Miniatúry zobrazujúce narodenie Ježiška vznikli z dlhej chvíle

RELAX - Reportáže | 6.1.2012, 14.00, Vladimír Kampf

Betlehem ukazuje biblické udalosti od Vianoc do Troch kráľov. Je to vlastne akési hmatateľné 3D zobrazenie významnej udalosti kresťanského sveta. Trocha viery, histórie a kúsok ľudového gýča. No nezamilujte si ho.

Ježiško v jezuitskom kostole je zamknutý za pletivom.

Blúdil som niekoľko dní Trnavou a pokúšal sa dostať do kostolov. Na jeden záťah som sa nedostal do všetkých. Aj počas Vianoc boli otvorené rôzne. Absolvovať dobrodružný výlet po všetkých trnavských betelehemoch je takmer nemožné. Vôbec som sa nedostal do uršulínskeho Kostola sv. Anny a do Kostola sv. Jozefa. Možno som okolo nich chodil v zlom čase. Nie je na nich napísané, kedy sú otvorené. To sa mi zdalo trochu nespravodlivé. Štát prispieva cirkvám a aj na zachovanie kultúrnych pamiatok. Ale rozumiem aj obavám správcov, ktorí majú kopu skúseností s vandalmi a zlodejmi. Čo teraz? Možno by návštevníci mohli mať možnosť v nejakom čase obísť všetky kostoly naraz. Zvlášť keď sme akože Rím.

Pastier z františkánskeho Kostola sv. Jakuba.

Tento pastier od františkánov prišiel časom o ruku.

Je sa na čo pozerať.
Bolo by teda pekné a milé, keby boli stále otvorené. Pri tých, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami alebo sú v nich nejaké umelecké diela, by bolo aj spravodlivé, keby boli otvorené a ľudia si tieto veci mohli pozrieť. Ale na druhej strane: Je to súkromný majetok. Vlastníka nemôže nikto nútiť, aby mal niečo len tak otvorené, najmä ak mu to tam návštevníci ničia alebo zlodeji kradnú. Nie každá farnosť si môže dovoliť sprievodcu alebo niekoho, kto by otváral dvere.

Fugúrky sú po väčšinu roka odložené.

Pohyblivý na Tulipáne
Betlehemy v trnavských kostoloch nie sú žiadna veľká pýcha. Figúrky na nich len stoja na svojich miestach. Nič sa nehýbe, nič nebliká. Okrem jedného. Jediný pohyblivý betlehem je v kostole Najsvätejšie Srdca Ježišovho na Tulipáne. Zhotovili ho tunajší farníci v roku 1976. Pri jeho zrode stál aj rezbársky majster Jozef Pekara, autor slávneho slovenského betlehemu v Rajeckej Lesnej. Každý návštevník zo Slovenska tu nájde kus svojho kraja. Toto monumentálne dielo prekvapí každého. Wikipedia o ňom píše: Majster Pekara sa po odchode do dôchodku v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem, ktorý vznikal pätnásť rokov. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Je pravdepodobne najväčším dreveným betlehemom na svete.
Dielo z Tulipánu je starším bratrancom tohto slávneho unikátu. V bočnej miestnosti moderného kostola z roku 1940 je po celý rok starostlivo pozakrývaný. Jeho čas prichádza vždy na prelome rokov.

Jedinému pohyblivému betlehemu v meste, v Kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho na Tulipáne, dominuje katedrála. 

Menejcenné dielo
Tak ako je Malý Rím len slabým odvarom toho veľkého, je to aj s betlehemami. Žiadny z nich pravdepodobne nemá ohurujúci osud. V Trnave pritom údajne bývali v bohostánkoch aj umelecky hodnotnejšie exempláre. Väčšina z nich sa kamsi podela v časoch socializmu. Jeden betlehem z kostola zmizol, ale veriaci dokázali vyrobiť nový. Možno menej hodnotný. Keby zmizla z chrámu socha, bol by z toho väčší škandál, ako keby zmizlo zopár figúrok z betlehemu.
Žiadny z tunajších betlehemov tiež nemá známeho autora ako napríklad fresky, obrazy či sochy. Betlehem je akoby menejcenné umelecké dielo. Zavše tak trochu gýč, v ktorom sú zobrazení Ježiško, ľudkovia a zvieratká, ktoré k sebe príliš nepasujú. Zato je to príjemná pastva pre oči, sledovať detaily miniatúr narodenia Jezuliatka a klaňania sa troch kráľov. Niekedy je až zarážajúce, čo všetko dali tvorcovia figúrok vedľa seba.
Pokojná atmosféra napriek tomu každé Vianoce láka veriacich a aj neveriacich, aby do kostolov priviedli svoje deti tak, ako ich k betlehemom vodili ich rodičia.

Okrídlený hit
Najmenej očarujúci a najjednoduchší je v kostole sv. Heleny. Figúrok pod stromčekom je tu naozaj len zopár. Sú však o kúsok väčšie, ako v ostatných kostoloch. Iná mierka... Väčšieho Ježiška už nájdete len na námestí alebo ak ste stihli živý betlehem.

Ježiško z námestia je najväčší v meste.

Ďalší nie príliš honosný je napodiv v Katedrále svätého Jána Krstiteľa. Niekoľko figúrok za sklom, a hotovo. Návštevník by od takéhoto významného chrámu čakal viac. Za sklom sú aj figúrky u františkánov a v Hrubom kostole. V jezuitskom kostole Najsvätejšej Trojice je výjav narodenia Ježiša za pletivom zamknutým na visací zámok. Nevyzerá to bohvie ako dôstojne. Za podobnú bránu sa dostáva aj betlehem rovno na Trojičnom námestí.
Trvalým betlehemským hitom vo všetkých trnavských kostoloch je anjeliček s kasičkou, ktorý po každej minci zakýva hlavou. Starší spomínajú, že kývali hlávkami aj za haliere. S najdrobnejšími centami je to horšie. Nemajú z nich ktovie koľko energie na poriadne gesto vďaky a uznania.
Pod každým anjeličkom je poďakovanie: Pánboh zaplať! Toho v katedrálnom kostole majú od našich severných susedov. Ďakuje po poľsky. Napríklad v Dechticiach majú namiesto pokladníčka anjelička černoška, ktorému tu hovoria Murínko.

Trhákom takmer každého betlehema je anjeliček, ktorý kýva hlavou za vhodenú mincu.

Finálna scéna
,Betlehemu hovoríme aj jasle alebo jasličky. Znázorňuje v malom svätú rodinu pri narodení Ježiša, ktorý ako novorodeňa leží v chlieviku alebo v jaskyni v jasliach, čo je stojan na krmivo pre dobytok. Nad ním sa skláňa Panna Mária a svätý Jozef. Zvyčajne sú okolo aj pastieri a iné figúrky z bežného života, najmä remeselníci. Samozrejme, nesmú chýbať ani traja králi, ktorí prinášajú dary. Scénu zvyčajne dopĺňajú zvieratá: vôl, osol, ovce či ťavy a iné exotické tvory. V Hrubom kostole môžete nájsť aj slona a vo františkánskom kostole tiež žirafy či medveďa. Scéne dominuje aj anjel, ktorý zvyčajne stráži dej.
V roku 1223 si taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval k sebe Františka z Assisi, aby u neho strávil Vianoce. Budúci svätec si pri tejto príležitosti želal vidieť Ježiška v jasličkách. Rozhodol sa, že tento výjav zobrazí naživo. Pre svoju scénu si vybral jaskyňu na vrchole skalnatého kopca Greccio. Upravil ju a zaranžoval v nej výjav narodenia Pána. Na Štedrý deň pozval dedinčanov zo širokého okolia. Kňaz slúžil omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia. V ten deň tiež po prvý raz slúžili polnočnú omšu.

Biblickému výjavu dominujú anjel a hviezda aj v Kostole sv. Mikuláša.

Za vznik miniatúrnych betlehemov môžu reformy Jozefa II. na konci 18. storočia. Panovník zrušil niektoré cirkevné objekty a kopa umelcov zrazu prišla o prácu. Z dlhej chvíle a nedostatku iných príležitostí na obživu začali vyrábať betlehemy. Betlehemy prenikli na územie dnešného Slovenska približne v 13. storočí.
Pôvodne do scény betlehema pribúdali kľúčové figúrky postupne. Medzi vopred rozostavené postavy vkladali Jezuliatko 24. decembra. Troch kráľov zasa až 6. januára. Finálna scéna zrodenia by potom tradične mala zostať nedotknutá až do hromníc, ktoré sú zároveň koncom obdobia sviatku Troch kráľov. Toto pravidlo však nikto presne nedodržiava a betlehemy miznú so stromčekmi kompletne tak, ako ich kompletne aj inštalujú.

Slon z výjavu v Hrubom kostole.

FOTO: Vladimír Kampf