Farmár Pavol sníval o žene a o kozách. Nemá ani jedno

RELAX - Tí sú naši | 31.12.2011, 10.00, Katarína Rosinová

V Drahovciach sa na kráľovstvo farmára Pavla pýtame prvého okoloidúceho. Úspešne. Miestnu celebritu každý pozná. A modrý dom s tromi sadrovými trpaslíkmi a starou sejačkou pred bránou takisto.

Pavol má slabosť na sadrových trpaslíkov. FOTO: Vladimír Kampf

Potetovaný farmár nás víta srdečne. „Jasné, že si zo mňa ľudia v dedine robia srandu,“ vybuchne do svojho typického hurónskeho smiechu Pavol Maceka (57). Šou vraj nesplnila jeho očakávania, no rýchlo dodá, že to mu vôbec neprekáža. Prihlásil by sa znova. Veď – aspoň bolo veselo!

Sám ako prst
Jeho dom je akýsi prázdny. Tri potenciálne manželky už odišli, aj zvierat na farme ubudlo. Ostala hydina, zajace, jedna koza. Kone po súťaži predal otcovi vysokoškoláčky, ktorá k nemu chodievala jazdiť. Čochvíľa však má byť všetko inak. „Keby som tak vyhral ten traktor, všetko by sa zmenilo,“ nádeja sa. V čase našej návštevy sa ešte dalo hlasovať za najsympatickejšieho farmára, ktorý získa Zetor Forterra. „Mojím najväčším snom je mať koziu farmu. Strašne sa mi páčia kozy. Niekto možno nad týmito zvieratami ohŕňa nos, ale nie je nad biele slovenské kozenky. A je to dobrý biznis. Zoberte si, že v supermarkete stojí kilo kozieho syru tristopäťdesiat korún. Kamarát spod Tatier ho vyrába a hovorí, že by sa to dalo predávať aj o polovicu lacnejšie.“ Na pozemku na kraji dediny by ich chcel chovať štyristo.

Romantik
Na obrazovke sa Pavol predviedol ako jednoznačne najromantickejší farmár. Svojim nápadníčkam čítal svojskú poéziu, spieval pesničky, vymýšľal program ako jazda na koči, obed v reštaurácii, prechádzka či kúpanie v jazere. Napriek tomu si nevestu nenašiel. „Žiadna ma nechcela,“ krčí plecami, no nezdá sa, že by ho to trápilo. Tri ženy tiež neboli celkom podľa jeho gusta. „Mária bola Maďarka, skoro nevedela po slovensky. Janka a Štefánia boli také jednaké. Variť varili, ale tak všelijako. Moja nebohá mama keď navarila gulášu alebo polievky, omáčky, taký som bol jak rambo. Od nich to bolo buď riedke, alebo také husté, že sa to ani prehltnúť nedalo,“ smeje sa. Najdlhšie s ním ostala štíhla Štefánia. Bývalá policajtka bola vraj naňho príliš drsná. „Trénuje kukláčov. Ráno vstala, vyšla na ulicu, spravila päť sált dopredu, päť dozadu. Taká baba to je.“ Na kamery aj päťčlenný štáb si štrbavý kovboj rýchlo zvykol. Po relácii sa teší väčšiemu záujmu žien. „Keď idem k doktorovi do Piešťan, zastavujú ma na ulici baby. Pýtajú sa ma na súťaž aj na farmu, podebatujeme, a potom ideme každý vlastnou cestou.“ Na tú pravú, ktorá by vyplnila prázdne miesto po jeho boku, ešte stále čaká.

Jeho verše rozplakali aj drsnú Štefániu. FOTO: Vladimír Kampf

Zákerná choroba
Jeho sen o kozách má aj iný dôvod. Kozie mlieko a syr zabíjajú bunky rakoviny. Ťažká choroba už v jeho živote napáchala veľa zlého. Najskôr prišiel o brata Jožka, ktorý zomrel na leukémiu. Tú dostala aj jeho životná láska Monika. Podľahla jej ako dvadsaťdvaročná. Teraz má zákernú chorobu aj Jana, s ktorou sa skamarátil v televíznej šou. „Volali sme spolu, chúďa, plakala mi do telefónu. Je teraz v Bystrici, má rakovinu prsníka.“
Farmárov život nie je zďaleka ružový. Príbeh o tom, ako ho opustila žena so štyrmi deťmi pozná celé Slovensko. „Jedného dňa som prišiel z práce a nikto nebol doma. Odišli. Dodnes neviem prečo, asi som bol na nich príliš dobrý,“ neskrýva humor ani v smutnej chvíli. „Neoplatí sa byť dobrým manželom. Druhí chodili do šenku. Ja nepijem, nefajčím ani kávu nepijem. Každé ráno som vstal o trištvrte na štyri, nakŕmil som kravu, teľa, kozy aj zajace. Na družstve som zarábal pekné peniaze a k tomu každé dva mesiace zadarmo sviňu. Opitý som bol len dvakrát do roka na výročnej schôdzi, tam ma chlapi prehovorili,“ chváli sa bývalý inseminátor. „Keď som ešte pripúšťal, mal som také výsledky, že sa na mňa chodili pozerať zo Záhoria aj z Moravy. Dosiahol som od jednej svine 23,7 percenta prasaťa ročne. Chceli ma vyučiť, aby som aj kravy miloval, ale to som nechcel, lebo by som chodil domov len spávať.“ Na otázku, prečo ho opustila žena, má jedinú odpoveď.

Za mlada bol kominárom. FOTO: Vladimír Kampf

"Na družstve som zarábal od pätnásť do osemnásťtisíc korún. Potom som mal pracovný úraz – dvojitú zlomeninu nohy, a zrazu už toľko nebolo. Žena bola naučená na veľké peniaze. Asi sa jej málilo.“ V dome teraz býva spolu so synom, ktorý sa nedávno vrátil z Írska. Ďalší dvaja synovia robia čašníkov v Piešťanoch, dcéra je na invalidnom dôchodku. „Nie som s nimi v kontakte ani nemôžem byť. Manželka si na mňa navymýšľala kopec klamstiev, išlo jej o to, aby ma zavreli a aby im ostal dom. Je to smutné.“ Tak znie Paľova verzia rozpadu manželstva.
Odvtedy mu pribúda jedno tetovanie za druhým. Má ich po celom tele a zobrazujú samé náboženské motívy. Pavlovi podľa jeho slov kérky psychicky pomáhajú a je to jeho svojský prejav viery. Čo na tom, že cirkev tetovanie ako také neschvaľuje.

Zdá sa, že Pavol Maceka naozaj robil všetko okrem prezidenta a ministra, ako povedal v televízii.
„Som vyučený kominár, nosil som ľuďom šťastie šesť a pol roka. Potom som robil na železnici. Vozil som balíky, a neskôr ako sprievodca nákladných vlakov. Chodil som z Nového mesta nad Váhom do Veselí nad Moravou a späť. Po svadbe som išiel na družstvo pripúšťať,“ hovorí farmár a v skratke približuje insemináciu. „Tá sviňa, ktorá sa prasila, sa volala prasnica, a ktorá sa neprasila, prasnička. Deväťdesiatkilová prasnička keď sa oprasila, mala za stopätnásť dní o štyridsať – päťdesiat kíl viac a porodila jedenásť aj viac mladých.
Strašne som sa tomu venoval, mal som zošity, do ktorých som si všetko zapisoval. Pamätám si, ako sa tie svine volali. Najlepšie odrody boli Hanibala, Versa, Pilota. Mali až štrnásť ceckov. Najepší kanci boli zas Rókus, Jakub a Roy. Jakub bol strašne dlhý, jak týždeň pred výplatou, na sviňu skákal ako džentlmen.“ Na družstve pracoval tridsaťtri rokov. „Za ten čas som vyrobil sedem nákladných vlakov bravčového mäsa, osem nákladných vlakov odstavčiat a dvadsaťjeden nákladných vlakov hnoja,“ šokuje.

Odvážne plány
Pavol je rodený Drahovčan, aj jeho rodičia a starí rodičia boli. Keď nepracuje, rád sa prechádza pri Váhu. Spoločnosť mu robí len jedna slečna – sučka fúzača. No plány má odvážne. Na záhrade sa chystá postaviť si bazén aj pec na husi. Okrem kôz chce kúpiť aj kone. „Urobil som si koč, a teraz vybavujem, aby som mohol voziť deti v Piešťanoch na lodenici. Začnem už na jar. Ale zadarmo to nebude. Budem vyberať tak po päťdesiat centov. Niežeby som na tom chcel zarobiť, ale to budú dosť drahé kone zo žrebčína v Topoľčanoch, čo potrebujú špeciálne žrádlo. To ma bude baviť. A aspoň budem medzi ľuďmi.“

Na farme ostal sám. Nájde raz tú pravú? FOTO: Vladimír Kampf