VIDEO: Sama doma nehrozilo

RELAX - Reportáže | 21.1.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Pavlína Malovcová mala 12. januára 90 rokov. Početná rodina jej pripravila oslavu. Celý život strávila vo svojej rodnej dedine. Na dlhšie výlety cestovala iba so synom na vojenské prísahy a dva mesiace strávila s dcérou v USA. Časom jej tam začalo byť dlho a pýtala sa domov do Bučian.

90-ročná mama, 11. detí, 36. vnúčat a 13. pravnúčat. Foto: Vladimír Kampf

Veľmi skoro ovdovela a musela sa sama postarať o svojich 11 detí, sedem dievčat a štyroch chlapcov. „Boli sme proletárska rodina. Detí ako maku,“ hovorí žartom najmladší syn Michal. „Tato bol robotník, pracoval na štátnych majetkoch ako pohonič konského záprahu. V práci často prechladával, a potom asi na následky oslabenia organizmu a choroby zomrel. Bolo to v roku 1969. Odišiel 23. decembra a na Štedrý deň o jednej popoludní sme ho pochovali. Odvtedy zostala mama s nami sama v nedostavanom dome. Mala vtedy 48 rokov.“

Svadobná fotografia. 11 rokov po sobáši mali spolu každý rok jedno dieťa. Foto: rodinný album Pavlíny Malovcovej 

Skôr než Rusi
V auguste roku 1968 vtrhli do vtedajšieho Československa vojská socialistických krajín, aby tu údajne zachraňovali demokraciu. Najviac tankov malo na vežiach veľké červené hviezdy Sovietskej armády. Malovcovci sa báli, že by vojaci mohli zabrať ich rozostavaný dom, preto sa na rýchlo sťahovali. „Dobehla krstná mama a kričala: Rýchlo sa tam nasťahujte, lebo sa tam Rusi nasáčkujú. Z grófskeho, kde sme dovtedy žili, sme to mali len niečo vyše pol kilometra,“ spomína Michal. „Mama nás všetkých nechala vyučiť, poženila nás, povydávala. Popritom stihla aj pracovať. Ešte keď mala 76 alebo 77, išla do trnavského cukrovaru počas kampane brigádovať. Potrebovali sme peniaze, aj napriek tomu, že sme sa aj my deti snažili. Jedna sestra kúpila prvý televízor, ja som zohnal z Kovosmaltu radiátory. Mama sa prebíjala životom,“ tlačia sa mu slzy do očí. „Mal som taký nápad, že by som ju pozval do Pošty pre teba, ale ostatní mi to neodobrili. Teraz sa teším, že na jej oslavu prišiel Trnavský hlas,“ hovorí Michal a vzápätí preberá slovo babičkina druhá dcéra Ľudmila Piačková. Ona je hlavnou organizátorkou rodinného klanu. Pôvodne to mala byť najstaršia z detí Mária, ale mama ju šetrila, pretože odmala mala problémy so srdcom.

Stretnúť celú jej žijúcu rodinu naraz je pravdepodobne nemožné. Foto: rodinný album Pavlíny Malovcovej

Jednorazový pas
Babička Malovcová vraj nechcela žiadnu oslavu, vraj je lepšie šetriť si peniaze. O tom však jej deti nechceli ani počuť. „Deväťdesiatka je veľmi dobrý dôvod na oslavu. Hovorievam mame, že môže byť spokojná. Všetkých jej 11 detí žije, majú rodiny. Nie je medzi nami žiaden vrah, zlodej ani bezdomovec. Všetci robia. Aj to prispieva k jej pohode, ktorou na nás pôsobila,“ hovorí dcéra Ľudmila. „V roku 1984 naša sestra Helena emigrovala do Ameriky. Tri roky na to mama letela za ňou. Komunisti ju, napodiv, pustili bez problémov. Akoby vedeli, že ju bude trápiť jej šesť sliepok. Kto sa o ne postará? To bol v tom čase najväčší problém. Ja som nikdy dovtedy nepodrezala žiadnu hydinu a ani som nezabila žiadne zviera, ale tej sliepke by som pokojne odsekla krk, lebo mi to stálo za to, aby cestovala. Pas potrebovala jediný raz v živote.“

S dcérou Helenkou a jej rodinou v USA. Foto: rodinný album Pavlíny Malovcovej

Plechové metále
Pavlína Malovcová pochádza zo štyroch vlastných a štyroch nevlastných súrodencov. Jej manžel pochádza z deviatich detí. „Kedysi sa sexovalo preto, aby ľudia plodili deti, nie preto, aby si užili,“ vysvetľuje s úsmevom Ľudmila. „Nemali televízory, preto bolo detí viac. Nás mala mama 11 za 11 rokov. Jej najstaršia dcéra má v súčasnosti 64 rokov a najmladšia 52.“
Za mladi najprv slúžila u mlynárov, to boli miestni boháči. Robila u nich všetko okolo domu. „Veľmi dobre sa učila, ale, žiaľ, jej mama zostala mladou vdovou s ôsmimi deťmi. Do škôl v tom čase chodil iba ten, kto mal dosť peňazí,“ dodáva Mária. „Potom pracovala pri sviniach asi od roku 1965.“
Nemala to ľahké, musela sa životom pretĺkať sama. Nikto jej nepomohol, iba jej najmladšia sestra, ktorá bola súčasne aj krstnou mamou všetkých detí.
Komunisti príliš peniazmi neprispievali. Ľudia si museli pomáhať sami. Za všetko, čo prežila a zvládla, jej ponúkli akurát vyznamenanie. „Mama hovorila, nech si tie plechové metále nechajú,“ dodáva Gitka.

Ako mladé dievča z Bučian. Foto: rodinný album Pavlíny Malovcovej

Kúsok údeného
K lekárovi príliš nechodila, a keď sa k nemu aj vybrala, že ju bolí brucho, vysmial ju ako simulantku. Až pred troma rokmi sa dostala do nemocnice na operáciu hrubého čreva. Nepríjemná správa spočiatku všetkých vystrašila. Lekári neverili, že porodila až 11 detí. „S hrubým črevom jej naraz urobili aj žlčník. Celý život nemohla jedávať slaninku a tlačenku. Po operácii už nechce vianočku na raňajky ani vidieť. Sladké nie. Stačí jej kúsok údeného do ruky. Bez chleba. Na ten sa vraj ťažko robí, ale údené sa ľahko zje,“ hovorí Ľudmila. „Pred operáciou tiež nepila žiadny alkohol. Po nej má veľmi rada hlavne červené víno.“
Ťažko s ňou ísť aj na pivo, kým ostatní ani poriadne nezačnú piť, ona ho už má v sebe. Šup ho! Z jednoduchej vidieckej stravy prešla na fajnovšiu. Doma mávali kedysi denne navarené. Dvanásť hladných krkov nemalo príliš na výber. Všetci jedli to, čo bolo. Kto zaváhal, zostal hladný. „Polievka bola základom. Mali sme ju každý deň. Lokše, buchty, báleše, slíže, kaše... V nedeľu napiekla aj deväť závinov a dva pekáče hrubých slížov. Za chvíľu bolo po nich. To by sa dnešné deti čudovali. Konkurencia pri stole bola veľká,“ spomína Ľudmila. „Nikdy sme sa nesťažovali, že sme mali zlé detstvo alebo málo hračiek. Na Vianoce sme sa tešili len zo stromčeka.“

Výsledky v písanke
S mamou doma zostala najmladšia dcéra Gitka. Odkedy je na vozíku, najradšej číta. Ešte pred troma rokmi vyplňovala tajničky a posielala ich do redakcie Života. Asi dva razy aj vyhrala po tisíc korún. „Teraz študuje aj knihu o Bučanoch a ukazuje nám, akí boli farári fešáci. Pri každej veľkej športovej udalosti tiež bola v strehu. Vždy fandila našim hokejistom a futbalistom. Keď sme hrávali majstrovské zápasy, všetko nechala tak a išla k televízoru,“ spomína Michal. „A keď hral Lendl tenis, vstávala aj v noci, aby ho videla v priamom prenose. Keď som náhodou ja nevidel nejaký zápas, tak hneď, ako som prišiel domov, ma mama informovala. Výsledky a strelcov gólov mala starostlivo poznačených v písanke.“
Ako deti rástli, starali sa starší o mladších. Bez takejto organizácie by to ich mama nezvládla. Všetci svorne tvrdia, že to robili automaticky, a cenia si to, že nie sú rozhádaní. Aj keď sa vyskytli nejaké problémy, dokázali ich zažehnať.