Bonzo Radványi: Muzikanti sa zabávajú a berú peniaze

RELAX - Retro | 22.12.2011, 11.01, Benjamín Škreko

Aj naši kolegovia pripravili pred dvadsiatimi rokmi na Vianoce rozšírené vydanie. Nový Trnavský hlas číslo 25 – 26 vyšiel 21. decembra 1991. Prinášame z neho komentovaný výber.

Talentovaná atlétka Slávie Trnava Radka Charfreitagová, ktorá počas celej uplynulej sezóny patrila k oporám svojho celku v súťaži Grand Prix Slovakia. Snímka: (neuvedené)

Slovenskí skauti sú už pripravení rozniesť betlehemské svetlo „...všetkým, ktorí o to požiadajú, najmä však do kostolov, nemocníc, starobincov, do domov osamelo žijúcich spoluobčanov, ako aj do vlastných domovov.“ Po svetielko si pôjdu do Viedne, kam ho prinesie mladá, telesne postihnutá skautka priamo z Ježišovho rodiska.

Nesmelé trhy
Na Trojičnom námestí sa začínala nesmelo rodiť tradícia vianočných trhov. Pred dvadsiatimi rokmi sa tu stánky otvorili na dve etapy, najprv okolo Mikuláša, a potom znovu na Vianoce. „Škoda len,“ píše Mária Ševčenková, „že Vianoce sú v Trnave iba po mestskú vežu. Veď aj keď nebohatému mestskému úradu nesiaha ďalej peňaženka – nehnevá to špalier majiteľov súkromných obchodov na Štefánikovej ulici, že za dverami ich krámu je už úplne nesviatočná ulica? Alebo že by sa nad tým zamysleli spoločne s mestským úradom a pri budúcoročných poplatkoch mestu by obe strany rátali aj s pohybom takých položiek, akými sú náklady na vizáž mesta? Trnave by to len prospelo.“

Keby uniklo, neunikne
K sviatočnej nálade mal zrejme prospieť aj otvarák na dvojke o bezpečnosti Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. „Únik z palivových článkov je za bežných okolností nemožný. Palivové články sú umiestnené v reaktore, z ktorého nesmie unikať chladivo – voda – ani pri vysokom tlaku a vysokých teplotách. I keby rádioaktívne látky z palivového článku unikli, nemôžu uniknúť z reaktora a z celého primárneho okruhu. Keby z reaktora napriek tomu niečo uniklo, zostane všetko v priestore okolo neho.“
V staronovej obci Dolné Lovčice riešil starosta Jozef Adamec problém financovania zamýšľaného kostola. Dnes už vieme, že obec napokon prebudovala na svätostánok materskú školu. Čo sa vtedy v krátkom čase po odčlenení od Brestovian Dolnolovčičanom podarilo zabezpečiť, bolo „... chladiace zariadenie v dome smútku. Do neho obec aj pri dobrovoľnej práci občanov investovala 55-tisíc korún zo spoločnej pokladnice.“ Autor Ondrej Kollár končí článok priamo vlastenecky: „Táto obec problémy nemá. Naozaj naplnila politiku – myšlienku – sme tu, sme schopní a svoje si urobíme. Pre nás, pre naše deti.“

reklama

Peter Bonzo Radványi. Snímka: (neuvedené)

Agnesin Oriešok
Pred dvadsiatimi rokmi mal dvadsať rokov detský folklórny súbor Oriešok pri Základnej škole v Dolných Orešanoch. Marián Babirát vysvetľuje názov súboru podľa orechových alejí medzi Hornými a Dolnými Orešanmi. Samotný názov obce Orešany na vysvetlenie mena Oriešok asi nestačil... Je zaujímavé, že vedúcou súboru bola Agnesa Petková, dnes známa poslankyňa mestského zastupiteľstva v Trnave za miestnu časť Modranka. „Je dobre,“ píše autor, „keď sa nájdu ľudia, ktorí sa z vrúcnej lásky k životu dokážu obetovať v prospech nás všetkých.“ Tak toto o Agnese Petkovej platí dodnes.

Dva rozhovory
Odľahčená štvrtá strana prináša dva zaujímavé rozhovory. V jednom odpovedá členka Trnavského divadla Gita Šefčovičová na otázku, odkiaľ čerpá toľko energie a ako si udržiava kondíciu. Mimochodom, to je teda pekne netaktná otázka. To akoby ste sa pýtali staršej dámy, ako to, že ešte chodí. Gita Šefčovičová sa však neurazila. „To robia tie schody do bytu na Linčianskej. Ale vážne: Pri každej úlohe, ktorú dostanem, sa snažím zahrať celá, urobiť z nej všetko, čo dokážem. A verte či nie, na javisku človeka nič nebolí a necíti žiadnu únavu.“
Druhé interview poskytol Hlasu majiteľ obchodu s hudobninami, rozhlasový spíker a najmä rocker Peter Bonzo Radványi. Dáša Ondrušková sa ho v poslednej otázke pýta, ako strávi Silvestra. „Dvadsať rokov som na Silvestra nebol doma,“ hovorí Bonzo, „asi ani teraz nebudem. Medzi muzikantmi sa hovorí, že ak si nezahráš na Nový rok, nezahráš si celý rok. Ono to má svoju výhodu. Aj sa zabávaš, aj máš zaplatené.“

Aj vy ste vdova?
Silvestrom pokračuje celá nasledujúca novinová strana. Kreslené vtipy nereprodukujeme, pretože všetky do jedného boli kradnuté, zato textové anekdoty sú všeľudovým majetkom. Tri z nich vyberáme:
Hovorí sekretárka riaditeľovi: „Mám pre vás dve správy, dobrú a zlú. Ktorú chcete počuť ako prvú?“ „Tú zlú.“ „Práve vás odvolali z funkcie!“ „A tá dobrá?“ „Budeme mať bábätko!“
Ďalší fór: „Počul si už, aké nešťastie sa prihodilo Kryslovi?“ „Nepočul.“ „Utiekla k nemu moja žena!“
A do tretice: Pred cintorínom sa stretnú dve ženy so zahalenými tvárami. „Aj vy ste vdova?“ „Nie, ja som iba veľmi škaredá.“
Na veselú nôtu je aj úvaha o novinárskej práci, ktorej výsledkom je občas poriadna kačica. Značka rč vysvetľuje, ako vlastne tento nelichotivý prívlastok na žurnalistické nepodarky vznikol. Vraj už
v 17. storočí seriózni vydavatelia označovali pochybné články skratkou N. T. z latinského non testatur – neoverené. Po nemecky sa to čítalo ente, čiže kačica. „A tak sa chutný a rozhodne nie veľmi múdry a prešibaný vták stal symbolom výmyslov, podfukov a klamstiev, kitoré nie sú vlastné vtákom, ale skôr človeku...“