi dlho, rád by som určitý stereotyp vymenil a oživil niečím iným. Mám však šťastie, že sa mi toho veľa strieda. Teším sa, keď si z divadla môžem odskočiť do dabingu či rozhlasu alebo niekam nakrúcať. Každá z týchto činností ma obohacuje v niečom inom. Vďaka tomu napredujem.


Napriek tomu, dá sa medzi vašimi činnosťami nájsť nejaká srdcovka?
- V každom prípade je na prvom mieste divadlo. To vám povie väčšina ozajstných hercov. V divadle si môžete najviac vyskúšať a získate mnoho skúseností. Práve tam sa prejaví pravý talent, na doskách, ktoré znamenajú svet. Pretože či chcete alebo nechcete, keď sa dostanete pred kameru, už musíte byť pripravený. Tam už nie je čas a priestor na omyl.


V divadle je to ľahšie?
- To v žiadnom prípade nie. Len je tam výhoda času. Môžete viac skúšať, hľadať. Kým príde premiéra, prejdú aj dva mesiace. Keď idete nakrúcať nejaký televízny obraz, tak dostanete maximálne tak dve skúšky a idete ostrú. To znamená, že v lepšom prípade musíte jeden obraz nakrútiť za 40 minút. Musíte byť teda pripravený a presný. Tam nemáte šancu na opravu, pretože je to už zaznamenané. Ak sa vám v divadle jedno predstavenie nevydarí, máte stále priestor na sebe popracovať tak, aby ste boli ďalší večer kvalitnejší.


Už sa vám pritrafilo na javisku niečo nepríjemné?
- Určite sa to každému hercovi prihodí. Najmä, keď je unavený, vystresovaný, má toho veľa...


Dajte nejakú príhodu.
- Na javisku, keď dobrému hercovi vypadne aj veľká časť dramatického textu, sa môže vynájsť bez toho, žeby si diváci niečo všimli. Nezistia, že tá pauza, ktorú herec urobil, bola preto, že zabudol text, ale naopak, myslia si, že má nejaký skrytý význam v rámci postavy. Čo sa však nedá oklamať, je pesnička. Spustí sa hudba, máte spievať a... Nenastúpite presne. To už nedobehnete, nezachránite. Stalo sa mi to raz. Bol som si taký istý, že sa nemôže nič stať, až sa mi to vypomstilo na koncentrácii pri spievaní a nakoniec som musel isté pasáže odlalákať. Našťastie to na okolie nepôsobilo až tak tragicky, ako som si sám nahováral.


Naozaj ste na javisku nemali žiadny poriadny problém? Alebo sa nepriznáte?
- Našťastie som nemal. Keď herec taký okamih zažíva, v tom momente si myslí, že to je strašný prúser, a ide sa od hanby prepadnúť pod zem. Je to však len jeden večer niekde v divadle. Krátky okamih, ktorý si na chvíľu niekto všimne. Úsmevná epizóda oproti kope iných, vážnejších vecí.


Čo robíte vo voľnom čase?
- Rád si zahrám futbal s mojimi kolegami z umeleckej branže v mužstve MUFUZA (Mužstvo futbalových zázrakov). Často cestujeme po Slovensku v rámci rôznych akcií. Pred pár rokmi v ruskom Soči sme dokonca boli bronzoví spomedzi šestnástich účastníkov majstrovstiev sveta umelcov vo futbale.


Ľudia počujú váš hlas v reklame na jedného z mobilných operátorov, ako hlas istého rádia, a ste aj slovenským hlasom Nicolasa Cagea. Ako ste sa dostali k tomuto hercovi?
- Vytypovali si ma dabingoví režiséri. Je pravda, že tohto herca zvyknem dabovať ja, ale
už ho nahováralo aj niekoľko iných kolegov. Momentálne je situácia v slovenskom dabingu taká, že doň nechodím. A keby som aj chcel, nemôžem, lebo veľa skúšam v divadle a chodím do školy.


Nemáte pocit, že sa vám nehodí hlas k vonkajšiemu vzhľadu?
- To mi ešte nikto nepovedal. Ste prvý. Je pravda, že niekedy skoro ráno zniem, ako vysávač. :-)


Nič bulvárne som na vás nenašiel. Nechýba vám to?
- Nie som ten typ. Na mňa asi ani nie je čo vytiahnuť.


Naozaj nie je nič také?
- To keby som vedel. Rád by som reagoval. Niekto je taký, že dáva bulváru možnosti na realizáciu, a niekto je zasa rodinne založený. Ja po bulváre nebažím. Iba sa nad ním usmievam. Veď zajtra už vôbec nemusím byť populárny. Svetská sláva, poľná tráva. Či chceme alebo nechceme, mediálne hviezdy z nás robí až televízna obrazovka, keď sa akoby narodíte ľuďom v obývačkách. Možno aj preto som odmietol účinkovať v Let‘s Dance.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama