Najlepší spartakovský Mikuláš je Rožňák

ŠPORT - Futbal - Spartak | 9.12.2011, 10.12, Ján Král

Najznámejším Mikulášom Spartaka je najdrahšia posila v histórii klubu Radványi. Oveľa cennejšie služby než tento futbalista za veľké milióny však pre trnavský futbal odviedol Mikuláš Rožňák. Klubový kronikár, tvorca bulletinu a veľký fanúšik červeno-čiernych farieb prednedávnom oslávil šesťdesiatku.

Ani na mikulášskej čapici nesmie chýbať odznak Spartaka. Foto: autor

Mikuláš, keby ste boli rozprávkovým Mikulášom, dostal by Spartak za jesennú časť cukrovinky alebo cibuľu a uhlie?
- Určite cukrovinky. Mohlo to byť všetko ešte sladšie, keby sme doma nestratili toľko bodov. Ako však povedal aj Miro Karhan, jesenný titul nič nerieši. Trnava už viackrát tento primát získala a v konečnom účtovaní jej to nepomohlo. Úspechom je už aj to, čo sa udialo na jeseň. Tréner Hoftych dostal priestor na prácu, káder sa doplnil, mužstvo postupovalo v Európskej lige, vyradili sme až troch súperov. A to štatistiky roky nepamätajú! Uvidíme, čo sa udeje v zime, ako sa podarí tím posilniť. Chcelo by to jar minimálne tak dobrú ako jeseň.
Spartaku pomáhate na rôznych úrovniach už dlhé roky. Čo bolo spúšťačom?
- V roku 1988 som začal posielať spartakovské suveníry fanúšikom, ktorí o ne žiadali. Zistil som, že taká služba existuje v Trnave len sporadicky. Jeden priaznivec z Kladna poslal desať korún, no na odznak čakal vyše roka. Pochopil som, že treba človeka, čo si to vezme za svoje.
V tom roku zároveň obnovil činnosť oficiálny fanklub, kde ste sa onedlho stali predsedom...
- Musel niesť názov Odbor priateľov Spartaka, pretože inak to nebolo povolené. Vo februári 1988 odštartoval svoju činnosť. Nadviazali sme na tradíciu z roku 1966, keď vzniklo prvé oficiálne fanúšikovské hnutie. Pamätám si, že ustanovujúca schôdza sa konala v zrkadlovke trnavského divadla. Iniciátorom myšlienky bol nebohý pán Blaško. Vtedajšie poslanie však bolo iné ako dnes. Išlo najmä o združovanie ľudí na rôznych besedách, gro nebolo postavené na fandení ako dnes.
Čo bol pre vás za tie roky najkrajší zážitok so Spartakom?
- Víťazstvo vo finále Československého pohára so Spartou Praha v Trnave v roku 1967. V tom istom roku sme vyhrali Stredoeurópsky pohár s tímom Dózsa Újpešt. Spartak vyhral túto vtedy uznávanú súťaž ako prvý slovenský mančaft. Do Trnavy zavítali mužstvá ako Fiorentina či rímske AS a Lazio. Nezabudnuteľný je duel s Ajaxom Amsterdam, vrchol najslávnejších zápasov. Nikdy nezabudnem ani na duel s Derby County. Chodil som na vysokú školu a mal som byť vtedy na lyžiarskom výcviku. Namiesto toho som doniesol papier od lekára. Mal som potom problém so zápočtom, no Angličanov v Trnave som si nemohol nechať ujsť vidieť na vlastné oči.
Čo vás, naopak, sklamalo?
- Kontumácia v prospech Slovana po pamätnom páde bariéry na oblúku vpravo vedľa západnej tribúny. Vtedy sa prehĺbila rivalita medzi klubmi do nevraživosti. Vedenie Slovana vyhlásilo, že im ide o pohár majstrov a titul. Nebrali pritom ohľad, že sa hralo len pol hodinu. Bariéra padla potom, ako Slovan strelil gól. Sektor bol tak prepchatý, že explóziu gólovej radosti ohrada nevydržala. Asi dvetisíc fanúšikov Slovana sa vtedy dostalo do hľadiska zadarmo, keď prerazili bránu a práve oni sa tlačili v tých miestach. Je to už minulosť, no zápas sa mal minimálne od polhodiny dohrať. Slovan síce vyhral kontumačne, no aj tak im to nepomohlo. Spartak sa stal majstrom s päťbodovým náskokom. Z pamäti by som najradšej vymazal aj všetky ostatné prehry s belasými, hlavne na domácej pôde. Pohľad na radujúcich sa priaznivcov Slovana nebol nikdy príjemný.
Mali ste niekedy chuť seknúť s futbalom?
- Moja teta mi raz povedala, že určite raz na futbal prestanem chodiť, no to budem musieť dostať rozum. Podľa tohto výroku ho ešte stále nemám. Prežil som aj obdobia, keď Trnava hrala druhú ligu, alebo v prvej bojovala o záchranu. Stále sa človek nádeja, že sa veci zlepšia a raz ten titul príde. Mal som obdobia, keď som tvrdil, že už sa ďalšieho nedožijem, no v ostatných mesiacoch znova cítim šancu. Zažil som päť titulov, ten skvelý pocit poznám. Mladí, ktorí sa starajú o atmosféru na štadióne, by si ho zaslúžili zažiť za svoju bezkonkurenčnú podporu klubu.
Ktorý zápas vám najviac utkvel po fanúšikovskej stránke?
- Trnava mala vždy veľmi kvalitných fanúšikov. V majstrovských časoch chodili na zápasy po celom Československu, teda aj do Plzne či Teplíc. Pamätám si ako na úvodný jarný zápas vycestovalo do pražského Edenu päť tisíc divákov z Trnavy. Všetky autobusy, ktoré mali trnavské podniky vyrazili do metropoly. Vtedy išlo podľa oficiálnych údajov na zápas 33 autobusov. Celkovo bolo v hľadisku 42-tisíc ľudí, spartakovci sa vždy stretávali pod hodinami. Trnave fandili proti Slavii dokonca aj Sparťania. Napokon sme po fantastickom výkone a hre na dotyk zvíťazili 3:1, keď dva góly strelil Adamec.

Čítajte aj: Raper Patriot predstavil prvé video k albumu o Trnave

Akú výbavu nosili so sebou fanúšikovia?
- Vtedy ešte klubové šály nejestvovali. Chodilo sa so zástavami a veľkými rapkáčmi. Jeden priaznivec to držal, druhý otáčal. Dnes by ľudí s niečím podobným na štadión nepustili. Známy fanúšik bol Domino Kovačič. Mal veľkého plyšového medveďa, ktorý mal oblečený spartakovský dres. Nosil ho všade so sebou.
Ako sa zmenili fanúšikovia za roky, čo chodíte na futbal?
- Doba je drsnejšia. Z toho vyplýva aj dianie v spoločnosti a na štadiónoch. Nečudujem sa, že niektorí ľudia majú obavy ísť na štadión. Voľakedy, keď prišli priaznivci hostí, vytvorili skupinku medzi Trnavčanmi a každý fandil svojim. Pravda, niekedy vzplanuli vášne a emócie prerástli do bitky. Nikdy to však nebolo nič hromadné. Rôzne bezpečnostné opatrenia nejestvovali, fanúšikovia súpera sa voľne pohybovali po meste. Prišli na futbal, zafandili si a išli domov.
Dnes sedávate medzi novinármi alebo vo vip-ke. Chodili ste niekedy do kotla?
- Samozrejme! Aj so zástavou. Neraz som sa vrátil bez hlasu. Takto to išlo asi do tridsiatky. Vykričal som sa vždy nielen pri góloch, ale aj pri povzbudzovaní. Do žiadnej bitky som sa však nikdy nedostal.
Aké ste mali pokriky alebo chorály?
- Najznámejší bol Trnava do teho! To zostalo dodnes. Neskôr prišlo vytlieskavanie Spartak. Spievané chorály však nefungovali.
Kto bol váš najobľúbenejší futbalista?
- Karol Dobiaš. Top trojku najlepších hráčov uzatvárali ešte Adamec a Kuna. Samozrejme, výborných futbalistov hralo za Spartak viacero. Dobiaš mi imponoval svojou hrou, vitalitou a ofenzívnym poňatím futbalu. Zdobili ho dlhé vlasy a lá George Best z Manchestru United. Bol symbolom majstrovskej Trnavy a miláčik tribún. Keď niekam prišli, Karol bol nepísanou hviezdou. Mal som veľmi zmiešané pocity, keď prestúpil do Bohemians Praha a počas zápasu so Spartakom v Trnave na neho ľudia pri každom dotyku s loptou pískali. Toľko rokov sme ho uznávali a zrazu sme na všetko za mesiac zabudli. Ľudia mu dali najavo, že spravil niečo, čo nemal. Nedokázal som na neho pískať, ani som mu netlieskal. Dnes sú podobné prestupy normálne, vtedy to bolo pre priaznivcov nepochopiteľné.

reklama

čítajte aj: Karol Dobiaš považuje spartakovskú jeseň za úspešnú

Čo vlastne pre vás znamená pojem Spartak?
- (ticho, dlhé zamyslenie, pokračuje trasúcim sa hlasom) Spartak je popri bežnom živote a rodine, pre mňa polovicou môjho života. Zažil som toho s klubom strašne veľa. Neexistuje deň, aby som si na Spartak nespomenul, alebo niečo neprečítal. S trnavským futbalom žijem, neverím, že sa to raz zmení. Prirástol mi tak k srdcu, že je súčasťou môjho bytia. Mám rád aj iné európske mančafty, ale aby som ich uprednostnil pred Spartakom, to neprichádza vôbec do úvahy. Považujem sa za veľkého fanúšika. A keď sem-tam niekedy niečo na Spartaku kritizujem, vždy to myslím s dobrým úmyslom.
Viete si predstaviť, čo by sa v Trnave dialo, keby získala titul?
- Oslavovali už aj Ružomberčania či hŕstka fanúšikov Petržalky. Tu by bola radosť oveľa väčšia. Oslavy by na Trojičnom námestí trvali minimálne tri dni. Ľudia by sa srdečne tešili s hráčmi. Popri titule by som si však ešte viac želal, keby som sa dožil sezóny, keď Trnava bude hrať skupinovú fázu Ligy majstrov podobne ako to dokázala Žilina a Petržalka, aby bolo v novinách napísané, že štadión je beznádejne vypredaný. To by bolo dokumentovanie toho, že Trnava v slovenských pomeroch, čo sa týka priaznivcov, nemá konkurenciu. Trnava je mesto futbalu a vždy to tak bude.
 

Lopta v sieti Slovana
Mikuláš Rožňák prednedávnom oslávil šesťdesiate narodeniny. Oslávil ich skromne, v kruhu najbližších. Medzi darmi nechýbal ani prezent súvisiaci so Spartakom. „Sestra mi doniesla za tónov Silenzia tortu v tvare futbalového ihriska. Boli na nej figúrky futbalistov, stvárňovali zápas Trnava – Slovan. Potešilo ma , keď som videl, že loptička je v bránke Slovana. Bol to detail, ale pripomenulo mi to derby,“ usmial sa Rožňák.

Kto je Mikuláš Rožňák?
Spartakovec telom aj dušou sa narodil 10. októbra 1951 v Trnave. Vo fanúšikovskom hnutí požíva veľký rešpekt. Po Jánovi Valentovičovi prevzal v deväťdesiatych rokoch post predsedu fanklubu, strávil na ňom 15 rokov, dnes vystupuje ako podpredseda v občianskom združení Bíli Andeli. Spravuje funkciu vedúceho presscentra na štadióne, ktorú vykonáva už zhruba dvadsať rokov. Najskôr pomáhal pri tvorbe bulletinu, dnes je jeho hlavným autorom. Už 29. rok učí na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave, kde študoval aj Miroslav Karhan či Kamil Kopúnek. Píše pre agentúry a regionálne noviny. Vytvoril si rozsiahly podrobný archív, dodnes si u neho overujú informácie z histórie Spartaka žurnalisti z celého Slovenska. S manželkou Evou majú dcéry Luciu a Evu, prvá menovaná mu priviedla na svet teraz už trojročného vnúčika Michala. „O tri roky ho zoberiem na futbal, tak ako kedysi vzal môj dedko mňa. Ja som bol prvýkrát na futbale ako šesťročný. V roku 1957 ma zobral starý otec na zápas s Jednotou Košice.“