Mojžiš Moyzes z Veselého, ktorý môže za to, že sme Slováci

AKTUALITY | 26.12.2011, 14.18, Benjamín Škreko

Šťastné a veselé môže byť Veselé, že dalo Slovensku takú osobnosť, ako Štefan Moyzes. Kto si nevie spomenúť, kde už to meno počul, nech na Hollého ulici v Trnave dvihne pohľad asi tri metre od zeme, na budove Marianea vedľa arcibiskupského paláca je na stene jeho busta.

Zdvihnite oči. Ten pán na stene tiež môže za to, že ste Slováci. Foto: autor

reklama

Štefan Moyzes sa narodil v roku 1797, od meštianky až po univerzitu chodil do škôl v Trnave, kde študoval filozofiu na bohosloveckom seminári. Za kňaza ho vysvätili v Ostrihome. Dlho pôsobil v Chorvátsku ako vysoký cirkevný činiteľ, pedagóg a politik.
Práve v týchto dňoch si pripomíname výročie zásadnej dejinnej udalosti pri formovaní moderného slovenského národa, spojenej s jeho menom. Ako banskobystrický biskup stál na čele slovenského vyslanectva, ktoré v decembri 1861, teda presne pred 150 rokmi, odovzdalo deputáciu, slávne Memorandum národa slovenského, panovníkovi vo Viedni. Cisár sa rozhodol splniť Slovákom len niektoré jazykové, školské a kultúrne požiadavky. Vláda povolila založiť Maticu slovenskú a dve slovenské gymnáziá, vo Veľkej Revúcej a v Turčianskom sv. Martine, až neskôr aj tretie v Kláštore pod Znievom. Prvým predsedom Matice slovenskej sa stal práve Štefan Moyzes. Dejiny tohto veľkého muža právom zaraďujú po bok Ľudovíta Štúra a označujú ich za najväčších slovenských politikov 19. storočia.