Fajnšmekri pri filme nemajú radi pukance a kolu

RELAX - Rozhovory | 30.12.2011, 12.32, Katarína Rosinová

Filmový klub v Trnave funguje už viac ako pätnásť rokov. Každý utorok o šiestej a ôsmej večer prichádzajú do kina Hviezda milovníci nekomerčných filmov. V obrovskej kinosále sa takmer strácajú, napriek tomu patrí FK Naoko k najnavštevovanejším na Slovensku.

Staré premietačky z Hviezdy ani po modernizácii nezmizli. FOTO: Autorka

Za projektom stoja niekdajší študenti Trnavskej univerzity. Z troch zakladateľov dodnes vytrval len pracovník Krajského pamiatkového úradu, ale najmä filmový nadšenec Marek Zelina (37).

Ako vznikol názov Naoko?
- Vymyslel som ho ja. Je to taká slovná hračka, odvodená od názvu kina Oko, kde sme približne desať rokov fungovali. Dnes toto kino slúži výlučne potrebám Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Našťastie, mesto nám vyšlo v ústrety a poskytli nám priestory v kine Hviezda. Sme tu veľmi spokojní.

Čo sa presťahovaním do Hviezdy zmenilo?
- V Oku bolo klubovejšie prostredie, ale tu sú omnoho lepšie možnosti. Kino Hviezda prešlo rekonštrukciou, kvalita interiéru aj technika sú na úrovni. Okrem klasických premietačiek na 35-milimetrové filmy je tu aj možnosť distribúcie filmov v digitálnej podobe, ktorú všetky kluby nemajú.

Ako vôbec vznikol celý projekt?
- Som filmový nadšenec. Keď som začal študovať dejiny umenia, nebol tu žiadny filmový klub. Rozhodli sme sa ho založiť. Pôvodne sme boli traja, kolegovia po skončení školy odišli. Už niekoľko rokov tvorí výbor ustálená dvojica. Fungujeme na dobrovoľníckej báze, bez nároku na honorár. Sme poradným orgánom vedúceho kina. On zabezpečuje technickú stránku, my zase dramaturgiu a program.

To bolo v roku 1995. Stále vás to baví?
- Samozrejme. :)

Aké filmy máte najradšej vy sám?
- Vizuálne a pomerne minimalistické. Najmä filmové. To znamená, že pre mňa nie je dôležitý dej, ale obrazová stránka.

Museli ste už vidieť v živote množstvo filmov...
- Boli ich stovky. :) Často už po pár minútach viem zistiť, či film bude za niečo stáť, aj keď o ňom nič neviem.

A keď za niečo stojí, až vtedy ho premietnete v kine.
- Nie je to také jednoduché. Naoko je členom Asociácie slovenských filmových klubov. Gro predstavení teda tvoria snímky z filmotéky asociácie. My ako jediný klub na Slovensku programovo uvádzame aj staršie filmy, z obdobia šesťdesiatych až osemdesiatych rokov, ktoré mapujú stredoeurópsku a východoeurópsku kinematografiu. To si iné kluby nemôžu dovoliť, najmä z časových alebo kapacitných dôvodov. Venujeme sa tomu programovo. Snažíme sa ich postupne predstavovať divákom, aby videli, aké filmy existovali vo východnom bloku. Vyberáme nie príliš ideologicky zaťažené filmy, ale tie najlepšie, aké tu vtedy vznikli. Mnohé z nich sú skvosty. Okrem toho sa zapájame aj do projektov mimo klubovej činnosti – Festival jeden svet, prehliadka talianskeho filmu a podobne.

Opakujú sa jednotlivé snímky?
- Filmov je veľmi veľa. Snažíme sa uvádzať v sezóne všetky premiéry, teda filmy, ktoré asociácia nakúpi. Sú aj reprízy, ale väčšinou uvádzame film len raz za dlhšie časové obdobie. Na rozdiel od klasickej distribúcie, kde jeden film rotuje niekoľko dní za sebou, je klubové premietanie unikátne.

Ako je to s návštevnosťou filmového klubu? Nepreferujú dnes ľudia skôr multiplexy?
- Filmový klub je do veľkej miery založený na tom, že má stálych návštevníkov – členov, ktorí si zakúpia preukaz a majú zvýhodnené vstupné. Okrem toho máme aj nepravidelných návštevníkov, ktorí prídu len na konkrétny film. Za uplynulý rok sme piatym najnavštevovanejším filmovým klubom na Slovensku. Keď odrátame veľké bratislavské kluby, pred nami sú len Banská Bystrica a Prešov.

Piaty najnavštevovanejší znie pekne, ale čo to znamená v praxi?
- Veľký boom klubového hnutia bol v deväťdesiatych rokoch, keď bola návštevnosť omnoho vyššia. Bolo samozrejmé, že vysokoškoláci chodievajú do filmového klubu. Po roku 2000 sa to začalo meniť, prišiel internet a ľudia zrazu mali viac možností, ako sa dostať k filmom. Návštevnosť začala klesať. Posledné roky je stabilná. Ostali tí, ktorým ide o zážitok a možnosť vychutnať si film na plátne.

Cieľom filmového klubu asi nie je naplniť kinosálu, no predsa len, ako vyzerá návštevnosť v číslach?
- Na jedno predstavenie vychádza v priemere tridsaťšesť ľudí, čo je porovnateľné s inými klubmi na Slovensku. Návštevnosť o šiestej hodine je vždy trochu slabšia, lebo vtedy uvádzame filmy určené vyslovene pre menšinového diváka – skutočných fajnšmekrov, a to nám trochu znižuje priemer. Na filmy o ôsmej, naopak, príde omnoho viac ľudí, ako je priemer.

Ste spokojní?
- Pre nás je dôležitý stabilný okruh divákov. Určite by nás potešilo, keby chodilo viac ľudí, ale dôležitejšia ako návštevnosť je široká ponuka filmov.

Aj multiplexy skúšajú premietať vo vybrané dni klubové, respektíve menšinové filmy. Akú máte oproti nim výhodu?
- Z rozhovorov s viacerými ľuďmi viem, že náš typický divák má trochu problém s multiplexom, pretože je tam úplne iná atmosféra. Vyhovuje mu typ kamenného jednosálového kina, kde nie sú pukance a kola, kam prídu kvôli filmu, nielen pre zábavu. Samozrejme, môže tu byť aj technická výhoda. Kino Hviezda si aj po prechode na digitál nechalo premietačky, zatiaľ čo moderné kiná ich už odstraňujú. Niektoré filmy nie sú na digitálnych médiách a asi ani nikdy nebudú, preto je pre nás dôležité, aby staršia technika zostala. Okrem iného aj preto, že obraz z analógovej premietačky je úplne iný. Môže to byť jeden z výrazových prostriedkov filmu a vyjadrenie jeho atmosféry.

Nepatria k filmovému klubu aj diskusie či uvedenie filmov?
- Keď sme boli na vysokej škole, dalo sa to, teraz nie je toľko času. Snažíme sa, aby diváci mali informácie o filmoch, preto si robíme vlastnú internetovú stránku naoko.sk, kde nájdu podrobnejšie informácie, ale aj odkazy na recenzie.

V uplynulých týždňoch sa hovorilo o možnom prenájme kina Hviezda súkromníkovi. Čo by to znamenalo pre váš klub?
- Obávam sa, že prevádzkovať jednosálové kino v dnešných časoch je z ekonomického hľadiska problém. Kino dokáže zarobiť na náklady, ale súkromná spoločnosť očakáva aj zisk. Snahu prenajať kino sme vnímali s veľkým podozrením. Skúsenosti po celom Slovensku ukázali, že nikde to nevyšlo. Smerovalo to k likvidácii kina, najmä ak sa do toho zapojila distribučná spoločnosť, ktorá má vlastné kiná v meste. Trnava má obrovskú výhodu, ktorú si obyvatelia možno ani neuvedomujú. Sála je zrekonštruovaná a je možnosť využívať ju aj na iné účely. Ak by zaniklo kino Hviezda, bola by to veľká škoda pre kultúrny život v meste. Ostalo by tu len komerčné kino, chýbala by alternatíva.