Uletený Američan: V Trnave sú skvelí ľudia, fakt!

RELAX - Tí sú naši | 17.1.2012, 12.28, prispievatelia

Spisovateľ, ktorého príbeh by zaplnil nejednu knihu. Američan, ktorý precestoval svet, aby nakoniec zakotvil v Trnave. Joseph Roy Sheppherd (62) žil už v šesťdesiatich krajinách, no je presvedčený o tom, že práve Slovensko a naše mesto sú najlepším miestom pre život.

Joseph vo svojom pracovnom priestore.

Cudzinec so svojským pohľadom na vec bude na stránkach Trnavského hlasu počas celého roka predstavovať tunajší život, ako sme ho doteraz nevideli, a porozpráva, prečo stojí za to žiť tu.

Cesta z ranča
„Narodil som sa v západnej časti Spojených štátov, v krajine skutočných kovbojov, ktorí vlastnia kone, jazdia na pickupoch, majú radi country a westernovú hudbu o bývalých manželkách a dobrých koňoch. Je to ten typ kovbojov, ktorí majú zbrane, ale málokedy strieľajú po ľuďoch,“ vysvetľuje. „Moji rodičia majú ranč s kravami a kedysi chodievali na každé rodeo v okolí. Ja kovbojom našťastie už nikdy nebudem, ale som jediný z rodiny, ktorý kedy cestoval. Ľudia, ktorí sa musia starať o zvieratá, totiž nikdy neopúšťajú domov. Keď prídem na návštevu k otcovi a pýta sa ma, kde je vlastne Slovensko, je ťažké mu to vysvetliť. Jeho svet je iba potiaľ, pokiaľ dovidí z konského sedla.“

Trnava je akurát
Joseph vyštudoval antropológiu a postupne žil v rozličných krajinách. V každej skúmal spoločnosť a študoval kultúru a jazyk. „Potom som o tom napísal knihu. Pracoval som s kmeňmi v Afrike, Strednej Ázii, Južnej Amerike a v karibskej oblasti. Preto okrem angličtiny, francúzštiny, španielčiny a nemčiny hovorím aj desiatkami neužitočných jazykov. Pred príchodom na Slovensko som pracoval v indiánskej rezervácii v Oregone a študoval som jazyky ako numu, ichshkiin, kiksht. V Afrike som zasa rozprával rečami bubi, ewondo a fernandino a ďalšími.“
Ako vôbec objavil našu maličkú krajinu a mesto? „Moju manželku Janet, ktorá teraz pracuje na Obchodnej akadémii, spájajú so Slovenskom jej habánski predkovia. Presťahovali sme sa sem pred štyrmi rokmi. Vybrali sme si Trnavu, pretože Bratislava bola príliš veľká a Trstín zase príliš malý. Vaše mesto je také akurát. Navyše tu máme aj bahájských priateľov,“ vysvetľuje.

Chystané knihy a malý Šimonko.

Žiaden oplodňovač
Vo svojich stĺpčekoch učíme sa po anglicky každý týždeň priblíži jeden príbeh z Trnavy. Vždy bude rozprávať o konkrétnom človeku, s ktorým sa mal možnosť stretnúť. „Hlavným dôvodom, prečo sa mi tu tak veľmi páči, sú ľudia. Mnohí neveriaco pozerajú, keď poviem, že tu žijú naozaj veľmi milí a príjemní ľudia v porovnaní s inými miestami, kde som býval. Ale je to tak.“
Milých ľudí stretol aj v robotníckom spevokole Bradlan. Dvakrát do týždňa chodí na skúšky s tridsiatimi ďalšími mužmi v jeho veku a spieva piesne, ktorým často nerozumie – české, slovenské i latinské. V spevokole je obľúbený, dokonca zastáva jednu z funkcií. „Keď mi povedali, že som bol jednohlasne zvolený za propagátora, žiadal som vysvetlenie mojich povinností ešte predtým, než by som sa o túto novinku podelil so ženou. V angličtine totiž toto slovo znamená osobu poverenú oplodňovaním žien! Našťastie som sa dozvedel, že na starosti mám šírenie dobrého mena Bradlana, a nie rozširovanie populácie,“ hovorí so smiechom.
Na stenách skúšobne je veľa fotografií, nápisov a dosiahnutých ocenení za posledných osemdesiat rokov. „Jedného dňa som tam uvidel fotografiu datovanú 18. júna 1949, odfotenú pri príležitosti osláv stého koncertu Bradlana. To je presne deň, keď som sa narodil! Táto fotografia pre mňa veľa znamená. Bol to osud prísť sem. Moji budúci kolegovia tu spievali, keď ja som sa narodil na druhej strane sveta. Bez toho, aby vedeli, že o šesťdesiat rokov neskôr budem tu v Trnave pozerať na túto fotku a spievať.“ Američanovi naša krajina prirástla k srdcu a neplánuje ju opustiť. „Toto je pravdepodobne miesto, kde budem žiť do konca života. Tu aj zomriem a budem pochovaný. V rovnakej zemi, kde ostatní členovia Bradlanu.“

Nevie odpočívať
Kolegovia zo spevokolu mu dali prezývku Morho!, pretože nikdy neoddychuje. Keď práve nespieva, pracuje na svojich knihách, maľuje či kreslí. Joseph Roy Sheppherd je spisovateľom na plný úväzok. Za posledných tridsať rokov napísal viac ako sto kníh na rôzne témy. Okrem historických, jazykovedných a antropologických kníh píše aj rozprávky či sci-fi romány. A to zďaleka nie je všetko. „Robím výchovného poradcu a spolupracujem s jazykovou školou Vallis na jej zlepšení a rozšírení. S tým súvisí aj nová rubrika v Trnavskom hlase. Jej cieľom bude umožniť čitateľom zlepšiť si angličtinu a naučiť sa novú slovnú zásobu.“ Na tunajšiu angličtinu má svoj názor. „Podľa znalostí a schopnosti komunikovať rozlišujem u Slovákov tri druhy angličtiny - americkú, britskú a slovenskú angličtinu. A práve tá posledná je pre mňa najzaujímavejšia. Učia ju ľudia, ktorí pravdepodobne nikdy neboli v anglicky hovoriacich krajinách. Taký učiteľ si ju asi len načítal. Je dobre čítať, ale ísť von je oveľa lepšie.

Jana Rajcherová, Katarína Rosinová

Foto: Vladimír Kampf

Prvý stĺpček o tom, ako vidí Američan nás Trnavčanov, si môžete prečítať TU.