Hovädo zatiaľ vedie nad vtáčikmi v promenáde jeden nula

AKTUALITY | 18.12.2011, 10.15, Benjamín Škreko

TRNAVA – Pred rokom sme písali o dôchodcovi Jozefovi Lužákovi, ktorý vyrobil päť vkusných kŕmidiel pre vtáčiky a inštaloval ich na koly pri Bernolákovom pomníku v promenáde. Do konca zimy vydržalo jedno jediné.

Nedeľa 18. decembra ráno. Po kŕmidle ostala v zemi iba jama. Foto: autor

reklama

„Tento rok dám iba jedno,“ povedal nám pred mesiacom Jozef Lužák. „Uvidíme, ako dopadne.“ My sme to uvideli v nedeľu 18. decembra ráno. Pri pomníku sa černela iba jama, samotné kŕmidlo ležalo o dvadsať metrov ďalej rozmlátené na márne kúsky. Nejaké tvor, ktorý si hovorí človek, ho v noci hrdinsky vytrhol zo zeme a oplieskal o chodník. Musel to byť úžasný pocit dokázať si takto neohrozene svoju chrabrosť a silu.

Zašli sme sa Jozefom Lužákom a spýtali sme sa ho, čo na to hovorí. „Nič,“ odvetil pokojne. „Urobil som ich viac a budem ich tam dávať, kým to tých lumpov neprestane baviť.“ A ak nikdy? „Tak urobím ďalšie a ďalšie. Mne tie sýkorky a vrabce za to stoja. A najmä tie deti, ktoré sa tam chodia s rodičmi na vtáčiky pozerať.“

Kvôli takýmto ľuďom by mal človek nosiť namiesto čapice klobúk. Aby sa uklonil a s úctou si ho pred nimi zložil z hlavy. Nie je medzi nami veľa takých, čo v duchu sentencie Jána Wericha vedia, že boj s hlúposťou sa nedá vyhrať, ale aby sa tu v tomto hnusnom svete dalo žiť, nikdy ho ani nesmieme vzdať.
 

reklama

To bola odvaha, to bola sila! Kŕmidlo rozbité na cimpr-campr. Foto: autor