Nové vzrušujúce exempláre z napohľad nudného múzea

RELAX - Reportáže | 2.12.2011, 14.18, Vladimír Kampf

Jedna veľká, jedna malá. Tá veľká je dokonca jeden z najväčších exponátov zbierky. Historická knižnica Západoslovenského múzea v Trnave má dve zaujímavé, zreštaurované novinky.

Kurátor knižnice Milan Ševčík obťažkaný Bibliou.

reklama

Knižnica múzea je živá. Pribúdajú do nej nové exponáty a fond sa rozrastá. „Vždy, keď je možnosť, vypracujem projekt pre ministerstvo kultúry na reštaurovanie starých a vzácnych tlačí,“ vysvetľuje kurátor knižnice Mgr. Milan Ševčík. „Niektoré naše vzácne knihy sú v zlom fyzickom stave. Je v nich buď pleseň, alebo ich papier vekom krehne a rozpadáva sa. Keď získame finančné prostriedky, odovzdáme vybrané knihy reštaurátorom do Slovenskej národnej knižnice v Martine.“

Knihy reštaurujú aj súkromí podnikatelia. Ich služby sú však drahšie. Reštaurátori z Martina sú aj zákonne stanovenou inštitúciou, ktorá vykonáva reštaurátorské práce.

Skúste miesto pozerania televízie hádať.

Namiesto telky
Listujem v jednej zo zreštaurovaných kníh. Na začiatok v tej menšej. Je to zvláštny pocit držať takýto unikát a rozmýšľať, kto všetko ho vlastnil.

Politikou múzea a jej výstavnej politiky je aj to, že zreštaurované knihy musia slúžiť bádateľom, ktorí o ne majú záujem, a na výstavné účely. „V Múzeu knižnej kultúry pri Dóme sv. Mikuláša v Trnave, ktoré je našou súčasťou, prezentujeme v dvoch miestnostiach aj naše zbierky. Pred časom sme vystavovali napríklad historické mapy a atlasy.“ Možno tam raz bude vo vitríne aj kniha, ktorou som sa kochal. Malá bola zo začiatku sedemnásteho storočia z belgických Antverp. Honosný názov Veridicus Christianus mi toho príliš veľa nehovoril. Našťastie mi kurátor Ševčík vysvetlil, o čo ide: „Je to kniha emblémov. Ja tomu hovorím, že je to akási náhrada dnešných televízorov. Podstatou sú ilustrácie, v ktorých sú ukryté hádanky. Sprievodný text nabáda na hľadanie ich riešení. Každá medirytina obsahuje niečo zakódované. Okrem sprievodného textu je aj dvoj- alebo štvorveršie ako pomôcka. Riešenie je na čitateľovi, ktorý si musí rébusy sám vysvetliť. V dnešnom svete je úzko špecializovaná skupina odborníkov zaoberajúcich sa emblematikou. Je to ako s maľbami: V jednotlivých obdobiach sa v rôznych regiónoch vysvetľovali symboly inak. V druhej krajine môže znamenať rovnaký motív niečo úplne iné,“ dozvedám sa.

V knihe sú aj vyblednuté poznámky. „Odhadujem podľa písma, že sú zo sedemnásteho alebo osemnásteho storočia. Kniha je z roku 1601.

Poznámky prvého
Na niektorých miestach museli reštaurátori dolievať papier. Robia to tak, že celú väzbu rozoberú na jednotlivé listy, každý zvlášť vyčistia, opravia, zaplynia, aby zabili mikroorganizmy. „Na starých poznámkach, ktoré boli písané čiernym atramentom, vidno, že obsahoval málo sadzí a časom vybledol do bledohnedej.“
V knihe sú aj iné, zreteľnejšie poznámky. Detské čarbanice pochádzajú z neskoršieho obdobia. „Takto sa možno zabávalo dieťa niektorého z ďalších majiteľov tejto knihy.“

Žiaľ, kto bol prvý majiteľ, sa už vystopovať nedá. Podľa pečiatky je však jasné, že v trnavskej knižnici bola už v devätnástom storočí. „Na konci nám však prvý majiteľ nechal zopár svojich poznámok. Urobil si ich tam hneď v roku, v ktorom kniha vyšla.“

Ešte prednedávnom bol tento unikát len rozpadávajúci sa šalát, bez koženého obalu väzby. Súčasťou odovzdanej reštaurátorskej práce je aj DVD so zdigitalizovaním všetkých listov a obrazová dokumentácia stavu pred a po zreštaurovaní. „Okrem toho nám vrátia aj všetky pôvdné, ale po zreštaurovaní nepoužiteľné časti.“

Takto vyzerala jedna z kníh pre zreštaurovaním.

Pekne sa začítať
Milan Ševčík vybral zo škatule aj druhý čerstvo opravený unikát. Na stehná mi položil obrovskú Bibliu v nemčine písanú švabachom. Kopa papiera, drevené dosky a kožená väzba. Slušná hmotnosť. Tak toto by som nechcel mať v povinnom čítaní. Kniha vyšla v nemeckom Kolíne v roku 1564. Je zo šestnásteho storočia. „Pred dvoma rokmi sme dali zreštaurovať českú Bibliu zo šestnásteho storočia. V nej sa dá aj pekne začítať. Vo svete sú bádatelia, ktorí porovnávajú jednotlivé preklady. Tie sa od seba môžu líšiť. Kto má záujem, môže prísť do študovne, vypíše si bádateľský list, riaditeľka múzea ho odsúhlasí a ja knihu potom sprístupním. O Biblie je, pochopiteľne, menší záujem. Viac ľudí zaujíma trebárs emblematika. Máme niekoľko takýchto kníh.“

Trnavský kurátor študoval v Bratislave na Katedre knižničnej a informačnej vedy so zameraním na historické tlače. To, čo študoval, aj robí. Mal som pocit, že sa vo svojej profesii našiel a múzeum ani lepšieho získať nemohlo. Možno som bol iba ohúrený jeho rozprávaním a najmä exponátmi, ktoré som mal možnosť držať v rukách a detailne si ich pozrieť.

Štyristo rokov
Obe knihy vyšli približne sto rokov po tom, ako Johann Gutenberg vynašiel kníhtlač. Vo veľkej Biblii som sa bál čo i len prevracať stránky, aby som ich náhodou nepoškodil. Kurátor Ševčík sa len milo usmieval nad mojou prehnanou opatrnosťou. Ku knihám má srdcový vzťah: „Nebojte sa. To je ručný papier. Až do polovice devätnásteho storočia ho vyrábali zo starých handier. Je oveľa kvalitnejší ako ten náš súčasný, ktorý je z drevnej hmoty. Po zreštaurovaní vydrží táto kniha ďalších štyristo rokov. Jej cena sa nedá presne určiť. Kultúrna hodnota je nevyčísliteľná. V tomto stave po zreštaurovaní by ju zberatelia na Slovensku kúpili trebárs za tritisíc eur a v Nemecku by mohla stáť aj päťtisíc. Všetko má takú cenu, na akej sa dohodnú predávajúci a kupujúci.“

Brkom nakreslené ukazovadlo, ako upozornenie na text.

Úplne inde
Pre knižnú zbierku Západoslovenského múzea sú dôležité najmä knihy vydané v minulosti na našom území, druhým kritériom je unikátnosť titulov. „Samozrejme, ide nám najmä o záchranu toho, čo už máme,“ vysvetľuje. „Keď sa už papier rozpadá, musíme konať. V našom fonde sú aj plesňami napadnuté knihy uskladnené tak, aby sa ďalej neničili, aj keď boli v minulosti zle uložené. Ťažko povedať, koľko kníh z nášho depozitára ešte potrebuje zásah reštaurátorov. Máme jeden stredoveký rukopis zo šestnásteho storočia. Je napísaný na pergamene. Ďalej máme tri prvotlače z konca pätnásteho storočia, vyše sto kníh zo šestnásteho storočia, päťsto zo sedemnásteho a niekoľko tisíc z osemnásteho, a potom knihy devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. Dovedna ich je približne päťdesiattisíc. Odborne spracovaných ich máme zatiaľ len osemtisíc.“

Ani som netušil, že tie vypuklé pásy na kožených väzbách kníh nie sú len ozdoba, ale v minulosti ukrývali hrubšie špagáty, ktorými bola celá kniha zviazaná dokopy. Hovorí sa im kapitálky. Na moderných knihách v starom štýle sú tie hrbčeky už len nefunkčnou ozdobou.

„Za posledné dva až tri roky krízy sme nič nové nekúpili. Využili sme však možnosť akvizície z ministerstva kultúry a získali sme zaujímavé veci od jedného súkromného majiteľa,“ vysvetľuje kurátor.

Ľudia do múzea väčšinou prichádzajú s knihami, ktoré sa im len zdajú vzácne. Napríklad modlitebné knižky pre laika vyzerajú neodolateľne a vzácne. Väčšina z nich je po častom používaní v zlom stave. Spevníky v osemnástom a devätnástom storočí vychádzali každé dva až tri roky a trh bol nimi presýtený. V perfektnom stave by ich hodnota mohla byť aj desať eur. Majitelia si však myslia, že majú veľkú vzácnosť. „Tí, ktorí k nám prichádzajú, sú z tohto nepríjemne prekvapení. Ale niekedy sa im podarí prekvapiť aj mňa. Napríklad jeden pán priniesol knihu považovanú za jednu z prvých tlačí na území dnešného Slovenska. Volá sa Bornemisova Postila, podľa tlačiara Petra Bornemisu z čias protireformácie. Hovoríme mu putovný tlačiar, pretože v tom čase sa musel prenasledovaný presúvať z miesta na miesto. Doslova na kolene vytlačil šesť zväzkov Postily (Výklady Biblie.). Každý v náklade približne tristo až päťsto kusov. Jeden z nich sme mohli mať. Napriek tomu, že zväzok mal vysokú hodnotu, bol ochotný náš zriaďovateľ Trnavský samosprávny kraj zaplatiť. Žiaľ, kým sme sa stihli ozvať majiteľovi, predal knihu do Maďarska. Keď chceme niečo kúpiť, trvá nám to oveľa dlhšie, ako súkromníkom. Kým ja takú knihu nájdem, predložím ponuku finančnej komisii, ktorá zasadá raz za pol roka, je väčšinou zaujímavá kniha už niekde úplne inde.“