Blog Šoková terapia: Neznačkové značky
BLOG - Šoková terapia | 20.1.2011, 00.00, Tatiana Čuperková
Sú ľudia, ktorí si potrpia na značky. Sú takí, ktorým na značke záleží viac ako na čomkoľvek inom. Občas ani neprekáža, že ide o fejk. Dôležité je odlíšiť sa od ostatných. Aj ja mám rada značkové veci. Neznamená to však, že ich musím mať za každú cenu.
Pamätám si z mojich tínedžerských čias na to, ako sa začali kupovať kvalitné botasky. Populárne číňanky a cvičky vystriedali štýlové adidasky a Nike. Bolo to slávy, keď sa dostali na trh prvé šuštiakové súpravy s tromi pásikmi (občas so štyrmi), so známou fajkou (niekedy aj naopak) alebo sympatickou šelmou (sem-tam mačkou). Diskotéky boli vtedy plné machov oblečených v šuštiakoch a obutých v kvalitných botaskách. Keď bol parket lemovaný veľkými zrkadlami, nebolo väčšej zábavy, ako pozorovať ich, ako sa oni pozorujú.
A keď sme už pri tých štyroch pásikoch, pamätáte si ten vtip z Miletičky? Kupujúci sa pýta ázijského predávajúceho: To je adidas? Veď má štyri pásy! Predávajúci: Viac pásov, viac adidas!
Nuž aj tak to niekedy môže byť. Áno, aj podľa mňa sú značkové veci hriešne predražené. Ich hodnota je niekoľkonásobne nižšia, než za akú sa predávajú. A tak sa znižujeme k nákupu fejkov v snahe cítiť sa aspoň trochu luxusne.
Aj ja sa rada obliekam, aj ja mám rada pekné veci. Nie som klasická konfekčná veľkosť. A tak sa často stáva, že z frustrácie, keď si na sebe neviem kúpiť nič, v čom by som nevyzerala ako muflón, si urobím radosť novou kabelkou či topánkami. Pred takmer dvoma rokmi som presvedčila samu seba, že si zaslúžim vlastniť legendárnu vuittonku. Pravú a za hriešne peniaze. Nemám partnera ani deti. Nemá mi to kto vykrikovať, nemám mať voči komu výčitky svedomia. Akurát môj otec sa smeje z toho, že moja kabelka stála toľko, čo nová štýlová kuchynská linka.
Nedávno som svoju vuittonku opäť prevetrala. Bola som na nákupe potravín a pri tom, ako som ich ukladala do tašiek, som si vuittonku položila na pokladničný pult. Vtom sa pokladníčka na ňu zahľadela, zaostrila zrak a nadšene povedala: „Vy máte peknú kabelku! To je z galantérie?!“
A bolo vymaľované! Značka–neznačka, táto pani mi ohodnotila moju kabelku svojím pohľadom. A pre ňu mala hodnotu niekoľkých desiatok eur.
MENU
Vytlačiť
Malý Rím v bielom plášti: Vznikla kniha k 200. výročiu nemocnice v Trnave
