Vianočný rozhovor s arcibiskupom: Pane Bože, daj Trnave snehu!

RELAX - Rozhovory | 24.12.2011, 12.27, Darina Kvetanová

Trnavský arcibiskup Róbert Bezák chce cez sviatky oprášiť lyže a užiť si sneh v blízkom Rakúsku alebo na Donovaloch. Vianoce mali pre neho v detstve neopakovateľné čaro, i keď šípil, že v darčekoch nemá prsty Ježiško, ale jeho rodičia.

Rodiné tradície nášmu arcibiskupovi chýbajú. Teraz sú Vianoce skôr oficiálnejšie, hovorí. Foto: Michal Hlavatovič

Štedrý večer dnes prežíva s menším nadšením, skôr oficiálnejšie. Ten tohtoročný strávi v Trnave so svojou cirkevnou famíliou. I keď je pre kňazov obdobie pred Vianocami hektické, nám sa podarilo odchytiť ho na niekoľko zimných otázok.

Ako budú vyzerať vaše tohtoročné Vianoce? Arcibiskup musí pravdepodobne aj cez sviatky zostať na úrade.
Áno, už tradične zostanem v Trnave, slúžim totiž omše a Trnavčania si zaslúžia byť so svojím arcibiskupom. Tento veľký priestor, arcibiskupský úrad, je celoročne mojím domovom. A ani cez sviatky to nie je inak.

Na Štedrý večer nikto nechce zostať sám. S kým ho strávite vy?
Poprosil som kolegov kňazov, aby nešli za svojimi blízkymi, ale aby tu zostali so mnou. Náš Štedrý večer vyzerá podobne, ako v iných rodinách. Budeme mať spoločnú večeru a po nej si rozdáme darčeky. Máme takú milú tradíciu. Každý z nás z klobúka vytiahne lístoček s menom priateľa, no nikomu ho neprezradí. Až keď je klobúk prázdny, navzájom sa obdarujeme. Nedávame si však žiadne veľké dary, len drobnosti. Na niektorých prekvapeniach sa ale dobre bavíme, napríklad minulý rok sa pod stromčekom objavila silvestrovská pyrotechnika.

I keď vaše Vianoce nie sú o materiálnych daroch, určite sa nájde niečo z tohto súdka, čo vás dokáže potešiť.
Veru, časy, keď som sa tešil z veľkých darčekov, sa už pominuli. Teraz je pre mňa najdôležitejšie zdravie. V poslednom čase sa totiž začali ozývať zdravotné problémy. Prial by som si tiež kus zdravého rozumu a chuť do pracovných projektov, ktoré nás na arcibiskupskom úrade v budúcom roku čakajú. No a čo sa týka hmotných darčekov, vždy ma dokáže potešiť dobrá kniha aj dobré vínečko. Nechcem ale veľa prezradiť o tom, čo by som si prial. Nechám sa prekvapiť od patróna, ktorý z klobúka vytiahne moje meno. :-)

Aké knihy okrem cirkevnej literatúry si rád prečítate?
I keď momentálne nemám toľko času na čítanie, okrem cirkevnej literatúry si rád prečítam historické knihy a literatúru faktu. Napríklad autobiografické knihy a profily ľudí, ktorí významne ovplyvnili svet, ako sú Lenin, Stalin, či Mao Ce Tung.

Vráťme sa na chvíľu do vášho detstva. Ako si spomínate na vtedajšie Vianoce?
Boli to sviatky plné darov, zvedavosti a radosti z nich. Bol to krásny rodinný útulný priestor s klasickými rozprávkami ako Mrázik, či Pyšná princezná. A ak k tomu ešte napadol sniežik, Vianoce sa stali doslova idylkou. Niečím, čo presahuje obyčajné dianie počas roka.

Stávalo sa, že ste si ako deti darčeky so súrodencami tak trošku závideli?
Nestávalo, spomedzi súrodencov som totiž najstarší. Dievčenské oblečenie sestry Gabriely ma nezaujímalo a v čase, keď najmladší brat Jozef dostával drevené vláčiky, mňa už fascinovali encyklopédie. Tie som doslova miloval. Hračky sme si zvykli aj povymieňať alebo požičať. Niektoré darčeky ma potešili viac, iné menej. Aj ja som totiž dostával klasiky, praktické veci ako ponožky a iné oblečenie.

Na Ježiška veríte aj dnes, no dokedy ste verili, že práve on nosí pod stromček darčeky?
Čo sa týka Ježiška, šípil som, že bude mať niečo spoločné s rodičmi. A musím sa priznať, že darčeky som ešte pred Vianocami hľadal. Bol som zvedavý, či pre mňa majú niečo pripravené.
Skôr som veril, že s plným vrecom darov k nám domov chodí Mikuláš. A to až do dňa, keď mladšia sestra rozpoznala otcove ruky, ktoré vkladali sladkosti do pripravených topánok. Hovorí mu, oco, ty si nejaký prezlečený bubák. Ja som z jej reakcie zostal zhrozený. Veď ako môže Mikuláša obviňovať, že je to náš otec, myslel som si. :-)

Nechýbajú vám občas tieto detské Vianoce?
Ale áno, určite chýbajú. Najmä naše rodinné tradície. Ako deti sme čakali pred zatvorenými dverami, kým otec pri stromčeku zazvonil na zvonec. My sme zaklopali, zavinšovali si šťastné sviatky. Všade bolo šero, krásnu atmosféru vytvárali len sviečky. Práve takéto rituály symbolizujú krásu Vianoc. Dnes je aj Štedrý večer na inej úrovni. S kňazmi vstúpime do miestnosti, pomodlíme sa a začneme jesť. Je to všetko skôr také oficiálne.

Vieme o vás, že ste aktívnym športovcom. Pôjdete si cez sviatky zalyžovať na hory?
Pred Vianocami a počas nich budem mať plné ruky práce, viac času sa naskytne pred Silvestrom a po Troch kráľoch. Bol by som rád, ak by sa mi podarilo ísť na hory. Minulý rok som si zalyžoval len raz, potom som ochorel a už som sa na lyžovačku nedostal. Musíme sa modliť, aby poriadne nasnežilo. Aj tu, v Trnave.

Do ktorých stredísk sa chodievate lyžovať?
Do blízkeho Rakúska na Hochkar, ale aj na Donovaly. Tam sa teraz po novej diaľnici človek dostanej za hodinku a pol. Mám veľmi rád toto stredoslovenské stredisko. A ten kraj aj veľmi dobre poznám.

Na Vianoce hľadajú ľudia povzbudenie a pokoj. Čo by ste zaželali našim čitateľom k najkrajším sviatkom v roku?
Najviac si želám, aby sa ľudia usilovali budovať priestor pokoja. Nenechajme sa nalákať na nervozitu a zneistenie, ktoré sú okolo nás. Mali by sme skôr precítiť, že život má svoju krásu. Krásnym optimistickým symbolom je pre mňa chumáčik machu, čo vyrastá na skale, a z neho kvetinka. Optimizmus vychádza z môjho kresťanského presvedčenia, že to dobré nakoniec zvíťazí, aj keď zlé, neisté a rozrušené veci sa nám zdajú byť silnejšie. Preto prajem všetkým ľuďom, aby mali v sebe chuť žiť, radovať sa zo života a aby sa do neho pokúšali prinášať kúsok pravého pokoja.