Moja dcérka mohla zomrieť. Zvíjala sa v kŕčoch!

AKTUALITY - Kurz sebaobrany | 11.12.2011, 18.00, prispievatelia

Chcela by som sa s čitateľmi podeliť o to, čo dokáže jedna lekárka. Moja jedenásťročná dcéra Simonka má detskú mozgovú obrnu. Nerozpráva, nesedí, nechodí, iba leží, stravu jej treba mixovať a je plienkovaná.

Simonkina mama je rada, že dcéra prežila. Podľa nej pochybila lekárka. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Týmito slovami sa začína list, ktorý do redakcie zaslala naša čitateľka. Aby sa posťažovala, no najmä aby poukázala na nie vždy profesionálnu starostlivosť v trnavskej nemocnici.

Na druhej koľaji
25. októbra dcérke praskol vred – mala čiernu stolicu. Zavolala som pohotovosť. Záchranári mi najprv tvrdili, že to nie je krv, ale nakoniec ju zobrali. Vtedy ešte bola Simonka veselá. V nemocnici ju prijali a robili jej vyšetrenia, pri ktorých zistili, že naozaj má prasknutý vred. Nasadili jej liečbu. Manžel im hovoril, že dcéra pokašliava a má nádchu, ale tomu nevenovali pozornosť.
28. októbra dcérku prepustili s tým, že je už zdravá. Domov prišla v takom zúboženom stave, že som si to nahrala na mobil. Bola vysilená od plaču a celá opuchnutá, nevedeli sme ju ani pretočiť, také mala bolesti. Volala som 112 a nemali ani slov, keď ju videli. Zasa ju previezli do nemocnice. Kázala som manželovi, nech sa spýta doktorky, či jej robili aj vyšetrenie na ORL a röntgen pľúc, lebo v prepúšťacej správe nebolo nič také písané. Manžel sa spýtal lekárky a zistil, že tieto vyšetrenia jej nerobili. Dcérka nie je prípad ako iné deti, nevie rozprávať, preto sme nevedeli, čo by jej mohlo byť.
Po tomto si ju nechali v nemocnici, urobili jej vyšetrenia. Nevedeli ju ani nakŕmiť. Manžel ju tam chodil každý deň dvakrát navštíviť. Nakŕmil ju a bol tam s ňou. Druhého novembra ju nanovo prepustili s tým, že je v poriadku. Sestrička povedala, že ju prebaľovala. Manžel ju obliekol a o pol tretej prišli domov. Dcérka bola v strašnom stave, skrúcala sa od bolesti. Bola som z toho nešťastná. Nechcela nič jesť a vôbec nemočila, pretože plienku mala stále suchú. Všimla som si, že má veľmi vyduté bruško. Od bolesti nemohla ani spať.
Nad ránom som zase volala pohotovosť. Na centrálnom príjme s ňou nič nerobili, prešla malá aj veľká vizita, nikto si ju nevšímal. Volala som na VÚC, na odbor sociálnej pomoci, lebo tam podrobnejšie poznajú náš prípad. Až potom sa veci rozhýbali a zdravotníci začali okolo Simonky behať. Zistili, že má niečo s mechúrom, zaviedli jej tam hadičku a odsali jej moč. Manžel videl, že ho bolo plné veľké vrecko. Keby som si to včas nevšimla, mohol jej mechúr prasknúť a mohla zomrieť!

reklama

Zlaté Kramáre
V Trnave si ňou ďalej nevedeli rady, tak ju odviezli do Bratislavy na Kramáre. Tam bola asi dva týždne, až do 18. novembra. Zistili jej viaceré diagnózy. V prepúšťacej správe sa píše, že mala anúriu (zástava tvorby moču), kachexiu (závažná strata hmotnosti tela a vysilenosť spôsobená ťažkou chorobou alebo dlhodobým hladovaním) a pravostrannú bronchopneumóniu (zápal pľúc). Potom ju previezli do Trnavy na doliečenie, ale ja som s tým nesúhlasila, aby bola v trnavskej nemocnici po predchádzajúcich skúsenostiach. Nepáčilo sa mi, ako doktorka zanedbala vyšetrenia. Keď dcérka nevie rozprávať a my sme ju upozornili, že pokašliava, mala jej urobiť kompletné vyšetrenie, odobrať moč a krv. Neviem si vysvetliť, ako ju mohla prepustiť v takom stave. Vôbec neregistrovala, čo s malou je. Som rozhodnutá podať na ňu trestné oznámenie, aby sa predišlo podobným prípadom.

Dáša Hollánová

Stanovisko nemocnice

K danému listu sme požiadali o vyjadrenie aj vedenie nemocnice. V stanovisku hlavná kontrolórka A. Hrčková uvádza: „Pani Hollánová má právo podať sťažnosť buď priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - Fakultnej nemocnici Trnava, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Sťažnosť adresovaná Fakultnej nemocnici Trnava musí v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach spĺňať okrem iných náležitostí aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, v opačnom prípade FN Trnava sťažnosť odloží.“