Blog Za dverami: Novinárske faux pas

BLOG - Za dverami | 7.12.2011, 17.25, Katarína Rosinová

Občas sa mi stáva, že počujem hlasy. Idem si len tak po ulici, nikde nikto, len tichý šepot. Sakra, zase sa mi v kabelke zapol diktafón.

Inokedy prídem na rozhovor a zapnem nahrávanie. Memory full, hlási tento pekelný prístroj. Pochopím až keď zistím, že to, čo zaplnilo pamäť, je desaťhodinová nahrávka cesty do práce a pobytu v nej.
Diktafón je asi najväčším zdrojom novinárskych trapasov. Situácia, keď na dôležitom rozhovore zistíte, že došli baterky a náhradné nemáte, vháňa červeň do tváre. Ostať nad vecou je ťažké, pretože zapisovať si rukou do notesu dnes už dokáže málokto. Raz som tak nechala respondenta čakať v kaviarni a zbehla som si kúpiť nové. Našťastie, bol zhovievavý. Inokedy, a tuším to bolo pri tom istom respondentovi, len pri inej príležitosti v inej kaviarni, sa mi stal takzvaný škótsky trapas. Nemala som peňaženku. Iste, možno by ma dotyčný muž ako mladú novinárku pozval tak či tak, ale mohla by som aspoň urobiť gesto slušnosti. Aj toto gesto však niekedy môže spôsobiť faux pas. Ešte ako študentka som robila rozhovor s milionárom Fedorom Flašíkom. Keď som po kávičke v drahej bratislavskej kaviarni bez rozmýšľania povedala, že ja to zaplatím, skoro mu vypadli oči z jamiek.
Najhoršie trapasy sa stávajú vtedy, keď niekto príde na rozhovor absolútne nepripravený. Otázku na herca, kedy vydá nový album, alebo rozhlasového moderátora, či nemá pred kamerou trému, nemusí každý zobrať s humorom. Naopak, netreba si brať k srdcu, keď dotyčnú osobnosť na mieste stretnutia nespoznáte a prejdete okolo nej akoby nič. Je to predsa jej trapas, že nie je dostatočne známa. :)