Návrat do minulosti: Trojička zreštaurovaná, hľadá sa dodávateľ
RELAX - Retro | 24.11.2011, 15.53, Benjamín Škreko
Oplatí sa v Trnave jarmočiť? Takúto rečnícku otázku položil pred dvadsiatimi rokmi Nový Trnavský hlas extra č. 21 z 26. novembra 1991 v hlavnom článku svojim čitateľom.
V kryštálovom várostroji sleduje proces kryštalizácie Igor Vopát. Snímka: R. Selický
reklama
Hneď im aj odpovedá záverečným účtom septembrového jarmoku, ako odznel na zastupiteľstve: Áno, oplatí, mesto vyťažilo z podujatia čistý zisk 292-tisíc korún. Poslanci sa zaoberali aj postupom obnovy súsošia Najsvätejšej Trojice, ktorej reinštaláciu na námestie schválili ich predchodcovia ešte v novembri 1989. Prvé dve etapy reštaurovania už akademický sochár Pavol Čambál ukončil, zastupiteľstvo vypísalo súbeh na dodávateľa záverečných prác.
Po kultúre peniaze
Pozornosť vzbudil súhlas na odpredaj doterajšieho sídla Mestského kultúrneho strediska na Vajanského ulici pobočke Slovenskej štátnej sporiteľne. „Jedným z posledných bodov MZ boli informácie riaditeľov bytového hospodárstva a technických služieb o pripravenosti na vykurovaciu sezónu a zimnú údržbu ciest,“ končí sa článok. Autorka Dáša Ondrušková si na záver neodpustila štipľavú poznámku: „Na papieri to vyzerá zaujímavo a premyslene, uvidíme však, čo ukáže pani Zima.“
Malá privatizácia fičala, vyvolávacia výška prenájmu za obchod s partiovým tovarom na Štefánikovej ulici v Trnave 42-tisíc vyskočila na 365-tisíc, papiernictvo na Študentskej vydražili do prenájmu z pôvodných 18-tisíc na 252-tisíc. Dražba kníhkupectva na Holubyho ulici v Leopoldove sa presunula do ďalšieho kola, pretože oň nikto neprejavil záujem.
Zlodej a zlodejíčkovia
Podnikanie s vidinou rýchleho zárobku však začínalo odhaľovať aj svoju odvrátenú tvár. Sedemnásobne trestaný D. Š. si dokázal vybaviť sprostredkovateľsko-obchodnú živnosť dokonca až vo dvoch okresoch. Vo veľkom nakupoval textilný tovar a so svojimi komplicmi ho rozpredával bez uhrádzania faktúr dodávateľom. „V jednom z podnikov v našom okrese dokonca dvakrát zobral posteľnú bielizeň,“ píše v rubrike Z policajného zápisníka značka SO. „Ale to bol začiatok jeho konca. Pani vedúca si preverila jeho solventnosť a vysvitlo, že pri miliónových nákupoch má na účte len päťtisíc korún. Polícia ho zadržala a obvinila z trestného činu podvodu.“ Dodajme ešte, že tzv. fakturant vzbudzoval u poškodených firiem dôveru aj tým, že jazdil na luxusnom zahraničnom aute. A čo robili malí zlodejíčkovia? „Dvaja mládenci otvorili cudzie vozidlá a ukradli z nich rádioprehrávače.“ Ďalšieho lumpa prichytila policajná hliadka na stanici pri pokuse o krádež zamknutých bicyklov.
reklama
Stále menej hoviad
Darebákov pribúdalo, ale zato klesali stavy naozajstných hoviad. „Za trištvrte roka sa znížil počet kráv o 1884 kusov!“ dvíhal varovný prst Dušan Nemlaha. Klesali aj stavy ošípaných, prasníc, hydiny, sliepok, oviec i teliat. Vtedy ešte naši kolegovia nevedeli, že pomaly v každej väčšej dedine vyrastie onedlho nejaký ten supermarket, ktorí zabezpečí vidieku i mestám všetky živočíšne aj rastlinné pochúťky dovozom z vyspelých Bruselom dotovaných krajín. Obchodný dom Jednota sa ocitol v zlej ekonomickej situácii. Ondrej Kollár sa od vedúceho úseku Jozefa Štefunka dozvedel, že spotrebné družstvo vidí riešenie v prenájme priestorov súkromníkom, štátnym firmám aj zahraničným záujemcom. Ako prvé prenajalo veľkopredajňu potravín a snack-bar.
Jedna pani povedala
Ružena Milišíková odstreďuje zadninu cukrovej hmoty. Snímka: R. Selický
Róbert Selický kritizuje nových majiteľov odštátnených obchodov, že vo svojich prevádzkach už dokázali zmeniť všetko, len nie neochotu personálu. Potešil sa, že na Prednádraží sa predsa len stal malý zázrak a v tamojšej predajni obuvi sa zákazník dostal z pozície prosebníka do roly pána. Redakcia udelila obchodu Malého Oskara za to, že „...mladé predavačky sú ku kupujúcim mimoriadne pozorné, nefrflú a snažia sa uspokojiť zákazníka i za cenu viacnásobného odchodu do skladu. V prípade, že požadovaný tovar na sklade nie je, pridajú k slovku nemáme príjemný úsmev s vysvetlením, kedy predpokladajú dodávku od výrobcu. Toto všetko zažila jedna pani, praobyčajná žena.“