Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Čím viac peňazí zarábate, tým dlhšie si môžete požiť

RELAX - Tí sú naši | 27.11.2011, 00.00, Vladimír Kampf

S úsmevom o sebe hovorí, že nemá žiadny poriadny príbeh, pretože doteraz iba robil vždy to, čo bolo treba. Už po prvých vetách nášho rozhovoru som však prišiel na to, že to len strašne kecá. :-)

Čím viac peňazí zarábate, tým dlhšie si môžete požiť

Dekan Martin Rusnák uvažoval, že by sa s manželkou usadil v Trnave. Foto: Vladimír Kampf

reklama

 

Bol všelikde. Okrem civilizovaného sveta sa pohyboval aj na miestach vážnych konfliktov.Dekan fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc., vraj Trnavčanom tak trochu musí byť, pretože má odtiaľto manželku.

 

Trnava je pre neho príjemný relax. Prechádzka zo stanice k fakulte cez pešiu zónu je balzam pre dušu. Malý Rím objavil ešte za mlada, keď tu bol ako mladý lekár v ambulancii pľúcnych chorôb. Zhodou okolností to bolo v tej istej budove, v ktorej dnes sídli jeho fakulta. „Bola to absolútna ruina. V tom čase som mal z tohto mesta zlý pocit. Všetko sa tu akoby rozpadávalo a uprostred námestia práve postavili betónovú ohavu.“


Verný pľúcam
Rodený Bratislavčan vyštudoval lekársku fakultu a svoju kariéru začal v nemocnici na Kramároch. Pracoval na oddelení tuberkulózy, ktoré neskôr zrušili. Aj keď ho preradili na internú kliniku, pľúcam zostal verný. Ďalších dvadsať rokov vyšetroval ich funkciu a venoval sa vede a výskumu.
Popri práci učil na škole a robil si kandidatúru lekárskych vied. Vyučoval, ako vyšetrovať pacientov, a tiež základy použitia počítačov v medicíne. Pľúca mu však stále nedali pokoj. Venoval sa ich diagnostike. K tomu ešte spolupracoval na veľkom prieskume Svetovej zdravotníckej organizácie. Tento projekt štatisticky spracovával vplyv hormonálnej antikoncepcie, ktorá bola v tom čase v plienkach. Po celom svete bolo štrnásť pracovísk. „Tam som sa zoznámil s výskumníkom, ktorý je dnes anglickým lordom, profesorom Michaelom Marmotom. Dnes je z neho slávny vedec. Spolupracovali sme štyri roky. Práve on ma svojím príkladom a myšlienkami naviedol na zdravie verejnosti. Napísal knihu o nerovnosti v zdraví a popísal príčiny. Práve za túto prácu dostal od kráľovnej status lorda, napriek tomu, že je ortodoxný Žid.“

reklama


Nerovnosti v zdraví sa líšia v jednotlivých skupinách ľudí. „V prvom rade záleží na veku. Mladší ľudia sú jednoznačne zdravší. Potom nasleduje pohlavie. Ženy žijú dlhšie. Záleží aj na bydlisku. Napríklad v Trnave žijú ľudia dlhšie, ako trebárs niekde ďalej na východ na vidieku. Tiež na severe sa žije kratšie, ako na juhu. Dôležité je aj zamestnanie. Čím človek lepšie zarába, tým má väčšiu šancu dosiahnuť vyšší vek a byť zdravší. Nezamestnaní sú na tom, samozrejme, horšie. Čím vyššie vzdelanie, tým dlhší a zdravší život. Horí sa tomu: Socio-ekonomické determinanty zdravia. Tieto Marmotove poznatky my dnes učíme študentov.“


Po podnetoch sira Michaela Marmota sa Martin Rusnák pustil do prvých zahraničných projektov. Chodieval do Medzinárodného ústavu aplikovanej systémovej analýzy pri Viedni, kde so skupinou vedcov skúmal nerovnosti a hľadali riešenia. Zaoberali sa tiež výhľadmi do budúcna. „V tomto ústave som stretol ďalších skvelých ľudí, ktorí sú dnes známi svojou prácou po celom svete. Bolo to zaujímavá spoločnosť a skúsenosť. Jednou z otázok, ktoré som riešil, bola vrodená detská cukrovka. V osemdesiatych rokoch to bol problém. Inzulíny neboli ešte také čisté. Deti pomerne skoro umierali. Hľadali sme cesty, ako im pomôcť.“


Zhnusený politikou
Počítačmi v medicíne sa zaoberal v čase, keď to ešte bola nevídaná rarita. „Po roku 1989 som sa zamotal do politiky. Stal som sa riaditeľom Národného centra pre podporu zdravia, neskôr som bol aj sekretárom rady vlády pre podporu zdravia. Stretával som sa so všetkými vtedajšími politikmi, až kým ma to neomrzelo. Vlastne sa mi to aj zhnusilo. V roku 1995, keď sa opäť dostal k moci Vladimír Mečiar, som odišiel. Štyri roky stačili.“


Stal sa súkromným konzultantom a robil pre mnohé zahraničné organizácie. Okrem iného organizoval aj pomoc z USA US Aid pre Slovensko. „Cezo mňa išla v tom čase aj pomoc tejto fakulte. Zúčastnil som sa napríklad aj na výskume vplyvu ťažkých kovov na zdravie obyvateľstva po zatvorení strojární v Martine.“


Od založenia trnavskej fakulty na nej vyučoval. V roku 1997 ho oslovila aj Nadácia otvorenej spoločnosti. „Prostredníctvom nich som v Európe rozbiehal projekt výskumu ťažkých úrazov mozgu pre jednu newyorskú univerzitu. Nebola to v tom čase síce moja parketa, ale mal som ešte nejaký voľný čas. V tejto oblasti pracujem doteraz. Po celej Európe sme mali tridsaťštyri centier. Po osamostatnení sa od amerického projektu som bol prezidentom európskej nadácie pre tento výskum. Nadáciu sme otvorili pre mladých ľudí. Veľa študentov z Trnavy pre ňu pracuje.“


Krčméryho dedičstvo
V čase, keď profesor Vladimír Krčméry odchádzal z Trnavy, požiadal profesora Martina Rusnáka, či by bol ochotný byť garantom odboru. Súhlasil. „Usadil som sa tu. Začiatkom minulého roku odišiel môj predchodca a ja som po ňom prevzal funkciu dekana.“


Študenti z trnavskej fakulty sa okrem iného venujú aj domácim projektom venovaným výskumom zdravia. Na verejnosti ich vidno najmä počas Trnavských dní zdravia, na ktorých majú vždy minimálne jeden stánok. Vyšetrujú okoloidúcich a radia im, ako sa správať, aby boli čo najzdravší. Pracovali na celoslovenskom projekte vyhľadávania porúch dýchania. Ďalšie časté projekty sa týkajú Rómov, migrantov či ohrozených menšín a ľudí v núdzi, trebárs bezdomovcov. Zúčastňujú sa tiež veľkého celoeurópskeho projektu venovaného Rómom. V ôsmich krajinách vyhľadávajú Rómov, ktorí prepadli drogám a sú ich šíriteľmi. „Mali sme viacero projektov pre kontrolu ochorení. Spolupracujeme so svetovými univerzitami. Chodíme učiť medzi našich krajanov do Báčskeho Petrovca v Srbsku. Zorganizovali sme niekoľko kurzov pre študentov medicíny.“


Najväčšiu mediálnu slávu však fakulta žne za africké projekty, aj keď sa mnoho ľudí neustále pýta: Načo pomáhať kdesi ďaleko v zahraničí, keď aj u nás máme dosť vážnych problémov. „Je to cenné Krčméryho dedičstvo.Naši pracovníci sú v nemocnici V Mapuordite v Južnom Sudáne a v Kwale v Keni. Tento projekt financuje ministerstvo zahraničných vecí. Pre jeho podporu sme založili aj občianske združenie Albert, ktoré sa tiež snaží získať nejaké prostriedky a dary. Samozrejme vďaka sponzorom sme kúpili napríklad EKG a ďalšie vyšetrovacie prístroje. Na tomto projekte spolupracujeme aj s našimi rakúskymi partnermi, s organizáciou, na ktorej čele stojí manželka súčasného českého ministra zahraničných vecí Dr. Thereza Schwarzenberg.“


Slováci však nie vždy dokážu pochopiť, že my, donedávna príjímatelia pomoci, chceme zrazu pomáhať vo svete. „Stále u nás prevláda pocit chudoby. Žiaľ, ľudia často nevidia plné obchodné centrá a parkoviská pred nimi. Životný štýl, ktorý vedieme minimálne v tomto regióne, je diametrálne odlišný od toho v oblastiach, kde pomáhame. Tam žijú ľudia z jedného dolára na deň. Alebo aj zo žiadneho. Deti tam zomierajú aj pre to, že im matka nemá na čom prevariť obyčajnú vodu, nieto ešte mlieko. To sú tí, ktorým my pomáhame. Naša sebaľútosť a ochota pomôcť je často mizerná, hoci aj tu sa nájdu vnímaví ľudia. Táto univerzita je výnimočná tým, že pokračuje v tradícii, ktorú na území Trnavy založili jezuiti. Jedno z ich pravidiel bolo aj pomáhať druhým. A to je veľmi silné pravidlo. Musíme našim študentom vysvetľovať, že táto škola je práve tým mimoriadna, a snažíme sa ju presadiť aj praktickými činmi,“ mieni Martin Rusnák.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama