Pre ženy z azylového domu je na Vianoce pokoj cennejší ako dary

AKTUALITY - Trnava | 21.12.2011, 13.47, Darina Kvetanová

Pre niektorých ľudí Vianoce nesymbolizujú šťastné sviatky strávené v objatí milovaného partnera. Ženy v trnavskom azylovom dome Tamara prežívajú tieto dni veľmi citlivo.

Vôbec prvé Vianoce strávi Dávidko z azylového domu u babičky. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Práve čas, keď väčšina ľudí húfne nakupuje dary pre najbližších, vypeká koláče a teší sa na rodinnú pohodu, im ešte viac pripomína neľahkú životnú situáciu, do ktorej sa dostali.
Katarína prebýva v azylových domoch už tretí rok. „Z Prahy som nedávno prišla sem, do rodného mesta,“ hovorí matka dvoch synov. Pre mladšieho Dávida to budú vôbec prvé Vianoce, starší Ferko už objavil ich čaro a veľmi sa teší na darčeky. „Všetci traja pôjdeme na Štedrý deň k mojej maminke. Celoročne však u nej bývať nemôžeme, má malý byt.“ Najväčším prianím tejto ženy je stráviť raz Vianoce vo svojom vlastnom. Verí, že sa jej to podarí už budúci rok. „Požiadala som mesto o sociálny byt, teraz čakám na odpoveď.“
Na Štedrý deň bude v Tamare tráviť Helena so svojimi synmi. „Nemáme sa tu zle,“ hovorí skromne žena a z jej pohľadu cítiť rany, ktoré jej nadelil osud. „No so svojimi je stále lepšie, ako bez nich,“ zdôverí sa, keď okolo nás behá jej dvojročný Tomáš s autíčkom. Nejedny Vianoce boli pre nich a dvanásťročného Igora traumou. V Tamare našli pokoj.
Na nové prostredie si podľa riaditeľky Andrey Tóthovej najlepšie zvykajú deti. „Sú veľmi prispôsobivé, ľudí si rýchlo obľúbia. Mamičky vnímajú zmeny citlivejšie. Chceme im pomôcť, no bojovať musia z celých síl aj samé,“ hovorí riaditeľka. „Aby sme ich povzbudili, približujeme im ťažké životné osudy zo zahraničia. Človeku sa bojuje lepšie, keď vie, že nie je sám, s kým si život nepekne zahráva.“
Aj vďaka dobrodincom, ako ich Andrea Tóthová volá, si môžu týrané ženy napiecť koláče, urobiť rybu a uvariť kapustnicu. „Naši priatelia nás podporujú finančne, aj hmotnými darmi. Charita zase posiela deťom balíčky s oblečením a trnavská radnica nám dáva výťažkom z vianočného punču,“ ďakuje riaditeľka. Sviatky týchto žien sa tak aspoň na oko podobajú tým bežne preferovaným. No i keď sa poďakujú, povedia, že je im dobre, v hĺbke duše cítia bolesť. Boj s ich osudom je behom na dlhé trate. „Mnohým týmto ženám nedokázal pomôcť ani psychiater. So svojou situáciou sa dokážu vysporiadať len vďaka Božej láske,“ myslí Andrea Tóthová. A práve tá by mala v týchto dňoch zvíťaziť nad materiálnymi darmi, ktoré sa hromadia pod stromčekom a Vianoce si už bez nich nedokážeme ani predstaviť.