Paragraf je pokrútený a advokát si môže myslieť čokoľvek

RELAX - Tí sú naši | 6.12.2011, 10.04, prispievatelia

Právo bola jej vnútorná túžba, ale veľmi neverila, že sa mu raz bude venovať. So strednou ekonomickou školou videla reálnejšie štúdium ekonómie. Ale poslala prihlášku aj na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Čo ak to predsa vyjde?

Naša redakčná právnička má už druhé dieťa a aj napriek tomu sa vám stíha venovať.

Podarilo sa. „Pôvodne som chcela pracovať na súde. Ale manžel je advokát, už počas školy som mu občas pomáhala v kancelárii a po štátniciach som automaticky začala pracovať s ním,“ hovorí Mirka Princová. Pochádza z Predajnej, malej dediny pri Brezne s osemsto obyvateľmi. Keď prišla na univerzitu, najviac ju pobavil trnavský dialekt. Vraj už aj čo-to pochytila. Ale keď príde jej päťročný Zoranko zo škôlky a použije trnavský výraz, trhá jej to uši.

Komplikovaná otázka
„Už skončiť právnickú fakultu sa vždy vnímalo a vníma ako honor. No a väčšina študentov má sny, ako bude po skončení školy zarábať veľké peniaze. Ale realita je úplne iná. Človek musí začať od nuly a v dnešných časoch to nie je ľahké. Dokonca mnohí moji bývalí spolužiaci sa venujú úplne niečomu inému, ako právu.“
Svoju obľúbenú oblasť práva Mirka nemá. V praxi sa venuje hlavne obchodnej a pozemkovej oblasti, ale často rieši prípady z rodinného práva. Práve oblasť rodinného práva považuje za citlivú oblasť, a nie každý má na to žalúdok. „Niekedy sú to veľmi komplikované prípady. Dokážu človeka chytiť za srdce. Často sa mi stáva, že o prípade rozmýšľam aj v noci. Klientom rada hovorím veci otvorene. Ak vidím, že vec nemá zmysel, nechcem im dávať zbytočnú nádej. Manžel sa v praxi tejto oblasti práva nevenuje.“
Trestné právo Mirka veľmi neskúšala. Nie je to oblasť, do ktorej by sa hrnula. „Otvorene priznávam nemám k trestnému právu vzťah, keďže sa s touto oblasťou práva vo svojej praxi ani nestretávam.“
Komplikovaná otázka: Zastupovanie obvineného. Prípady, ktoré advokát nemôže odmietnuť. Niekedy je možno ťažké sa stotožniť s nimi. Podľa Mirky to musí advokát brať ako svoju prácu. „Myslieť si môžeš, čo chceš. Ale zachovať sa musíš profesionálne. Prácu si musíš urobiť podľa toho, ako ti to prikazuje stavovská česť a sľub. To znamená urobiť pre klienta všetko, čo je v jeho prospech.“ Skrátka, paragraf je pokrútený a musíš sa naň pozerať z tej strany, na ktorej stojíš.“

Kľúčová maličkosť
Zákony sa menia neustále. Ani ten najlepší právnik nemôže ovládať každý detail. Keď si myslíš, že si v určitej oblasti celkom zbehlý, zmenia v zákone zopár viet, a už je všetko inak. Neustále treba všetko sledovať, čítať a kontrolovať. Lenže kde na to vziať čas? Mirka ako mamina dvoch detí vie, aké je to zložité. A aké ťažké sú návraty do brandže po pár mesiacoch materskej. Vzhľadom na to, že jej manžel je tiež právnikom, kontakt s právom celkom nestratila. Ale aj tak jej stalo, že niektoré zmeny ju prekvapili. „Právnickú fakultu som skončila pred viac ako šiestimi rokmi a stále som len učeň,“ smeje sa. „Vždy sa nájde otázka, na ktorú neviem odpovedať. Vôbec sa necítim neomylná. Beriem to úplne s nadhľadom. Niektoré problémy vyriešim automaticky, pretože sa s danou problematikou pravidelne stretávam, nad inými sa musím hlbšie zamyslieť. Právo je neuveriteľne kvetnaté.“
Našej redakčnej právničke otázky čitateľov v Trnavskom hlase vôbec nepripadajú naivné alebo banálne. Je presvedčená o tom, že keď si človek jej odpoveď prečíta, často sa buchne po čele a povie si: Samozrejme, toto som mohol vedieť aj sám. Hoci na malom priestore v novinách sa problém nedá prebrať dopodrobna. Aj otázky sú často všeobecné a stručné. Pre laika nepodstatná maličkosť, ktorú ani nepovažuje za potrebné spomenúť, je pre prípad často kľúčová.
V novinách Mirka Princová čitateľov skôr usmerňuje, ako sa majú na prípad pozerať. Pre úplne presné vyriešenie problému je väčšinou nevyhnutný podrobnejší osobný rozhovor.

Mirka so svojím starším dieťaťom čoraz častejšie rieši spory. Paragrafy nezaberajú.

Radným sa nedarí
Dvaja právnici, manželia, ktorí navyše spolu pracujú v jednej kancelárii. O čom sa rozprávajú doma? O zákonoch? Mirka priznáva, že aj áno. „Povieme si, že necháme problémy pred dverami. Ale nejde to. Doma sa rozprávame o klientoch, už z dôvodu nedostatku času si rozdeľujeme, kto čo vybaví. Ak potrebujeme niečo narýchlo dokončiť, urobíme to večer, keď deti zaspia. Poznám dvoch starších manželov právnikov. Hovoria, že keby sa nerozprávali o práci, tak by sa už nemali ani o čom rozprávať. My s manželom máme dve malé deti, takže hovoríme aj o iných problémoch, ako pracovných. Zatiaľ. :)“
Vtipy o právnikoch manželom Princovcom neprekážajú, občas si ich spolu prečítajú a zasmejú sa na nich. A reči, že právnici chcú na všetkom len zarobiť a majú rôzne pochybné kontakty, neberú vážne. Našťastie, v praxi sa s takýmito pochybnosťami nestretli. Mirke sa v Trnave žije dobre. Vydala sa do starej trnavskej rodiny. Prostredie jej vyhovuje. Len ju trochu mrzí, že radným pánom sa nijako nedarí zaplniť centrum mesta. Trnavčania nie sú nejako zvyknutí relaxovať na pešej zóne. Hlavne cez víkend, od sobotňajšieho poludnia je to tam vymreté. Ťažko povedať, prečo. Možno to tam ľudí nebaví, možno Trnava dopláca na svoju blízkosť k Bratislave.
Ako mamička Mirka už vie aj to, aké ťažké je nájsť miesto vhodné pre deti. Najlepšie sa v letných mesiacoch cíti v amfiteátri. Trnava by potrebovala viac takých miest. V okolí Trnavy manželia Princovci najradšej oddychujú v Smoleniciach alebo na Červenom Kameni a často podnikajú výlety do iných miest. A keď si chcú od Trnavy oddýchnuť, vypadnú do okolia Brezna.

TEXT A FOTO: Marianna Wolfová