VIDEO: Emotívna spomienka na Róberta: Strata syna nikdy neprebolí

ŠPORT - Futsal | 23.12.2011, 13.36, Ján Král

Stratili milovaného syna, obdivovaného brata, skvelého kamaráta či výborného spoluhráča. Pamiatku Róberta Anettu si v sobotu popoludní pripomenuli jeho blízki už druhým ročníkom futsalového turnaja v športovej hale v Hrnčiarovciach.

Účastníci turnaja odovzdali rodine Anettovej spomienkové kytice. Foto: Lukáš Grinaj

Memoriál nesúci meno zosnulého vyhral tím Giants Trnava, druhé miesto obsadil Spirit, tretie Atomik, štvrté Sachs a posledné piate Kamenáč. O výsledky však ani zďaleka nešlo. Prítomní si prišli uctiť pamiatku človeka. „Uplynuli takmer dva roky od Robovej smrti, no bolesť z jeho straty neustupuje,“ zhodli sa jednohlasne. Zomrel ako 26-ročný na rakovinu.

Nevyhli sa slzám
 

Robova mama Jarmila pôsobí navonok ako silná žena. Vôkol seba rozdáva lásku. Vnútri ju však strata najstaršieho z troch detí obrovsky bolí. „V predvianočnom období sa človeku všetko vracia, premieta si, ako prežíval chorobu so synom. Nedá sa ani zďaleka povedať, že tá rana sa zahojila. Nič iné však človeku nezostáva, ako bojovať. Prirovnala by som to asi k situácii, keď väzňovi dajú ťažkú guľu na nohu. Postupne sa posúva vpred, no tá guľa ho zase stiahne dozadu. Smrť dieťaťa poznamená matku na celý život. Neexistuje nejaký časový úsek, po ktorom to prebolí,“ povzdychla si Jarmila Anettová.

reklama

Otec Jozef sa aj dnes pri rozprávaní o synovi neubráni slzám. „Bol náš prvorodený. Bojovali sme spolu s ním, verili sme, že sa z toho dostane. Človeku zostáva len, aby sa so stratou blízkeho vyrovnal. Je to však veľmi, veľmi ťažké,“ vraví so stiahnutým hrdlom. „Človek po takejto situácii prehodnotí životné ciele. Podstatné si je život vychutnať a spríjemniť ho aj ostatným. Nemá význam sa iba naháňať za peniazmi a majetkom, prvoradé je zdravie a ľudský život,“ dodal.

Miloval život
 

Obaja rodičia sa v minulosti venovali športu. Mama hrávala basketbal aktívne, otec rekreačne. Športové gény zdedili aj deti. Záľubu vo vysokých košoch si našla najmladšia dcéra Alexandra. Nastupuje za ženy Slávie Trnava. „Každý športový výkon alebo úspech v škole venujem Robovi, aby bol tam hore na mňa hrdý. Vnímala som ho ako svoj vzor, vždy som podľa neho žila. Nikdy som si nedovolila oponovať. mu Niekedy som si jeho rady brala k srdcu ešte viac ako od rodičov,“ vraví 19-ročná Saška.

Robo miloval život, kamarátov, rodinu a futsal. Ten hráva aj jeho brat Marián. V závere apríla sa stal otcom, priateľka Silvia mu priviedla na svet dcérku Alicku. „Robov náhly odchod bola obrovská rana. To, že mám teraz dcéru, pomohlo aspoň trochu vynahradiť bratovu stratu. Maličká robí radosť celej rodine. Je to krásne, sledovať ju, ako rastie,“ uviedol Marián.

Róbertov brat Marián (vpravo) prežíval turnajové zápasy intenzívne. Chcel vyhrať pre brata. Foto: Lukáš Grinaj
 

Boj s rakovinou
 

Rodina počas memoriálu spravila medzi účastníkmi zbierku na Ligu proti rakovine. Dokopy vyzbierali krásnu sumu 400 eur. Dar prevzala predsedníčka trnavskej pobočky LPR Mária Valentová. „Rakovinu medzi nami je. Dvadsať rokov dozadu sa o  tejto chorobe takmer nerozprávalo. Verenou témou sa stala, až keď vznikli pobočky Ligy proti rakovine. Ľudia sa báli, mali strach, obavu a  hanbili sa. Teraz je situácia iná. Spoločnosť si uvedomuje, že proti rakovine musíme bojovať všetci. I preto si cením, že vznikla táto športová akcia, ktorou si ľudia chcú uctiť pamiatku svojho kamaráta a  zároveň poukázať na to, že je medzi nami tento zdravotný problém, s  ktorým sa chceme popasovať.“
 

Myšlienka týždňa
„Dnes má človek k človeku veľmi ďaleko. V zamestnaniach vládne veľká nevraživosť. Aj touto akciou chceme dať signál k tomu, aby mali ľudia k  sebe väčšiu úctu. Bohatstvo nie je len o peniazoch, ale aj o tom, aké má človek srdce.“

Jarmila Anettová, mama zosnulého Róberta