Trnavské farby nevymení! Druhú šancu z rúk nepustí

ŠPORT - Bejzbal | 25.12.2011, 10.12, Ján Král

Bejzbalista Matej Chovančák zbiera jedno ocenenie za druhým. Najprv ho vyhlásili za najlepšieho hráča v rámci klubu Angels Trnava, neskôr získal primát najužitočnejšieho hráča slovensko-maďarskej súťaže a prednedávnom sa objavili medzi top desiatimi športovcami Trnavského samosprávneho kraja (TTSK).

Tento muž výrazne prispel k zisku majstrovského titulu Angels. Foto: Ján Král

reklama

Čo pre vás znamená ocenenie, aké ste zinkasovali od TTSK?
- Nečakal som ani, že budem medzi pozvanými. Dozvedel som sa to len tri dni pred slávnosťou. Je to skvelý pocit stáť na jednom pódiu vedľa osobností ako sú Miroslav Karhan a Tomi Kid Kovács. Všetko sú to úspešní športovci. Zrazu sa medzi nimi zjaví niekto z bejzbalu – športu, ktorý nie je až tak na očiach. Ide o výbornú propagáciu klubu.
Vyhlásili vás aj za najlepšieho hráča slovenskej časti interligy.
- Nečakal som, že uspejem na celoslovenskej úrovni. Uvedomujem si moje zásluhy na titule, nemyslel som si však, že ocenia hráča z poľa. Predpokladal som, že v hodnotení zaboduje jeden z nadhadzovačov. Buď Mike Wieda alebo Marek Červený, prípadne Bošanský zo Slovana.
Kde sa zrodil váš vzťah k bejzbalu?
- Môj otec má štyroch bratov, ktorí žijú v Kanade. Keď som mal šesť rokov, prišli na návštevu a priniesli mi prvú rukavicu a bejzbalovú pálku. Za činžiakom si chalani, ktorí sú už teraz vyslúžili bejzbaloví harcovníci, hádzali s tenisákom. Nemali rukavice, chytali loptičku len do šiltoviek. Keď som prišiel s rukavicou a pálkou, bol som v partii hneď kráľom. Odporučili ma na tréning a od sedem rokov sa tohto športu držím.
Klubový dres Angels ste za šestnásť rokov nevymenili za žiaden iný...
- Neviem si predstaviť, že by som hral v inom tíme. Niežeby som bol obrovský lokálpatriot. Naše mužstvo tvorí výbornú partiu, poznám sa s chalanmi od sedem rokov, trávime spolu všetok čas.
Veru, trnavský bejzbalový kolektív na nás pôsobí ako silná partia...
- Chalani sú super. Dá sa povedať, že ani nemám inú partiu ako bejzbalistov. Či ideme do ulíc alebo na chatu, vždy s chalanmi z tímu. Poväčšine už máme priateľky, schádza sa teda veľká grupa ľudí a všetko riešime spoločne.
V lige ste získali slovenský majstrovský titul, z tohto pohľadu ste teda asi veľmi spokojný.
- Pre mňa je to veľká satisfakcia. Zo začiatku sezóny som mal pocit, že je na čase skončiť s bejzbalom. Napokon som sa však vrátil a som rád, že tréner mi dal znova dôveru. Ku koncu sezóny sa začali sypať úspechy. Vrátil som sa s cieľom pomôcť, dal som do toho všetko, čo viem.
Čo vás primälo k návratu?
- Aj keď som aktívne nehral, stále som sledoval chalanov, ako sa im darí. Keď sa dalo, prišiel som osobne na zápas. Keď som sledoval vývoj duelu cez internet, pri štatistike 1:8 v neprospech Angels ma začalo hrýzť svedomie, že sedím doma za počítačom, namiesto toho, aby som pomáhal priamo na ihrisku. Uvedomil som si, že môžem mužstvu pomôcť. Prišiel som za trénerom, s tým, že ak mi dá druhú šancu, spravím všetko, aby som pomohol.
Kde sa sezóna zlomila k lepšiemu smerovaniu?
- Myslím, že stačilo upraviť chémiu a už to išlo. Náš tréner Maroš Amino Jančovič nám viackrát prehovoril do duše a začali sme hrať to, čo vieme a máme natrénované.
Finálová séria bola emotívna, po rozhodujúcom zápase sa poniektorí neubránili slzám šťastia. Ako ste momenty prežívali vy? Boli ste prvým hráčom, ktorí preberal pohár pre víťazov...
- Pohár ma poslali prevziať chalani ako hráča, ktorý dotlačil najviac dobehov. Ani som to vtedy nemal zrátané. Dve víťazstvá sa podarili aj vďaka mojim odpalom a dobrej forme. Dostal som sa na pálku v správnom čase a odpálil na správne miesto, trafil som ako z učebnice. Víťazstvo chutilo o to viac, že po nevydarenej základnej časti nám málokto veril, Slovan si išiel už pre titul, pasovali ich za papierových favoritov. Zrazu sme však vstali z popola a začali valcovať súperov. To sa prenieslo aj do finále. Samozrejme, kapitolu samú o sebe vytvoril svojím prínosom Američan Mike Wieda.
Budete pokračovať pri tíme aj v ďalšej sezóne?
- Aktívnu činnosť som prerušil aj kvôli tomu, že som sa mal stať policajtom. Mal som nastúpiť na školu, no odložilo sa to. Teraz však už študujem. S trénerom sme už spolu hovorili, určite chcem tímu naďalej pomáhať. Samozrejme, neviem, ako budem môcť zladiť šport a robotu, no vždy keď budem mať čas, pričiním sa o to, aby som pre mužstvo odovzdal maximum.
Nesnívali ste o tom, že raz budete hrať bejzbal v zahraničí na profesionálnej úrovni?
- Samozrejme. Pred pár rokmi som sa dokonca zúčastnil na elitnom výberovom kempe v Holandsku, kde sa zišlo 50 najlepších hráčov z Európy. Sledovali nás skauti z Ameriky. Žil som sen, že to raz dotiahnem do Ameriky. Potom však prišli aj iné záujmy. Bejzbal je moja srdcovka. Netvrdím, že mi stačí slovenská úroveň, no tvrdím, že by sme sa mali snažiť rozvíjať bejzbal hlavne na národnej úrovni. Neutekať za lepším do rozvinutej cudziny, ale rozvíjať šport u nás. Chcem, aby raz ľudia bejzbal poznali natoľko, že nebudú musieť študovať pravidlá a dostane sa na úroveň iných známych športov.
Ako vnímate slovenský bejzbal? Posúva sa dopredu?
- Záleží od miest a klubov. Reprezentácia sa určite posunula dopredu. A to platí aj o našom klube. Pred pár rokmi sme sa chodili na medzinárodné turnaje viac-menej len pozerať. Dnes prichádzame ako rovní súper. Keď nastúpime v optimálnej forme a zložení, dokážeme zamotať hlavy aj najsilnejším protivníkom. Bodaj by sme stále napredovali!
 

Silvester na lyžiach
Ako strávi záverečné dni roka Matej Chovančák? „Nie som typický sviatočný typ, nemám špeciálne tradície. Opäť sa ale zídeme na silvestrovskej lyžovačke s partiou z bejzbalu. Na chatu do Liptovského Mikuláša nás ide dvanásť, takže bude zábava. V okolí je päť – šesť zjazdoviek, užijeme si to. Samozrejme, idú s nami aj priateľky, s ktorými cez sezónu nie sme tak často, ako by si predstavovali. S partnerkou Jankou sme spolu štyri roky. Zatiaľ moje hobby, našťastie, chápe,“ usmial sa treťométar Angels. „Snáď budem mať v novom roku čas, aby som sa aspoň dvakrát za týždeň objavil na tréningu a zápase. Chcem vyhrať s mužstvom opäť titul a snáď sa splní aj klubový sen a dostaneme sa ako tím aj do Ameriky,“ zaželal si.
 

Kto je Matej Chovančák?
Narodil sa 13. septembra 1988 v Trnave. Bejzbal hrá za Angels Trnava od svojich siedmych rokov. Stál pri zrode 6 titulov A-mužstva (2003, 2005, 2007, 2008, 2009, 2011). Hráva na poste treťométara. S priateľkou Jankou sú spolu štyri roky. Má dve staršie sestry Stanku (25) a Lenku (29). Po vyštudovaní školy sa chce zamestnať ako policajt.

reklama