Blog Šoková terapia: Správna puntičkárka sa nezaprie. Nikdy

BLOG - Šoková terapia | 3.3.2011, 00.00, Tatiana Čuperková

Vybavuje sa vám postava Carol Lambertovej zo sitcomu Krok za krokom? Tak ja som presne taká istá. Nie výzorom, ale puntičkárstvom. Moje veci musia byť presne usporiadané.

Knihy podľa žánrov, spisovateľov, poprípade farieb. Rovnako aj filmy na DVD. Navyše, musia byť zoradené s geometrickou presnosťou. Moji priatelia sa na tom úžasne bavia. Nemajú väčšiu radosť, ako keď sa vzdialim do kuchyne a oni mi za ten čas popresúvajú knihy. Len čo sa vrátim do izby, automaticky ich napravím. A takto sa to opakuje aj celý večer. Jednoducho, nemám rada, keď mi niekto presúva moje veci. Neznášam neporiadok, porozhadzované zvršky, špinavé poháre alebo riad, chaos. Možno by bol zo mňa dobrý vojak. Som totiž nechutná puntičkárka. Upratovaním oddychujem. Neustále robím poriadok vo svojich veciach. Triedim, odkladám a vyhadzujem. Recyklujem odpad. Tégliky od jogurtov či prázdne krabice od mlieka najskôr umyjem, až potom ich vyhodím. Ak ma chcete urobiť šťastnou, dajte mi do ruky handru, kýbel s vodou, čistiace prostriedky a voľné pole pôsobnosti.

Pred pár rokmi som zažila krátky románik. S tým chlapom sa poznám už roky, ale nejako slovo dalo slovo a skončila som na noc u neho doma. Pozerali sme filmy, rozprávali sme a zaspali. To, čo sa malo udiať v noci, sa stalo ráno. Lenže chlapík sa odrazu uprostred diania vyplazil z postele a zmizol v útrobách svojho bytu. Zostala som ležať s nemým úžasom v tvári, ale s odhodlaním zachovať obom dôstojnosť tým, že nespustím žiadne kázanie. Keď som ani po pár minútach nepočula v byte žiadnu činnosť, vybrala som sa na prieskum. Jeho som našla nahého na balkóne pri vešaní vypratej bielizne! Na moju nevypovedanú otázku povedal: „Svieti slnko, tak nech to rýchlo vyschne.“ Nezmohla som sa na nič, len na tupé civenie. Také niečo sa mi stalo prvý a pevne dúfam, že aj poslednýkrát.

V istom ohľade bol však ku mne veľkorysý. Potreboval odísť do mesta a mňa nechal v byte samú. Že keď budem chcieť odísť, mám len buchnúť dvere. Osamela som a skúmavým pohľadom sa rozhliadla po byte. Išla som do kúpeľne a zobrala do rúk všetko, čo sa podobalo na čistiace potreby. Potrebovala som niekde vybiť zlosť a aby som nevyletela z bytu ako nasratý brigadír, poriadne som vydrhla podlahu v kuchyni. Aspoň jedna moja potreba takto zostala ukojená. Ďalšie rande s ním som taktne zrušila.

Mimochodom, toto bolo konštatovanie, nie výzva pre ďalších neschopákov.