Starosta Bolerázu z futbalového top strelca nebude

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 25.11.2011, 15.45, Ján Král

Potvrdil očakávania, ktoré do neho vkladala futbalová verejnosť z regiónu. Bývalý hráč trnavského Spartaka, Zlatých Moraviec a Jaslovských Bohuníc sa stal osobnosťou oblastnej súťaže A. V drese Slavoja Boleráz patrí Pavlovi Mackovčínovi pomyselná koruna jesenného kráľa strelcov.

Podobnú radosť so spoluhráčmi zažil Mackovčín (uprostred) počas jesene po 22 presných zásahoch. Foto: Ján Král

reklama

Ako vnímate jeseň z pohľadu Bolerázu?
- Môžem vysloviť spokojnosť. Vyšla celému tímu. Bohužiaľ, musím sa vrátiť k smoliarskemu zápasu s Malženicami. Ešte stále to nemôžem predýchať. Nedali sme dve penalty, boli sme lepší, no prehrali sme. V zime máme plánované sústredenie vo Chvojnici, kde máme vytvorené výborné podmienky pre prípravu. Verím, že dobre potrénujeme a budeme ešte silnejší. Predpokladám, že bude doplnený káder, v poslednom kole v Ružindole totiž sedeli na lavičke len traja hráči, a to jeden z nich bol zranený. Celkovo však jeseň hodnotím pozitívne.

Počítate si gólové zápisy?
- Áno, na jeseň som dal 22 gólov.

Ktorý bol najcennejší?
- Som vďačný za všetky. Pekný gól sa mi podaril v Košolnej, keď som brankára preloboval.

reklama

Počas jesene platilo: Vždy keď Mackovčín strelil gól, Boleráz vyhral. Nepresadili ste sa len trikrát. Pri remíze v Dechticiach, prehre s Malženicami a stopke kvôli žltým kartám v dueli s Opojom. Berú vás spoluhráči už ako talizman?
- Haha, tak to neviem. Mrzí ma však, že v najdôležitejšom stretnutí s Malženicami som sa strelecky nepresadil. Šance mali aj ostatní chlapci, žiaľ, nedali.

Okrem streleckej tabuľky vediete v klubových štatistikách aj v počte získaných žltých kariet. Považujete sa za zlého muža mančaftu?
- Nie, nie (Smeje sa). Zdá sa mi, že už si na mňa dávajú pozor rozhodcovia. Nie všetky karty považujem za oprávnené, na druhej strane priznávam, že niektoré situácie som mohol aj ja lepšie zvládnuť. Futbalisti často používajú formulku - treba sa poučiť. No verím, že to už ozaj bude lepšie.

Zo Spartaka si vás pamätáme ako obrancu, v Bolerázi nastupuje na poste špílmachra. Našli ste sa v tejto úlohe?
- Sedí mi ten post. Medzi mužmi som hrával v obrane, no v trnavskom ligovom doraste som najčastejšie nastupoval na pozícii predstopéra alebo stredného záložníka. Táto úloha teda nie je pre mňa ničím nová. Vyhovuje mi, môžem tu viac tvoriť.

V Boleráze ste vyrastali, no veľký futbal ste okúsili v Spartaku, Zlatých Moravciach a Jaslovských Bohuniciach. Máte len 25 rokov. Nevrátili ste sa predsa len do oblastnej súťaže priskoro?
- Myslím si, že nie. Stanovil som si iné priority. S veľkým futbalom som už skončil, hoci to bolo náročné rozhodovanie. Mama mi radila, aby som pokračoval, otec mi zase vravel, aby som si vybavil stálu robotu. Nie je však všetkým dňom koniec. Aj počas jesene ma kontaktovali rôzne mužstvá. Pracujem však na plný úväzok a ťažko sa mi spája futbal na vyššej úrovni s povinnosťami. Možno ak dosiahnem s Bolerázom vytýčené ciele a príde ponuka z vyšších súťaží, pouvažujem nad tým. Zatiaľ však moje myšlienky takto nesmerujú.

Čo bol zlomový okamih, po ktorom ste si povedali končím?
- Priviedol ma k tomu rozum. Futbal je skvelá hra, to je všetko pekné. Život je však aj o peniazoch. Potrebujem sa usadiť, hľadal som prácu. Možno by som ešte hrával tri – štyri roky druhú – tretiu ligu, no neťahá ma to už.

Máte v bolerázskom mančafte prezývku?
- Veru nie, žiadnu.

Ešte vás nezačali oslovovať Starosta?
- Cha-cha. Tak ma oslovuje jeden pán z práce. Inak mi takto maximálne niekto povie, iba ak si chce zo mňa uťahovať. Ale chápem kam mierite, otec je v Boleráze starostom.

Ako vníma bolerázsky futbal?
- Veľmi intenzívne, niekedy až priveľmi. Je to správny fanúšik, zlanáril ľudí okolo seba a chodievajú na futbal. Mňa poteší, keď prídu a povzbudia nás. Myslím si, že aj tatko sa teší, že som prišiel pomôcť futbalu v obci. Určite bude veľmi rád, ak postúpime do vyššej ligy. Nechcem však ešte nič zakríknuť.

Je otec vaším radcom, alebo kritikom?
- Aj, aj. Poradí aj skritizuje počas zápasu, no nie je to len o slovách. Futbal hrával, vie, čo to obnáša.

Váš otec často nastupuje za výber starostov ZMO regiónu. Nespočítate mu to po takýchto zápasoch kritikou v domácom kruhu zase na odplatu vy?
- Už sa dlhšie chystám na podobnú futbalovú exhibíciu, v ktorej uvidím otca v akcii. Vezmem si so sebou zápisník, všetko si poznačím a doma si podebatujeme... (Smeje sa.) Len čo s ním, keď on odohrá za ten tím tak dvadsať minút maximálne...

Viete si predstaviť, že by ste raz vystriedali otca na poste starostu?
- Tak to teda určite nie. Má toho strašne veľa. Už zo samotného slova starosta vyplývajú starosti. Podobná funkcia nie je nič pre mňa.

Boleráz to má dobre rozohraté. Ako to vidíte s postupovými šancami?
- Nebyť strateného zápasu s Malženicami, mohlo to byť ešte veselšie. Osobne sa však nebojím, myslím si, že vybojujeme postup. Máme aj vhodných funkcionárov, cez zimu pohľadajú kvalitných hráčov na doplnenie kádra a všetko bude v poriadku.

Ako ste v mužstve oslavovali jesenného majstra?
- Spoločnou večerou a posedením. Ja som však musel ísť do práce, takže som chlapcom až tak nesekundoval. Neskôr sme oslávili Martina, keďže v kabíne máme štyroch nositeľov tohto mena..
 

Taktikom (vraj) ukážu chrbát

Bolerázania sa stretávajú v decembri na Vianočnom turnaji futbalových fajnšmekrov. Pavol Mackovčín pred minulým ročníkom uzavrel stávku s bývalým brankárom Vladimírom Bratinom. Stavili sa, že mu nedá vo vzájomnom zápase tri góly. Mackovčín súboj prehral a prišiel o sto eur. „Tento rok ma tiež jeden pán naťahuje do niečoho podobného, uvidíme ako to dopadne. Už však stávky uzatváram len v triezvom stave. Minule využili moju spoločenskú únavu. Eurá išli ťažko z peňaženky, no treba zase povedať, že môj súper si ich nenechal a dal ich do banku mužstva. Na turnaji hrám za Dream tím, je to partia chalanov, ktorý spolu vyrastali. Vlado Bratina chytá v tíme Taktikov. Tí sa každoročne hecujú, no vždy to s nimi skončí neslávne. Tento rok majú zase mnoho rečí, som však presvedčený, že im opäť ukážeme v konečnej tabuľke chrbát,“ usmial sa Mackovčín.